Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia žiada od Poľska objasnenie podvodov pri vydávaní víz

Európska komisia (EK) v utorok vyhlásila, že stále očakáva jasnú odpoveď od Poľska, ktorá vysvetlí "extrémne znepokojivé" obvinenia z podvodov pri vydávaní schengenských víz, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Poľské médiá minulý mesiac informovali o tom, že niektoré poľské diplomatické misie v spolupráci s ďalšími aktérmi v Afrike a na Blízkom východe vytvorili a prevádzkovali systém, ktorý záujemcom z týchto oblastí výmenou za úplatky umožňoval získať Schengenské víza.

EK už listom z 19. septembra požiadala poľskú vládu o objasnenie celej záležitosti, podľa zástupcov EÚ však Varšava stále neposkytla vo veci kľúčové podrobnosti. "Dôvera a transparentnosť idú ruka v ruke, v záujme obnovenia dôvery preto potrebujeme úplné objasnenie celej záležitosti," vyhlásil v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas.

Podozrenia z podvodného vydávania víz poľskými úradmi vyvolali obavy z prílivu nelegálnych migrantov do Schengenského priestoru združujúceho takmer tri desiatky krajín. Škandál znepokojil aj nemeckú vládu, ktorá vyzvala Varšavu, aby upresnila počet víz údajne nelegálne vydaných niektorými poľskými konzulátmi.

Podľa poľskej opozície bolo pochybne vydaných až 250-tisíc víz, poľské úrady oficiálne hovoria iba o niekoľkých stovkách pracovných víz. Poľské opozičné strany obviňujú súčasnú nacionalisticko-konzervatívnu vládu zo spoluúčasti na systéme, v ktorom migranti po zaplatení sprostredkovateľom dostávali víza zrýchleným procesom bez riadnej kontroly.

Podľa poľských médií je za korupčný škandál zodpovedný bývalý tajomník poľského ministra zahraničných vecí Piotr Wawrzyk, ktorý na ministerstve dohliadal na vydávanie víz pre cudzincov z približne 20 krajín.

Z funkcie rezignoval 31. augusta. Varšava celú kauzu označuje len za mediálnu kampaň zameranú na diskreditáciu vlády pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa v Poľsku uskutočnia 15. októbra.

(tasr)

Minúta  |  

Zhorela nelegálna rafinéria v Nigérii, vzala si so sebou najmenej 18 životov

Najmenej 18 obetí si v nedeľu večer vyžiadal požiar v nelegálnej ropnej rafinérii v štáte Rivers na juhu Nigérie, uviedol v utorok hovorca miestneho nigérijského zboru bezpečnosti a civilnej obrany Olufemi Ayodele.

Obeťami sú najmä mladí ľudia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Požiar z nelegálnej ropnej rafinérie sa rozšíril aj na neďalekú ropnú nádrž. Oheň usmrtil a zohavil najmenej 18 ľudí, zatiaľ čo 25 zranených sa podarilo zachrániť, uviedol Ayodele. Dodal, že medzi obeťami je tehotná žena aj budúca nevesta.

Podľa obyvateľov oblasti Emohua môže byť počet obetí ešte vyšší. Desiatky ľudí sa totiž podľa nich snažili počas požiaru nabrať si rozliatu ropu. Krádeže ropy sú v Nigérii dlhodobým problémom.

Krajina je jedným z najväčších výrobcov ropy v Afrike, je tiež členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Nelegálne rafinérie sa nachádzajú najmä v oblasti delty rieky Niger, kde pašeráci z tamojších potrubí odčerpávajú ropu a následne ju tam aj rafinujú.

(tasr)

Minúta  |  

Muž prenasledoval ženu na diaľnici D2 za plnej prevádzky

BRATISLAVA - Muž prenasledoval ženu na diaľnici D2 za jej plnej prevádzky. Čecha vo veku 46 rokov obvinil senický vyšetrovateľ zo zločinu lúpeže a prečinov obmedzovania osobnej slobody a nebezpečného vyhrážania. Incident na diaľnici D2 v smere do Českej republiky bol zrejme vyvrcholením partnerskej hádky, ktorá trvala celú cestu z okresu Komárno.

„Agresívny muž mal svojej spolujazdkyni brániť ísť na WC a mal ju nútiť, pokračovať s ním, proti jej vôli, v jazde až do Českej republiky. Žena sa mala viackrát pokúsiť za jazdy vystúpiť z auta, v čom jej ale vždy zabránil. Zároveň sa jej mal niekoľkokrát vyhrážať zabitím. Informovalo na sociálnej sieti Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave.

Žene sa podarilo za jazdy vystúpiť v blízkosti obce Moravský Svätý Ján. Cez stredové zvodidlá utiekla na druhú stranu diaľnice, kde si chcela zavolať pomoc. „Muž odstavil auto na krajnici a rozbehol sa za ňou. Po tom, ako ju dobehol, ju mal zhodiť na zem a strhnúť kabelku s dokladmi a mobilom. Potom sa mal vrátiť do auta a pokračovať v jazde do Českej republiky," uviedla polícia a doplnila, že žene pomohli okoloidúci i pracovník NDS.

Podozrivého muža policajti so súhlasom prokurátora zadržali. Po vykonaní potrebných úkonov bol obvinený z troch trestných činov. „Vyšetrovateľ zároveň podal podnet na návrh na jeho väzobné stíhanie. Sudca sa s návrhom stotožnil a policajti ho eskortovali do výkonu väzby," dopĺňa polícia. Ak mu bude dokázaná vina, hrozí mu troj až osemročný trest odňatia slobody.

(sita)

Minúta  |  

Trenčianska pediatria má problém. Nemôže nájsť primára

TRENČÍN – Pediatrická klinika Fakultnej nemocnice Trenčín (FNTN) hľadá nového primára, ktorý by mal na pozícii vystriedať toho súčasného. Narazila však na problém.

Nemocnica vyhlásila výberové konanie na nového primára, ktoré sa skončilo fiaskom. Neprihlásil sa totiž žiadny kandidát. Kliniku tak bude dočasne viesť primár Pavol Šimurka, ktorý zatiaľ zostáva vo svojej funkcii.

Kuriozita: Tancujúci priechod v Trenčíne. Viete, prečo je krivý? Vraj za to môžu aj poveternostné podmienky

Mohlo by Vás zaujímať Kuriozita: Tancujúci priechod v Trenčíne. Viete, prečo je krivý? Vraj za to môžu aj poveternostné podmienky

Trenčianskemu Štandardu potvrdila informácie hovorkyňa nemocnice Martina Holecová. „Do vyhláseného výberového konania sa v stanovenom termíne neprihlásil žiaden uchádzač. Až do uskutočnenia ďalšieho výberového konania bude poverený vedením kliniky aktuálne pôsobiaci pán primár," uviedla hovorkyňa.

Minúta  |  

Švajčiarsky esejista Bonnet putuje do väzby, novinárku označil za "tučnú lesbičku"

Skupiny za práva LGBT ľudí v utorok privítali 60-dňový trest odňatia slobody, ktorý súd vo Švajčiarsku udelil spisovateľovi a krajne pravicovému publicistovi za zosmiešňovanie a ohováranie novinárky.

Verdikt vynesený v pondelok súdom v Lausanne sa týka švajčiarskeho novinára francúzskeho pôvodu Alaina Bonneta, ktorý publikuje pod menom Alain Soral. Súd ho uznal za vinného z ohovárania, diskriminácie a podnecovania k nenávisti.

Okrem trestu odňatia slobody Bonnet musí zaplatiť aj súdne poplatky a pokuty. Bonnetov právnik Pascal Junod v utorok neodpovedal na otázku agentúry AP, či sa jeho klient plánuje odvolať.

Ku konaniu, za ktoré bol Bonnet odsúdený, došlo pred dvoma rokmi, keď vo videu zverejnenom na sociálnej sieti na Facebook kritizoval novinárku zo švajčiarskych novín Tribune de Geneve a 24 Heures Catherine Macherelovú.

Označil ju za "tučnú lesbičku" a queer aktivistku, čo je podľa neho synonymom tvrdenia, že je psychicky nevyrovnaná. Podľa prokurátora Érica Kaltenriedera tento Bonnetov výrok nebol len ohováraním, ale "sú to posolstvá" o tom, že obvinený cíti nenávisť k homosexuálom a pohŕda nimi.

Bonnet pred súdom uznal, že šlo z jeho strany o "trochu jedovaté slová", pričom však súčasne ubezpečoval, že nie je „homofóbnym aktivistom, ako sa o tom verejnosť snaží presvedčiť prokuratúra".

Murial Waegerová, ktorá je jednou z riaditeliek lesbickej aktivistickej skupiny LOS, pre agentúru AP uviedla, že rozhodnutie súdu v kauze Bonnet je dôležitým okamihom pre spravodlivosť a práva LGBTQI ľudí vo Švajčiarsku.

Usvedčenie "Alaina Sorala je silným signálom, že homofóbna nenávisť nemôže byť v našej spoločnosti tolerovaná," spresnila. Dodala, že verdikt nad novinárom a esejistom predstavuje míľnik v uplatňovaní opatrenia schváleného švajčiarskymi voličmi v roku 2020, ktoré zakazuje diskrimináciu ľudí na základe ich sexuálnej orientácie.

Bonnet v minulosti čelil viacerým obvineniam aj vo svojom rodnom Francúzsku - napr. v roku 2019 tam bol odsúdený na trest odňatia slobody za popieranie holokaustu, ktoré je v jeho vlasti kvalifikované ako trestný čin.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko údajne plánuje zablokovanie VPN už v marci budúceho roka

Ruský telekomunikačný regulátor (Roskomnadzor) má údajne v úmysle vydať príkaz na zablokovanie služieb virtuálnych súkromných ​​sietí (VPN), a to od 1. marca 2024. Podľa utorkovej správy britskej stanice SKY to vyhlásil poslanec vládnej strany Jednotné Rusko v hornej komore ruského parlamentu Arťom Šejkin, ktorého citovala ruská tlačová agentúra RIA.

Podľa Šejkina sa príkaz na zablokovanie prístupu bude týkať všetkých obchodov s aplikáciami vrátane Google Play a AppStore a aj tých služieb, ktoré používateľom umožňujú prístup k platforme Instagram.

Šejkin zároveň označil za "obzvlášť dôležité obmedziť prístup občanov (Ruskej federácie) k produktom spoločnosti Meta", ktorá bola v Rusku v roku 2022 zaradená do zoznamu extrémistických organizácií. Jej činnosť je preto v Ruskej federácii zakázaná.

Používanie sietí VPN používateľmi v Rusku prudko vzrástlo po invázii ruskej armády na Ukrajinu, pretože ruské úrady vtedy obmedzili prístup na stránky sociálnych médií, ako sú Facebook, Twitter a Instagram. Kremeľ sa takto snaží zastaviť zverejňovanie obsahu, ktorý označuje za "nepravdivé informácie" o vojne vedenej ruskou armádou proti Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.