Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kandidatúra Šefčoviča na post výkonného podpredsedu Komisie je ohrozená

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre životné prostredie (ENVI) v utorok predbežne nepodporil kandidatúru slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča na funkciu výkonného podpredsedu Európskej komisie (EK) zodpovedného za Európsku zelenú dohodu (Green Deal).

Europoslanci zatiaľ neodporučili ani bývalého šéfa holandskej diplomacie Wopkeho Hoekstru na post eurokomisára pre klímu, informuje agentúra AFP. EK koncom augusta zverila Šefčovičovi ako svojmu podpredsedovi klimatické portfólio po odchode Fransa Timmermansa, ktorý sa vrátil do holandskej politiky.

Europoslanci z ENVI vypočúvali Šefčoviča v utorok. Slovenský eurokomisár však nezískal potrebnú dvojtretinovú podporu členov výboru. Tí ho zároveň požiadali, aby im najneskôr v stredu o 07:00 podal podrobné vysvetlenie svojho postoja k embargu Únie na dovoz energonosičov z Ruska, keďže uplynulý víkend na Slovensku zvíťazila v parlamentných voľbách strana, ktorá Šefčoviča nominovala a niektorí europoslanci ju považujú za prokremeľskú, píše server Dutch News.

Európska komisia koncom augusta navrhla, aby klimatickú agendu – ktorú dostal na starosť Šefčovič iba dočasne – prevzal po Holanďanovi Timmermansovi nastálo jeho krajan, donedávna minister zahraničných veci Wopke Hoekstra. Hoekstru europoslanci z výboru vypočúvali ešte v pondelok večer, pričom sa zamerali na jeho dosiahnuté výsledky a kritizovali ho za nedostatok skúseností v oblasti klímy.

ENVI nakoniec holandského diplomata nepodporil dostatočnou väčšinou a požiadal ho, aby taktiež do stredy rána poskytol podrobnejšie informácie týkajúce sa jeho 11-ročného pôsobenia v konzultantskej firme McKinsey. Predtým pracoval dva roky v ropnej spoločnosti Shell, za čo ho už kritizovali environmentálne skupiny.

Šefčovič s Hoekstrom by v prípade schválenia kandidatúry v EP spolupracovali na projektoch v Komisii. Ak ich kandidatúru ENVI v stredu podporí dvojtretinovou väčšinou, bude o nich vo štvrtok hlasovať plénum EP. Dutch News poznamenáva, že osud oboch kandidátov je spojený: ak budú konzervatívci v europarlamente hlasovať proti Šefčovičovi, tak zasa ľavicoví poslanci nepodporia Hoekstru. 

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko dodá Arménsku vojenské vybavenie

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová počas utorkovej návštevy Arménska oznámila, že Paríž Jerevanu dodá vojenské vybavenie, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Francúzsko súhlasilo s tým, že v budúcnosti uzavrie s Arménskom kontrakty, ktoré umožnia dodávky vojenského vybavenia Arménsku, aby sa mohlo brániť," vyhlásila francúzska ministerka pred novinármi po ukončení rokovaní, ktoré sa podľa nej týkali bezpečnosti a obrany.

Prevažne kresťanské Arménsko a väčšinovo moslimský Azerbajdžan viedli od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 dve vojny o Náhorný Karabach. Tento región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale donedávna ho obývali predovšetkým etnickí Arméni.

Azerbajdžan prevzal nad Náhorným Karabachom kontrolu v septembri po bleskovej pozemnej vojenskej ofenzíve. V reakcii na to a v obave o svoju bezpečnosť následne do Arménska ušla drvivá väčšina arménskych obyvateľov Karabachu.

(tasr)

Minúta  |  

Zadržali štyroch bývalých lídrov Náhorného Karabachu

Azerbajdžanské orgány zadržali štyroch bývalých lídrov Náhorného Karabachu a previezli ich do Baku. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na azerbajdžanskú štátnu tlačovú agentúru APA.

Príslušníkmi azerbajdžanskej služby štátnej bezpečnosti boli zadržaní traja bývalí prezidenti samozvanej republiky Náhorný Karabach (Arcach): Arkadij Gukasjan, Bako Saakjan a Arajik Haruťunjan, ako aj bývalý predseda parlamentu David Išchanjan.

Po zadržaní ich previezli do Baku, kde sa podrobia vypočúvaniu v súvislosti s podozreniami, ktoré boli v Azerbajdžane voči nim vznesené. Naopak, iným trom bývalým vodcom karabašských Arménov sa podarilo v utorok dostať na územie Arménska bezpečne a bez problémov.

Ide o bývalého štátneho ministra Artura Aruťunjana, exministra vnútra Karena Sarkisjana a bývalého šéfa karabašskej bezpečnostnej služby Ararata Melkunjana. S odvolaním sa na vyjadrenie jedného z trojice lídrov o tom informovala arménska štátna tlačová agentúra Armenpress.

Minulý týždeň bol pri pokuse dostať sa z Karabachu do Arménska zadržaný aj karabašský expremiér Ruben Vardanjan. V rukách azerbajdžanských orgánov je aj bývalý veliteľ separatistickej armády v Náhornom Karabachu Levon Mnacakanjan a exminister zahraničných vecí David Babajan.

Karabach je medzinárodne vnímaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale od 90. rokov - po rozpade Sovietskeho zväzu - bol riadený ako separatistický etnicky arménsky štát. Azerbajdžan prevzal kontrolu nad Karabachom 20. septembra - po bleskovej vojenskej operácii, pričom avizoval, že bude stíhať "zločinecké" separatistické vedenie. V reakcii na to a v obave o svoju bezpečnosť následne do Arménska ušla drvivá väčšina arménskych obyvateľov Karabachu.

(tasr)

Minúta  |  

Bieloruská armáda spustila cvičenie bojovej pripravenosti

Bieloruské ministerstvo obrany ohlásilo začiatok vojenského cvičenia, ktoré má preveriť bojovú pripravenosť jeho ozbrojených zložiek, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Jednotky sa čo najskôr presunú do určených oblastí, kde budú vykonávať úkony vyplývajúce z normatívnych štandardov v oblasti bojového nácviku," vyhlásilo ministerstvo, pričom neuviedlo, kedy sa manévre skončia.

Cvičenie prebehne v Minskej oblasti, nachádzajúcej sa v strednej časti krajiny, a vo Vicebskej oblasti na severe Bieloruska a zapojí sa doň aj vojenská technika a letectvo. Bielorusko síce nie je priamym účastníkom vojnového konfliktu na Ukrajine, ale ruská armáda jeho územie opakovane využila ako predpolie pre svoje útoky na Ukrajine, čo vyvoláva obavy aj v susednom Poľsku či Pobaltí.

Minsk popiera akékoľvek nepriateľské úmysly voči svojim susedným krajinám; hrozí však, že v prípade vpádu na bieloruské územie sú jeho ozbrojené sily pripravené reagovať. 

(tasr)

Minúta  |  

Zlodeji v Taliansku roky kradli kerozín z potrubia NATO a predávali ho motoristom

Z potrubia Severoatlantickej aliancie ukradli zlodeji v priebehu niekoľkých rokov najmenej 800-tisíc litrov kerozínu, ktorý potom zmiešaný s naftou predávali motoristom na bežných čerpacích staniciach.

Hovorkyňa Agentúry pre podporu a obstarávanie NATO potvrdila nemeckej tlačovej agentúre DPA, že zlodeji kradli letecké palivo z potrubia blízko belgicko-francúzskej hranice, píše TASR. Na krádež sa prišlo v roku 2019, o pokroku vo vyšetrovaní prípadu teraz informovala finančná polícia v talianskom Rimini.

Zločinecká skupina totiž letecké palivo vozila do Talianska, kam sa prostredníctvom troch spriaznených firiem dostalo až na čerpacie stanice. Podľa DPA sa zatiaľ nevie, či motoristom spôsobilo škody na vozidlách. Talianska finančná polícia uvádza, že zlodeji ukradli až 900-tisíc litrov kerozínu.

DPA poznamenáva, že táto krádež prebiehajúca v rozmedzí niekoľkých rokov je pikantná aj tým, že Stredoeurópsky systém potrubí (CEPS) predstavuje dôležitú súčasť logistického systému NATO.

Nachádza sa na území Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka a je určený na to, aby v ktoromkoľvek okamihu dokázal zásobovať Alianciu ropnými produktmi. Napojené sú naň aj letecké základne, napríklad aj v nemeckom Ramsteine.

Z ekonomických dôvodov NATO umožňuje používať potrubie aj na prepravu leteckého paliva pre civilné účely. Zásobujú ním tak letiská v Amsterdame, Frankfurte, Bruseli, Luxemburgu aj Zürichu. Podľa hovorkyne agentúry NATO nie je známe, že by sa od odhalenia tohto prípadu v roku 2019 čosi podobné opakovalo.

Ako poznamenala, 5300 kilometrov dlhé potrubie je chránené viacvrstvovým bezpečnostným systémom a zúčastnené štáty vykonali opatrenia, aby takýmto krádežiam v budúcnosti zabránili. V súvislosti s touto krádežou už odsúdili v Belgicku päť osôb. Trestné stíhanie vo veci však pokračuje.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko neupustilo od moratória na jadrové skúšky, tvrdí Peskov

Kremeľ v utorok uviedol, že Rusko neupustilo od moratória na jadrové skúšky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov súčasne odmietol návrh šéfredaktorky ruskej štátnej televízie, aby Moskva - ako varovanie pre Západ - odpálila nad Sibírou termonukleárnu zbraň.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá dodala, že ruský prezident Vladimir Putin Západ opakovane varoval, že akýkoľvek útok na Rusko by mohol vyvolať odpoveď v podobe použitia jadrovej zbrane.

Sovietsky zväz vykonal svoju poslednú jadrovú skúšku v roku 1990; Spojené štáty tak urobili v roku 1992 a Francúzsko a Čína vykonali posledné jadrové testy v roku 1996, uvádza OSN. S návrhom, aby Rusko odpálilo jadrovú bombu nad Sibírou, prišla šéfredaktorka propagandistickej ruskej televízie RT Margarita Simoňjanová.

Podľa jej názoru a jej analýz sa kríza na Ukrajine stupňuje a Západ sa nezastaví, takže Rusko nemá inú alternatívu ako "jadrové ultimátum". "Nevzdajú sa a necúvnu, kým nich to nebude veľmi bolieť. Kým nepochopia túto bezprostrednú hrozbu, neprestanú," vyhlásila Simoňjanová.

Okrem iného pripomenula, že takáto explózia by mala za následok aj znefunkčnenie všetkej elektroniky. Následne zavtipkovala, že jej ako matke by to uľahčilo situáciu, keď musí svojim deťom vysvetľovať, prečo nemajú povolené zariadenia, ako sú iPady.

Peskov v komentári Simoňjanovej výroku zdôraznil, že Rusko neodstúpilo od moratória na jadrové skúšky. Doplnil, že Simoňjanová "nepracuje v oficiálnych orgánoch, takže jej slová neodzrkadľujú oficiálne stanovisko Ruskej federácie".

Jadrovú éru na Zemi otvorili Spojené štáty v júli 1945 skúškou 20-kilotonovej atómovej bomby v Alamogorde v Novom Mexiku. Následne v auguste zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, pripomenula agentúra Reuters, podľa ktorej Sovietsky zväz šokoval Západ, keď svoju prvú jadrovú bombu odpálil len o štyri roky neskôr - v auguste 1949.

Za päť desaťročí medzi rokmi 1945 a Zmluvou o úplnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996 sa podľa OSN vykonalo vo svete viac ako 2000 jadrových skúšok, z toho 1032 Spojenými štátmi a 715 Sovietskym zväzom.

Ruský prezident Vladimir Putin vo februári tohto roku pozastavil účasť Ruska na zmluve New START, ktorá je poslednou "veľkou" zmluvou o kontrole zbrojných arzenálov uzavretou Moskvou a Washingtonom.

Varoval tiež, že ak sa Spojené štáty vrátia k jadrovým skúškam, obnoví ich aj Rusko. Denník The New York Times (NYT) v pondelok informoval, že družicové a letecké snímky naznačujú, že Rusko sa možno pripravuje na testovanie experimentálnej rakety s jadrovým pohonom – alebo ju možno nedávno otestovalo.

"Neviem, odkiaľ to novinári z NYT vzali," povedal Peskov a odporučil "študovať družicové snímky podrobnejšie." Hovorca denníka v e-mailovej reakcii pre Reuters napísal, že "The New York Times si za svojimi správami stojí".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.