Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia plánuje zlepšenie ochrany technológií pred špionážou

Európska únia (EÚ) v utorok oznámila plány na lepšiu ochranu kritických technológií pred zahraničným špehovaním, ktoré by mohlo ohroziť jej hospodárstvo a bezpečnosť.

Európska komisia chce, aby členské štáty v záujme lepšej ochrany európskeho trhu okamžite vykonali posúdenie rizík v najcitlivejších odvetviach vrátane moderných polovodičov, umelej inteligencie, kvantovej technológie a biotechnológií.

U nich sa predpokladá, že je „veľmi pravdepodobné, že budú predstavovať najcitlivejšie a bezprostredné riziká súvisiace s technologickou bezpečnosťou a únikom technológií“ a sú určené na najvyššiu úroveň ochrany.

„Technológie sú v súčasnosti stredobodom geopolitickej súťaže a EÚ chce byť hráčom a nie ihriskom,“ povedala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová.

Komisia nemenovala konkrétnu krajinu. Únia sa však opakovane vyjadrila, že musí byť lepšie pripravená na vypracovanie opatrení na ochranu obchodu a investícií, ktoré by na svoje vlastné bezpečnostné a vojenské účely mohla využiť Čína.

Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona opatrenia pôjdu ďalej ako je Peking. „Chceme znížiť riziko, ale nielen s Čínou, so všetkými,“ vyjadril sa s tým, že, ak to bude potrebné, tak niekedy s „niektorými z našich podobne zmýšľajúcich partnerov".

Opatrenia sú najnovším príkladom boja, ktorý európska dvadsaťsedmička zvádza pri nastavovaní svojich vzťahov s Pekingom. EÚ uviedla, že napriek niekedy zásadným rozdielom v otázkach ľudských práv a zapojenia štátu do hospodárstva nie je možné úplne oddeliť vzťahy s takouto veľmocou.

Preto sa euroblok snaží zamerať na odstraňovanie rizík vo vzťahoch a lepšiu ochranu svojich životne dôležitých hospodárskych sektorov pred neprimeraným zasahovaním.

(sita)

Minúta  |  

Odborná porota rozhodla o víťaznom návrhu rekonštrukcie sídla ÚPN

BRATISLAVA - Víťazný návrh v architektonickej súťaži riešenia rekonštrukcie budúceho sídla Ústavu pamäti národa (ÚPN) ráta s dostavbou monolitu v átriu hlavnej budovy, takisto s kaviarňou a priestormi pre podujatia vo vedľajšej budove. ÚPN o tom informoval v súvislosti s vyhodnotením architektonickej súťaže.

Do súťaže na budúcu podobu objektov na rohu Karadžičovej a Krížnej ulice v hlavnom meste sa prihlásilo 11 ateliérov. „Odborná porota, zložená z českých a slovenských architektov, vyhlásila 22. septembra za víťaza súťaže návrh architektov zerozero – Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Daniela Sabová," informoval hovorca ÚPN Michal Miklovič.

V hlavnej budove, ktorá kedysi slúžila ako vojenská knižnica, má byť archív a knižnica ÚPN. „Okolitý areál bude revitalizovaný na verejne prístupný park s cieľom priblížiť ÚPN verejnosti ako miesto dialógu a šírenia myšlienok slobody a demokracie," dodal Miklovič.

Architektonické návrhy sú k dispozícii na webe ÚPN.

(tasr)

Minúta  |  

Historická dráma Muž, ktorý stál v ceste má premiéru v Bratislave

BRATISLAVA - K okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968, sa vracia film Muž, ktorý stál v ceste. Historickú drámu, nakrútenú na základe skutočných udalostí, premiérujú tvorcovia a herci v utorok v Bratislave. Do kín vstúpi 12. októbra.

Film divákom priblíži lekára a politika Františka Kriegela, ktorý bol na začiatku okupácie zatknutý a unesený spoločne s hlavnými predstaviteľmi KSČ (Alexander Dubček, Oldřich Černík, Josef Smrkovský, Josef Špaček, Bohumil Šimon). Bol jediným československým politikom, ktorý sa v zajatí aj pod hrozbou likvidácie postavil najvyššiemu predstaviteľovi Sovietskeho zväzu Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi a nepodpísal Moskovský protokol, dokument, ktorý znamenal súhlas s okupáciou ČSSR.

„Scenár je pomerne verný, najali sme historika, ktorý sa špecializoval na Gustáva Husáka, dokonca sme ho vyslali do moskovských archívov, písaniu scenára predchádzali bohaté rešerše," komentoval pre TASR producent Miloslav Šmídmajer scenár, ktorého autorom je Ivan Fíla. Producent potvrdil, že hlavným predstaviteľom Františka Kriegela bol pre tvorcov filmu od začiatku český herec Tomáš Töpfer. "Najali sme luxusného maskéra René Stejskala. Našou požiadavkou bolo, aby sme nemuseli robiť také tie štvorhodinové silikónové masky a on nám potvrdil, že Tomáš Töpfer aj fyziognómiou zodpovedá Kriegelovi, stačilo vyholiť vlasy a bol to on."

Nový film režiséra Petra Nikolaeva (Báječná léta pod psa, Kousek nebe, Lidice) nerozpráva len príbeh politika, ktorý odmietol podpísať dokument, deklarujúci súhlas s okupáciou Československa. "Každý z nás, potom hlavne politici sa často dostávajú do situácie, kedy sa rozhodujú medzi tým, či zvolia vlastný prospech alebo morálne hľadisko. Je veľmi dôležité, aby každý z nás zvolil morálku a nie vlastné pohodlie, a to je posolstvo tohto filmu, ktoré bude aktuálne vždy," myslí si Šmídmajer a snímku zvlášť odporúča mladým divákom. "Pre mládež v Česku aj na Slovensku je dôležité poznať vlastné dejiny, aby sa chyby neopakovali," podčiarkol producent filmu, v ktorom si zahrali aj slovenskí herci.

Muž, ktorý stál v ceste je posledným filmom Daniela Heribana, ktorý v ňom hrá Alexandra Dubčeka. Gustáva Husáka stvárňuje Adrian Jastraban, Jaroslav Mendel si zahral Vasila Biľaka a v úlohe Rivy Kriegelovej, manželky hlavné hrdinu, uvidia diváci Zuzanu Mauréry. "Musím urobiť veľkú poklonu slovenským hercom, pretože napríklad to, čo zahrala Zuzana Mauréry, je famózne, dlho som nevidel tak skvelý ženský herecký výkon," uzavrel Šmídmajer.

(tasr)

Minúta  |  

Oblasti Turecka zasiahnuté zemetrasením môže ohroziť príchod zimy

Združenie tureckých zdravotníkov (TTB) v utorok vyzvalo miestne úrady, aby pred príchodom zimy podnikli kroky potrebné na ochranu viac ako jedného milióna ľudí žijúcich v dočasných prístreškoch v provincii Hatay na juhovýchode Turecka.

Túto oblasť 6. februára zasiahli dve ničivé zemetrasenia, ktoré spôsobili obrovské materiálne škody a vyžiadali si viac než 50-tisíc životov, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Regiónom sa tento týždeň prehnali prívalové povodne, ktoré postihli aj najmenej 5000 obyvateľov kontajnerových príbytkov a stanov.

Fotografie z oblasti vyhotovené miestnymi médiami ukazujú, že voda zatopila stany, prístrešky i poľnú nemocnicu. Väčšina takýchto príbytkov nedokáže odolať prudkému dažďu ani prívalovým povodniam, ktoré by navyše mohli spôsobiť kontamináciu zdrojov vody a šírenie chorôb, varoval predstaviteľ TTB pre provinciu Hatay Sevdar Yilmaz.

Provinčné úrady musia podniknúť kroky na zaistenie dočasných príbytkov a nemocníc pred nadchádzajúcou zimou, vyhlásil pre agentúru DPA Yilmaz, podľa ktorého aktuálne záplavy jasne dokazujú, že oblasť vôbec nie je pripravená na príchod zimy.

V provincii Hatay žije podľa TTB v stanoch a rôznych provizórnych prístreškoch viac ako jeden milión osôb, medzi ktorými sú aj utečenci zo Sýrie, ďalších približne 160-tisíc ich žije v obytných kontajneroch. Turecká vláda prisľúbila, že časť z postihnutých obyvateľov do konca roka presunie do novopostavených bytov.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko tento rok prilákalo investície za 13 miliárd eur, informoval Szijjártó

Maďarsko už tento rok prilákalo investície v hodnote 13 miliárd eur, čo predstavuje dvojnásobok oproti rekordným 6,5 miliardám eur za celý rok 2022. Vyhlásil to v utorok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v rámci slávnostného otvorenie nového závodu švajčiarskeho výrobcu priemyselných minerálov Omya.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI. Závod v meste Eger na severe Maďarska zamestná vysokokvalifikovaných pracovníkov a prispeje k zvýšeniu produktivity domáceho poľnohospodárstva, povedal Szijjártó. Investíciu vo výške 5,7 miliardy forintov (14,67 milióna eur) podľa jeho vyjadrenia vláda podporila sumou 260 miliónov HUF.

Szijjártó dodal, že Švajčiarsko je v Maďarsku 11. najväčším investorom a švajčiarske firmy zamestnávajú v krajine približne 31-tisíc ľudí. Hodnota vzájomnej obchodnej výmeny sa podľa neho vlani vyšplhala na viac ako 2 miliardy eur. (1 EUR = 388,6 HUF)

(tasr)

Minúta  |  

NATO zostáva základným pilierom európskej kolektívnej obrany, vyhlásil Wlachovský

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský v utorok vyhlásil, že Európska únia (EÚ) potrebuje viac investovať do svojej obrany a bezpečnosti, avšak Severoatlantická aliancia (NATO) je stále najlepšou a naefektívnejšou odpoveďou na súčasné výzvy.

Wlachovský to uviedol na Varšavskom bezpečnostnom fóre (WSF) v Poľsku, TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

"Útok Ruska proti Ukrajine jasne ukázal, ako veľmi je prepojená bezpečnosť Európy a Spojených štátov amerických. Táto agresia ešte viac zvýraznila potrebu pevných transatlantických vzťahov, avšak zoznam výziev, ktorým musíme čeliť spoločne, je ešte dlhší," uviedol Wlachovský počas panelu vo Varšave.

Upozornil, že európsku i globálnu bezpečnosť a stabilitu podkopávajú aj hybridné hrozby, výzvy zo strany Číny, ako aj klimatická kríza či neregulárna migrácia. Wlachovský zdôraznil, že NATO zostáva základným pilierom európskej kolektívnej obrany, avšak EÚ by sa nemala brániť posilňovaniu vlastnej odolnosti a budovaniu strategickej autonómie, ktorá je podľa neho zlučiteľná s transatlantickými záväzkami.

Obmedzenie európskej závislosti od ruských energetických zdrojov bolo podľa Wlachovského jasným príkladom toho, že väčšia autonómia znamená aj väčšiu bezpečnosť. Rovnako EÚ potrebuje výrazným spôsobom zvýšiť kapacity svojho obranného priemyslu, kde aj Slovensko má svoje miesto, skonštatoval minister.

"Súčasne by sme však nemali spochybňovať úlohu európskych strategických partnerstiev postavených na jasných pravidlách a hodnotách. EÚ nechce čeliť globálnym výzvam sama, naopak," uviedol Wlachovský s tým, že to si však vyžaduje koordinovaný prístup, užšiu spoluprácu Únie s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako aj plné využitie potenciálu vzťahov medzi EÚ a Alianciou. Dodal, že udržanie silného transatlantického zväzku a súčasne európskej jednoty je tým najlepším receptom, ktorý je v súčasnosti k dispozícií.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.