Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bieloruská armáda spustila cvičenie bojovej pripravenosti

Bieloruské ministerstvo obrany ohlásilo začiatok vojenského cvičenia, ktoré má preveriť bojovú pripravenosť jeho ozbrojených zložiek, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Jednotky sa čo najskôr presunú do určených oblastí, kde budú vykonávať úkony vyplývajúce z normatívnych štandardov v oblasti bojového nácviku," vyhlásilo ministerstvo, pričom neuviedlo, kedy sa manévre skončia.

Cvičenie prebehne v Minskej oblasti, nachádzajúcej sa v strednej časti krajiny, a vo Vicebskej oblasti na severe Bieloruska a zapojí sa doň aj vojenská technika a letectvo. Bielorusko síce nie je priamym účastníkom vojnového konfliktu na Ukrajine, ale ruská armáda jeho územie opakovane využila ako predpolie pre svoje útoky na Ukrajine, čo vyvoláva obavy aj v susednom Poľsku či Pobaltí.

Minsk popiera akékoľvek nepriateľské úmysly voči svojim susedným krajinám; hrozí však, že v prípade vpádu na bieloruské územie sú jeho ozbrojené sily pripravené reagovať. 

(tasr)

Minúta  |  

Zlodeji v Taliansku roky kradli kerozín z potrubia NATO a predávali ho motoristom

Z potrubia Severoatlantickej aliancie ukradli zlodeji v priebehu niekoľkých rokov najmenej 800-tisíc litrov kerozínu, ktorý potom zmiešaný s naftou predávali motoristom na bežných čerpacích staniciach.

Hovorkyňa Agentúry pre podporu a obstarávanie NATO potvrdila nemeckej tlačovej agentúre DPA, že zlodeji kradli letecké palivo z potrubia blízko belgicko-francúzskej hranice, píše TASR. Na krádež sa prišlo v roku 2019, o pokroku vo vyšetrovaní prípadu teraz informovala finančná polícia v talianskom Rimini.

Zločinecká skupina totiž letecké palivo vozila do Talianska, kam sa prostredníctvom troch spriaznených firiem dostalo až na čerpacie stanice. Podľa DPA sa zatiaľ nevie, či motoristom spôsobilo škody na vozidlách. Talianska finančná polícia uvádza, že zlodeji ukradli až 900-tisíc litrov kerozínu.

DPA poznamenáva, že táto krádež prebiehajúca v rozmedzí niekoľkých rokov je pikantná aj tým, že Stredoeurópsky systém potrubí (CEPS) predstavuje dôležitú súčasť logistického systému NATO.

Nachádza sa na území Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka a je určený na to, aby v ktoromkoľvek okamihu dokázal zásobovať Alianciu ropnými produktmi. Napojené sú naň aj letecké základne, napríklad aj v nemeckom Ramsteine.

Z ekonomických dôvodov NATO umožňuje používať potrubie aj na prepravu leteckého paliva pre civilné účely. Zásobujú ním tak letiská v Amsterdame, Frankfurte, Bruseli, Luxemburgu aj Zürichu. Podľa hovorkyne agentúry NATO nie je známe, že by sa od odhalenia tohto prípadu v roku 2019 čosi podobné opakovalo.

Ako poznamenala, 5300 kilometrov dlhé potrubie je chránené viacvrstvovým bezpečnostným systémom a zúčastnené štáty vykonali opatrenia, aby takýmto krádežiam v budúcnosti zabránili. V súvislosti s touto krádežou už odsúdili v Belgicku päť osôb. Trestné stíhanie vo veci však pokračuje.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko neupustilo od moratória na jadrové skúšky, tvrdí Peskov

Kremeľ v utorok uviedol, že Rusko neupustilo od moratória na jadrové skúšky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov súčasne odmietol návrh šéfredaktorky ruskej štátnej televízie, aby Moskva - ako varovanie pre Západ - odpálila nad Sibírou termonukleárnu zbraň.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá dodala, že ruský prezident Vladimir Putin Západ opakovane varoval, že akýkoľvek útok na Rusko by mohol vyvolať odpoveď v podobe použitia jadrovej zbrane.

Sovietsky zväz vykonal svoju poslednú jadrovú skúšku v roku 1990; Spojené štáty tak urobili v roku 1992 a Francúzsko a Čína vykonali posledné jadrové testy v roku 1996, uvádza OSN. S návrhom, aby Rusko odpálilo jadrovú bombu nad Sibírou, prišla šéfredaktorka propagandistickej ruskej televízie RT Margarita Simoňjanová.

Podľa jej názoru a jej analýz sa kríza na Ukrajine stupňuje a Západ sa nezastaví, takže Rusko nemá inú alternatívu ako "jadrové ultimátum". "Nevzdajú sa a necúvnu, kým nich to nebude veľmi bolieť. Kým nepochopia túto bezprostrednú hrozbu, neprestanú," vyhlásila Simoňjanová.

Okrem iného pripomenula, že takáto explózia by mala za následok aj znefunkčnenie všetkej elektroniky. Následne zavtipkovala, že jej ako matke by to uľahčilo situáciu, keď musí svojim deťom vysvetľovať, prečo nemajú povolené zariadenia, ako sú iPady.

Peskov v komentári Simoňjanovej výroku zdôraznil, že Rusko neodstúpilo od moratória na jadrové skúšky. Doplnil, že Simoňjanová "nepracuje v oficiálnych orgánoch, takže jej slová neodzrkadľujú oficiálne stanovisko Ruskej federácie".

Jadrovú éru na Zemi otvorili Spojené štáty v júli 1945 skúškou 20-kilotonovej atómovej bomby v Alamogorde v Novom Mexiku. Následne v auguste zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, pripomenula agentúra Reuters, podľa ktorej Sovietsky zväz šokoval Západ, keď svoju prvú jadrovú bombu odpálil len o štyri roky neskôr - v auguste 1949.

Za päť desaťročí medzi rokmi 1945 a Zmluvou o úplnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996 sa podľa OSN vykonalo vo svete viac ako 2000 jadrových skúšok, z toho 1032 Spojenými štátmi a 715 Sovietskym zväzom.

Ruský prezident Vladimir Putin vo februári tohto roku pozastavil účasť Ruska na zmluve New START, ktorá je poslednou "veľkou" zmluvou o kontrole zbrojných arzenálov uzavretou Moskvou a Washingtonom.

Varoval tiež, že ak sa Spojené štáty vrátia k jadrovým skúškam, obnoví ich aj Rusko. Denník The New York Times (NYT) v pondelok informoval, že družicové a letecké snímky naznačujú, že Rusko sa možno pripravuje na testovanie experimentálnej rakety s jadrovým pohonom – alebo ju možno nedávno otestovalo.

"Neviem, odkiaľ to novinári z NYT vzali," povedal Peskov a odporučil "študovať družicové snímky podrobnejšie." Hovorca denníka v e-mailovej reakcii pre Reuters napísal, že "The New York Times si za svojimi správami stojí".

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia plánuje zlepšenie ochrany technológií pred špionážou

Európska únia (EÚ) v utorok oznámila plány na lepšiu ochranu kritických technológií pred zahraničným špehovaním, ktoré by mohlo ohroziť jej hospodárstvo a bezpečnosť.

Európska komisia chce, aby členské štáty v záujme lepšej ochrany európskeho trhu okamžite vykonali posúdenie rizík v najcitlivejších odvetviach vrátane moderných polovodičov, umelej inteligencie, kvantovej technológie a biotechnológií.

U nich sa predpokladá, že je „veľmi pravdepodobné, že budú predstavovať najcitlivejšie a bezprostredné riziká súvisiace s technologickou bezpečnosťou a únikom technológií“ a sú určené na najvyššiu úroveň ochrany.

„Technológie sú v súčasnosti stredobodom geopolitickej súťaže a EÚ chce byť hráčom a nie ihriskom,“ povedala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová.

Komisia nemenovala konkrétnu krajinu. Únia sa však opakovane vyjadrila, že musí byť lepšie pripravená na vypracovanie opatrení na ochranu obchodu a investícií, ktoré by na svoje vlastné bezpečnostné a vojenské účely mohla využiť Čína.

Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona opatrenia pôjdu ďalej ako je Peking. „Chceme znížiť riziko, ale nielen s Čínou, so všetkými,“ vyjadril sa s tým, že, ak to bude potrebné, tak niekedy s „niektorými z našich podobne zmýšľajúcich partnerov".

Opatrenia sú najnovším príkladom boja, ktorý európska dvadsaťsedmička zvádza pri nastavovaní svojich vzťahov s Pekingom. EÚ uviedla, že napriek niekedy zásadným rozdielom v otázkach ľudských práv a zapojenia štátu do hospodárstva nie je možné úplne oddeliť vzťahy s takouto veľmocou.

Preto sa euroblok snaží zamerať na odstraňovanie rizík vo vzťahoch a lepšiu ochranu svojich životne dôležitých hospodárskych sektorov pred neprimeraným zasahovaním.

(sita)

Minúta  |  

Odborná porota rozhodla o víťaznom návrhu rekonštrukcie sídla ÚPN

BRATISLAVA - Víťazný návrh v architektonickej súťaži riešenia rekonštrukcie budúceho sídla Ústavu pamäti národa (ÚPN) ráta s dostavbou monolitu v átriu hlavnej budovy, takisto s kaviarňou a priestormi pre podujatia vo vedľajšej budove. ÚPN o tom informoval v súvislosti s vyhodnotením architektonickej súťaže.

Do súťaže na budúcu podobu objektov na rohu Karadžičovej a Krížnej ulice v hlavnom meste sa prihlásilo 11 ateliérov. „Odborná porota, zložená z českých a slovenských architektov, vyhlásila 22. septembra za víťaza súťaže návrh architektov zerozero – Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Daniela Sabová," informoval hovorca ÚPN Michal Miklovič.

V hlavnej budove, ktorá kedysi slúžila ako vojenská knižnica, má byť archív a knižnica ÚPN. „Okolitý areál bude revitalizovaný na verejne prístupný park s cieľom priblížiť ÚPN verejnosti ako miesto dialógu a šírenia myšlienok slobody a demokracie," dodal Miklovič.

Architektonické návrhy sú k dispozícii na webe ÚPN.

(tasr)

Minúta  |  

Historická dráma Muž, ktorý stál v ceste má premiéru v Bratislave

BRATISLAVA - K okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968, sa vracia film Muž, ktorý stál v ceste. Historickú drámu, nakrútenú na základe skutočných udalostí, premiérujú tvorcovia a herci v utorok v Bratislave. Do kín vstúpi 12. októbra.

Film divákom priblíži lekára a politika Františka Kriegela, ktorý bol na začiatku okupácie zatknutý a unesený spoločne s hlavnými predstaviteľmi KSČ (Alexander Dubček, Oldřich Černík, Josef Smrkovský, Josef Špaček, Bohumil Šimon). Bol jediným československým politikom, ktorý sa v zajatí aj pod hrozbou likvidácie postavil najvyššiemu predstaviteľovi Sovietskeho zväzu Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi a nepodpísal Moskovský protokol, dokument, ktorý znamenal súhlas s okupáciou ČSSR.

„Scenár je pomerne verný, najali sme historika, ktorý sa špecializoval na Gustáva Husáka, dokonca sme ho vyslali do moskovských archívov, písaniu scenára predchádzali bohaté rešerše," komentoval pre TASR producent Miloslav Šmídmajer scenár, ktorého autorom je Ivan Fíla. Producent potvrdil, že hlavným predstaviteľom Františka Kriegela bol pre tvorcov filmu od začiatku český herec Tomáš Töpfer. "Najali sme luxusného maskéra René Stejskala. Našou požiadavkou bolo, aby sme nemuseli robiť také tie štvorhodinové silikónové masky a on nám potvrdil, že Tomáš Töpfer aj fyziognómiou zodpovedá Kriegelovi, stačilo vyholiť vlasy a bol to on."

Nový film režiséra Petra Nikolaeva (Báječná léta pod psa, Kousek nebe, Lidice) nerozpráva len príbeh politika, ktorý odmietol podpísať dokument, deklarujúci súhlas s okupáciou Československa. "Každý z nás, potom hlavne politici sa často dostávajú do situácie, kedy sa rozhodujú medzi tým, či zvolia vlastný prospech alebo morálne hľadisko. Je veľmi dôležité, aby každý z nás zvolil morálku a nie vlastné pohodlie, a to je posolstvo tohto filmu, ktoré bude aktuálne vždy," myslí si Šmídmajer a snímku zvlášť odporúča mladým divákom. "Pre mládež v Česku aj na Slovensku je dôležité poznať vlastné dejiny, aby sa chyby neopakovali," podčiarkol producent filmu, v ktorom si zahrali aj slovenskí herci.

Muž, ktorý stál v ceste je posledným filmom Daniela Heribana, ktorý v ňom hrá Alexandra Dubčeka. Gustáva Husáka stvárňuje Adrian Jastraban, Jaroslav Mendel si zahral Vasila Biľaka a v úlohe Rivy Kriegelovej, manželky hlavné hrdinu, uvidia diváci Zuzanu Mauréry. "Musím urobiť veľkú poklonu slovenským hercom, pretože napríklad to, čo zahrala Zuzana Mauréry, je famózne, dlho som nevidel tak skvelý ženský herecký výkon," uzavrel Šmídmajer.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.