Preskočiť na obsah
  |  

Švajčiarsky esejista Bonnet putuje do väzby, novinárku označil za "tučnú lesbičku"

Skupiny za práva LGBT ľudí v utorok privítali 60-dňový trest odňatia slobody, ktorý súd vo Švajčiarsku udelil spisovateľovi a krajne pravicovému publicistovi za zosmiešňovanie a ohováranie novinárky.

Verdikt vynesený v pondelok súdom v Lausanne sa týka švajčiarskeho novinára francúzskeho pôvodu Alaina Bonneta, ktorý publikuje pod menom Alain Soral. Súd ho uznal za vinného z ohovárania, diskriminácie a podnecovania k nenávisti.

Okrem trestu odňatia slobody Bonnet musí zaplatiť aj súdne poplatky a pokuty. Bonnetov právnik Pascal Junod v utorok neodpovedal na otázku agentúry AP, či sa jeho klient plánuje odvolať.

Ku konaniu, za ktoré bol Bonnet odsúdený, došlo pred dvoma rokmi, keď vo videu zverejnenom na sociálnej sieti na Facebook kritizoval novinárku zo švajčiarskych novín Tribune de Geneve a 24 Heures Catherine Macherelovú.

Označil ju za "tučnú lesbičku" a queer aktivistku, čo je podľa neho synonymom tvrdenia, že je psychicky nevyrovnaná. Podľa prokurátora Érica Kaltenriedera tento Bonnetov výrok nebol len ohováraním, ale "sú to posolstvá" o tom, že obvinený cíti nenávisť k homosexuálom a pohŕda nimi.

Bonnet pred súdom uznal, že šlo z jeho strany o "trochu jedovaté slová", pričom však súčasne ubezpečoval, že nie je „homofóbnym aktivistom, ako sa o tom verejnosť snaží presvedčiť prokuratúra".

Murial Waegerová, ktorá je jednou z riaditeliek lesbickej aktivistickej skupiny LOS, pre agentúru AP uviedla, že rozhodnutie súdu v kauze Bonnet je dôležitým okamihom pre spravodlivosť a práva LGBTQI ľudí vo Švajčiarsku.

Usvedčenie "Alaina Sorala je silným signálom, že homofóbna nenávisť nemôže byť v našej spoločnosti tolerovaná," spresnila. Dodala, že verdikt nad novinárom a esejistom predstavuje míľnik v uplatňovaní opatrenia schváleného švajčiarskymi voličmi v roku 2020, ktoré zakazuje diskrimináciu ľudí na základe ich sexuálnej orientácie.

Bonnet v minulosti čelil viacerým obvineniam aj vo svojom rodnom Francúzsku - napr. v roku 2019 tam bol odsúdený na trest odňatia slobody za popieranie holokaustu, ktoré je v jeho vlasti kvalifikované ako trestný čin.

(tasr)

  |  

Rusko údajne plánuje zablokovanie VPN už v marci budúceho roka

Ruský telekomunikačný regulátor (Roskomnadzor) má údajne v úmysle vydať príkaz na zablokovanie služieb virtuálnych súkromných ​​sietí (VPN), a to od 1. marca 2024. Podľa utorkovej správy britskej stanice SKY to vyhlásil poslanec vládnej strany Jednotné Rusko v hornej komore ruského parlamentu Arťom Šejkin, ktorého citovala ruská tlačová agentúra RIA.

Podľa Šejkina sa príkaz na zablokovanie prístupu bude týkať všetkých obchodov s aplikáciami vrátane Google Play a AppStore a aj tých služieb, ktoré používateľom umožňujú prístup k platforme Instagram.

Šejkin zároveň označil za "obzvlášť dôležité obmedziť prístup občanov (Ruskej federácie) k produktom spoločnosti Meta", ktorá bola v Rusku v roku 2022 zaradená do zoznamu extrémistických organizácií. Jej činnosť je preto v Ruskej federácii zakázaná.

Používanie sietí VPN používateľmi v Rusku prudko vzrástlo po invázii ruskej armády na Ukrajinu, pretože ruské úrady vtedy obmedzili prístup na stránky sociálnych médií, ako sú Facebook, Twitter a Instagram. Kremeľ sa takto snaží zastaviť zverejňovanie obsahu, ktorý označuje za "nepravdivé informácie" o vojne vedenej ruskou armádou proti Ukrajine.

(tasr)

  |  

V UNLP v Košiciach platí od stredy 4. októbra do odvolania zákaz návštev pacientov

KOŠICE - V Univerzitnej nemocnici L. Pateura (UNLP) v Košiciach platí od stredy 4. októbra do odvolania zákaz návštev pacientov. Dôvodom je vyšší výskyt vírusovej hepatitídy typu A v Košiciach a okolí, ako aj respiračných ochorení. „Cieľom opatrenia je zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy a eliminovať riziko prenosu na hospitalizovaných pacientov a zdravotnícky personál," informovala hovorkyňa UNLP Monika Krišková.

Za istých podmienok sú povolené výnimky zo zákazu. Pri dodržaní pravidiel hygienicko-epidemiologického režimu, s dôrazom na dezinfekciu rúk a prekrytie dýchacích ciest, je možné navštíviť pacientov, ktorým je poskytovaná paliatívna starostlivosť a sú ťažko chorí alebo umierajúci. „Návštevu v písomnej forme schvaľuje vedúci pracoviska alebo lekár v službe," upozornila Krišková.

Výnimka sa vzťahuje aj na návštevy kňazov u ťažko chorých a umierajúcich, a to za účelom podania sviatosti posledného pomazania. Po dohode s personálom tiež bude možné denne medzi 15:00 a 16:00 doniesť pacientom osobné veci.

(sita)

  |  

Tropická búrka Philippe trápi severovýchod Karibiku prívalovými dažďami

Severovýchodnú časť Karibiku zasiahli v utorok prudké dažde spôsobené tropickou búrkou Philippe. Obavy z prívalových povodní si vynútili uzavretie škôl či úradov, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Podľa informácií amerického Národného centra pre hurikány (NHC) so sídlom v Miami sa búrka Philippe v utorok nachádzala severozápadne od ostrova Anguilla, ktorý je súčasťou súostrovia Malé Antily. Rýchlosť sprievodného vetra dosahovala až 85 km/h. Tropická búrka už v pondelok neskoro večer zasiahla ostrov Barbuda a varovania boli vydané aj pre Britské Panenské ostrovy.

Úrady vo francúzskom zámorskom území Guadeloupe vyhlásili, že búrka spôsobila výpadok elektrického prúdu pre približne 2500 obyvateľov a v niekoľkých obciach spôsobila aj prerušenie dodávok pitnej vody. Vyžiadala si tiež uzáveru dvoch ciest a jedna obec sa ocitla odrezaná od sveta.

Tropická búrka Philippe by v utorok v neskorých večerných hodinách nabrať severný až severozápadný kurz a zamieriť na otvorené more. Podľa predpovedí by malo v celej severnej časti Malých Antíl malo spadnúť 80 až 130 milimetrov zrážok, vo východnej časti Záveterných ostrovov meteorológovia očakávajú dokonca 100 až 200 milimetrov zrážok.

(tasr)

  |  

Trenčín čaká basketbalová premiéra

TRENČÍN -  Už zajtra odohrá extraligové družstvo žien svoj historicky prvý zápas na domácej palubovke. Sily si zmerajú s ŠBK Šamorín. Zápas sa začína o 19:00.

V stredu 4. októbra odohrajú ženy svoj prvý zápas na domácej palubovke. Stretnutie sa začína o 19:00. Družstvo bude určite potrebovať aj vašu podporu. Viac informácií v článku.

  |  

Rumunsko sa rozhodlo vyučovať na školách židovské dejiny a holokaust

Rumunsko, bývalý spojenec nacistického Nemecka, sa v utorok rozhodlo zaradiť židovské dejiny a holokaust do učebných osnov škôl.

Premiér Marcel Ciolacu v tejto súvislosti vyhlásil, že vyrovnanie sa s temnou minulosťou krajiny je nevyhnutné vybudovanie silnej demokracie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Rumunsko bolo do augusta 1944 spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne a v oblastiach, ktoré ovládalo, boli zabité státisíce rumunských a ukrajinských Židov a Rómov. Rumunsko, členský štát EÚ, sa prvýkrát priznalo k účasti na týchto zločinoch až v roku 2003.

"Patrím medzi tých, ktorí neváhajú hovoriť o vlastenectve. Som však presvedčený, že pre silný a demokratický národ vlastenectvo znamená aj to, že sa nesmú skrývať temné stránky dejín ani tí, ktorí ich vytvorili," povedal Ciolacu na slávnostnej ceremónii pri príležitosti zavedenia nového vyučovacieho predmetu venovaného židovským dejinám a holokaustu.

Vláda v Bukurešti to schválila ešte v roku 2021. Zákonodarca Silviu Vexler, predseda Federácie židovských obcí v Rumunsku (FCER), ktorý inicioval zmenu učebných osnov, povedal, že tento vyučovací predmet je "prvým skutočným krokom na prevzatie plnej zodpovednosti za to, čo sa stalo".

Krajne pravicové strany sa v súčasnosti presadzujú po celej Európe. V Rumunsku, kde sa v roku 2024 budú konať prezidentské, parlamentné a komunálne voľby, ako aj voľby do Európskeho parlamentu, podľa prieskumov verejnej mienky nadobúda popularitu ultranacionalistická opozičná Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), ktorá sa v predchádzajúcich voľbách dostala do parlamentu.

Ciolacuova Sociálnodemokratická strana (PSD) a Národná liberálna strana (PNL) - dve najväčšie parlamentné strany, ktoré tvoria koaličnú vládu - uviedli, že skúmajú možnosti spolupráce, ktorá by im umožnila spoločne čeliť vzostupu AUR.

Spravodajský webový portál Balkan Insight uvádza, že dejiny židovského národa a holokaustu budú od roku 2023 povinným predmetom na všetkých stredných a odborných školách v Rumunsku.

(tasr)