Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Historická dráma Muž, ktorý stál v ceste má premiéru v Bratislave

BRATISLAVA - K okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968, sa vracia film Muž, ktorý stál v ceste. Historickú drámu, nakrútenú na základe skutočných udalostí, premiérujú tvorcovia a herci v utorok v Bratislave. Do kín vstúpi 12. októbra.

Film divákom priblíži lekára a politika Františka Kriegela, ktorý bol na začiatku okupácie zatknutý a unesený spoločne s hlavnými predstaviteľmi KSČ (Alexander Dubček, Oldřich Černík, Josef Smrkovský, Josef Špaček, Bohumil Šimon). Bol jediným československým politikom, ktorý sa v zajatí aj pod hrozbou likvidácie postavil najvyššiemu predstaviteľovi Sovietskeho zväzu Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi a nepodpísal Moskovský protokol, dokument, ktorý znamenal súhlas s okupáciou ČSSR.

„Scenár je pomerne verný, najali sme historika, ktorý sa špecializoval na Gustáva Husáka, dokonca sme ho vyslali do moskovských archívov, písaniu scenára predchádzali bohaté rešerše," komentoval pre TASR producent Miloslav Šmídmajer scenár, ktorého autorom je Ivan Fíla. Producent potvrdil, že hlavným predstaviteľom Františka Kriegela bol pre tvorcov filmu od začiatku český herec Tomáš Töpfer. "Najali sme luxusného maskéra René Stejskala. Našou požiadavkou bolo, aby sme nemuseli robiť také tie štvorhodinové silikónové masky a on nám potvrdil, že Tomáš Töpfer aj fyziognómiou zodpovedá Kriegelovi, stačilo vyholiť vlasy a bol to on."

Nový film režiséra Petra Nikolaeva (Báječná léta pod psa, Kousek nebe, Lidice) nerozpráva len príbeh politika, ktorý odmietol podpísať dokument, deklarujúci súhlas s okupáciou Československa. "Každý z nás, potom hlavne politici sa často dostávajú do situácie, kedy sa rozhodujú medzi tým, či zvolia vlastný prospech alebo morálne hľadisko. Je veľmi dôležité, aby každý z nás zvolil morálku a nie vlastné pohodlie, a to je posolstvo tohto filmu, ktoré bude aktuálne vždy," myslí si Šmídmajer a snímku zvlášť odporúča mladým divákom. "Pre mládež v Česku aj na Slovensku je dôležité poznať vlastné dejiny, aby sa chyby neopakovali," podčiarkol producent filmu, v ktorom si zahrali aj slovenskí herci.

Muž, ktorý stál v ceste je posledným filmom Daniela Heribana, ktorý v ňom hrá Alexandra Dubčeka. Gustáva Husáka stvárňuje Adrian Jastraban, Jaroslav Mendel si zahral Vasila Biľaka a v úlohe Rivy Kriegelovej, manželky hlavné hrdinu, uvidia diváci Zuzanu Mauréry. "Musím urobiť veľkú poklonu slovenským hercom, pretože napríklad to, čo zahrala Zuzana Mauréry, je famózne, dlho som nevidel tak skvelý ženský herecký výkon," uzavrel Šmídmajer.

(tasr)

Minúta  |  

Oblasti Turecka zasiahnuté zemetrasením môže ohroziť príchod zimy

Združenie tureckých zdravotníkov (TTB) v utorok vyzvalo miestne úrady, aby pred príchodom zimy podnikli kroky potrebné na ochranu viac ako jedného milióna ľudí žijúcich v dočasných prístreškoch v provincii Hatay na juhovýchode Turecka.

Túto oblasť 6. februára zasiahli dve ničivé zemetrasenia, ktoré spôsobili obrovské materiálne škody a vyžiadali si viac než 50-tisíc životov, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Regiónom sa tento týždeň prehnali prívalové povodne, ktoré postihli aj najmenej 5000 obyvateľov kontajnerových príbytkov a stanov.

Fotografie z oblasti vyhotovené miestnymi médiami ukazujú, že voda zatopila stany, prístrešky i poľnú nemocnicu. Väčšina takýchto príbytkov nedokáže odolať prudkému dažďu ani prívalovým povodniam, ktoré by navyše mohli spôsobiť kontamináciu zdrojov vody a šírenie chorôb, varoval predstaviteľ TTB pre provinciu Hatay Sevdar Yilmaz.

Provinčné úrady musia podniknúť kroky na zaistenie dočasných príbytkov a nemocníc pred nadchádzajúcou zimou, vyhlásil pre agentúru DPA Yilmaz, podľa ktorého aktuálne záplavy jasne dokazujú, že oblasť vôbec nie je pripravená na príchod zimy.

V provincii Hatay žije podľa TTB v stanoch a rôznych provizórnych prístreškoch viac ako jeden milión osôb, medzi ktorými sú aj utečenci zo Sýrie, ďalších približne 160-tisíc ich žije v obytných kontajneroch. Turecká vláda prisľúbila, že časť z postihnutých obyvateľov do konca roka presunie do novopostavených bytov.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko tento rok prilákalo investície za 13 miliárd eur, informoval Szijjártó

Maďarsko už tento rok prilákalo investície v hodnote 13 miliárd eur, čo predstavuje dvojnásobok oproti rekordným 6,5 miliardám eur za celý rok 2022. Vyhlásil to v utorok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v rámci slávnostného otvorenie nového závodu švajčiarskeho výrobcu priemyselných minerálov Omya.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI. Závod v meste Eger na severe Maďarska zamestná vysokokvalifikovaných pracovníkov a prispeje k zvýšeniu produktivity domáceho poľnohospodárstva, povedal Szijjártó. Investíciu vo výške 5,7 miliardy forintov (14,67 milióna eur) podľa jeho vyjadrenia vláda podporila sumou 260 miliónov HUF.

Szijjártó dodal, že Švajčiarsko je v Maďarsku 11. najväčším investorom a švajčiarske firmy zamestnávajú v krajine približne 31-tisíc ľudí. Hodnota vzájomnej obchodnej výmeny sa podľa neho vlani vyšplhala na viac ako 2 miliardy eur. (1 EUR = 388,6 HUF)

(tasr)

Minúta  |  

NATO zostáva základným pilierom európskej kolektívnej obrany, vyhlásil Wlachovský

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský v utorok vyhlásil, že Európska únia (EÚ) potrebuje viac investovať do svojej obrany a bezpečnosti, avšak Severoatlantická aliancia (NATO) je stále najlepšou a naefektívnejšou odpoveďou na súčasné výzvy.

Wlachovský to uviedol na Varšavskom bezpečnostnom fóre (WSF) v Poľsku, TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

"Útok Ruska proti Ukrajine jasne ukázal, ako veľmi je prepojená bezpečnosť Európy a Spojených štátov amerických. Táto agresia ešte viac zvýraznila potrebu pevných transatlantických vzťahov, avšak zoznam výziev, ktorým musíme čeliť spoločne, je ešte dlhší," uviedol Wlachovský počas panelu vo Varšave.

Upozornil, že európsku i globálnu bezpečnosť a stabilitu podkopávajú aj hybridné hrozby, výzvy zo strany Číny, ako aj klimatická kríza či neregulárna migrácia. Wlachovský zdôraznil, že NATO zostáva základným pilierom európskej kolektívnej obrany, avšak EÚ by sa nemala brániť posilňovaniu vlastnej odolnosti a budovaniu strategickej autonómie, ktorá je podľa neho zlučiteľná s transatlantickými záväzkami.

Obmedzenie európskej závislosti od ruských energetických zdrojov bolo podľa Wlachovského jasným príkladom toho, že väčšia autonómia znamená aj väčšiu bezpečnosť. Rovnako EÚ potrebuje výrazným spôsobom zvýšiť kapacity svojho obranného priemyslu, kde aj Slovensko má svoje miesto, skonštatoval minister.

"Súčasne by sme však nemali spochybňovať úlohu európskych strategických partnerstiev postavených na jasných pravidlách a hodnotách. EÚ nechce čeliť globálnym výzvam sama, naopak," uviedol Wlachovský s tým, že to si však vyžaduje koordinovaný prístup, užšiu spoluprácu Únie s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako aj plné využitie potenciálu vzťahov medzi EÚ a Alianciou. Dodal, že udržanie silného transatlantického zväzku a súčasne európskej jednoty je tým najlepším receptom, ktorý je v súčasnosti k dispozícií.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia žiada od Poľska objasnenie podvodov pri vydávaní víz

Európska komisia (EK) v utorok vyhlásila, že stále očakáva jasnú odpoveď od Poľska, ktorá vysvetlí "extrémne znepokojivé" obvinenia z podvodov pri vydávaní schengenských víz, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Poľské médiá minulý mesiac informovali o tom, že niektoré poľské diplomatické misie v spolupráci s ďalšími aktérmi v Afrike a na Blízkom východe vytvorili a prevádzkovali systém, ktorý záujemcom z týchto oblastí výmenou za úplatky umožňoval získať Schengenské víza.

EK už listom z 19. septembra požiadala poľskú vládu o objasnenie celej záležitosti, podľa zástupcov EÚ však Varšava stále neposkytla vo veci kľúčové podrobnosti. "Dôvera a transparentnosť idú ruka v ruke, v záujme obnovenia dôvery preto potrebujeme úplné objasnenie celej záležitosti," vyhlásil v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas.

Podozrenia z podvodného vydávania víz poľskými úradmi vyvolali obavy z prílivu nelegálnych migrantov do Schengenského priestoru združujúceho takmer tri desiatky krajín. Škandál znepokojil aj nemeckú vládu, ktorá vyzvala Varšavu, aby upresnila počet víz údajne nelegálne vydaných niektorými poľskými konzulátmi.

Podľa poľskej opozície bolo pochybne vydaných až 250-tisíc víz, poľské úrady oficiálne hovoria iba o niekoľkých stovkách pracovných víz. Poľské opozičné strany obviňujú súčasnú nacionalisticko-konzervatívnu vládu zo spoluúčasti na systéme, v ktorom migranti po zaplatení sprostredkovateľom dostávali víza zrýchleným procesom bez riadnej kontroly.

Podľa poľských médií je za korupčný škandál zodpovedný bývalý tajomník poľského ministra zahraničných vecí Piotr Wawrzyk, ktorý na ministerstve dohliadal na vydávanie víz pre cudzincov z približne 20 krajín.

Z funkcie rezignoval 31. augusta. Varšava celú kauzu označuje len za mediálnu kampaň zameranú na diskreditáciu vlády pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa v Poľsku uskutočnia 15. októbra.

(tasr)

Minúta  |  

Zhorela nelegálna rafinéria v Nigérii, vzala si so sebou najmenej 18 životov

Najmenej 18 obetí si v nedeľu večer vyžiadal požiar v nelegálnej ropnej rafinérii v štáte Rivers na juhu Nigérie, uviedol v utorok hovorca miestneho nigérijského zboru bezpečnosti a civilnej obrany Olufemi Ayodele.

Obeťami sú najmä mladí ľudia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Požiar z nelegálnej ropnej rafinérie sa rozšíril aj na neďalekú ropnú nádrž. Oheň usmrtil a zohavil najmenej 18 ľudí, zatiaľ čo 25 zranených sa podarilo zachrániť, uviedol Ayodele. Dodal, že medzi obeťami je tehotná žena aj budúca nevesta.

Podľa obyvateľov oblasti Emohua môže byť počet obetí ešte vyšší. Desiatky ľudí sa totiž podľa nich snažili počas požiaru nabrať si rozliatu ropu. Krádeže ropy sú v Nigérii dlhodobým problémom.

Krajina je jedným z najväčších výrobcov ropy v Afrike, je tiež členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Nelegálne rafinérie sa nachádzajú najmä v oblasti delty rieky Niger, kde pašeráci z tamojších potrubí odčerpávajú ropu a následne ju tam aj rafinujú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.