Slovensko na rozdiel od iných nevyužíva nemocenské ako nástroj v boji proti pandémii

Od nepamäti je kľúčovým nástrojom v boji proti epidémiám izolácia nakazených a chorých. Celkom prirodzene po tejto možnosti štáty siahli aj v súčasnosti. Ak nie sme schopní dostatočne očkovať alebo efektívne choroby liečiť, izolácia je jediným riešením. Dá sa však robiť rôznymi spôsobmi.

Už rok sa v našom slovníku bežne vyskytuje slovo lockdown. Pre jedných je jedinou cestou, ako bojovať proti čínskemu koronavírusu, pre iných likvidáciou ekonomiky, kultúry a spoločenského života. Mnohí ho považujú za poslednú zúfalú možnosť a hľadajú cesty, ako bojovať s epidémiou efektívnejšie.

Nástrojom vždy bola izolácia nakazených a chorých, nie zdravých. Kým v minulosti neexistoval iný nástroj ako plošné uzavretie celých komunít, dnes máme vďaka testovaniu možnosť izolovať nakazených selektívne. Mnoho štátov, zvlášť v Ázii, zvládlo boj s pandémiou pomocou cieleného testovania, trasovania kontaktov a izolovania konkrétnych jednotlivcov.

V individualistickej západnej kultúre je potrebné, zdá sa, ľudí k práci na spoločnom cieli viac motivovať, a to aj vo veci testovania a dobrovoľnej izolácie.

Nemocenské ako zbraň v boji proti pandémii

O nemocenskom ako dávke v dočasnej pracovnej neschopnosti obvykle uvažujeme ako o nástroji sociálnej politiky. Cieľom je zabrániť prepadu chorého a jeho rodiny do chudoby. Istým spôsobom môže pomáhať i jeho liečbe, keďže znižuje stres spojený so zabezpečením obživy.

Skutočnosť, že nemocenské môže odrádzať od práce a viesť k predstieraniu pracovnej neschopnosti, sa vníma ako negatívny vedľajší účinok. Sociálne systémy jednotlivých štátov na tento fakt reagujú rôzne. Náhrada príjmu je spravidla obmedzená – na Slovensku na 55 percent vymeriavacieho základu, čo je približne 70 percent čistej mzdy.

Ďalším opatrením býva obmedzenie náhrady príjmu v prvých dňoch choroby – v našom prípade na 25 percent vymeriavacieho základu v prvých troch dňoch práceneschopnosti. V susednom Česku donedávna v prvých troch dňoch neposkytovali žiadnu náhradu príjmu. Predpokladá sa, že je jednoduchšie simulovať ľahkú chorobu s krátkym časom práceneschopnosti, a nižšia dávka má od takéhoto správania odradiť.

V časoch pandémie sa však môže stať účinným nástrojom práve to, čo inak považujeme za nedostatok. Keďže práca predstavuje dominantný sociálny kontakt pre veľkú časť populácie, dôležité je zabrániť najmä tomu, aby nakazení ľudia chodili do práce.

Jednotlivé štáty uchopili tento nástroj rôzne. Začnime doma – od marca 2020 sa nemocenské v prvých troch dňoch zvýšilo na 55 percent denného vymeriavacieho základu. Inak sa nezmenilo nič. V porovnaní s inými vyspelými štátmi OECD je úroveň náhrady príjmu podpriemerná a zvýšenie je relatívne malé.

Nasledujúci graf ukazuje výšku nemocenského v štátoch OECD v prvých štyroch týždňoch práceneschopnosti z dôvodu covidu ako percento predchádzajúceho príjmu podľa pravidiel platných v júni 2020. Oranžové stĺpčeky zobrazujú platby nariadené štátom, modré stĺpčeky platby na základe kolektívnych a iných zmlúv, ktoré sa dotýkajú väčšiny zamestnancov. Modré čiarky ukazujú výšku nemocenského v júni 2019. Zdá sa, že slovenská zmena v grafe nie je zachytená, alebo je príliš malá na to, aby bola viditeľná.

Mnohé štáty mali pomer náhrady príjmov vysoký už pred covidom, iné však reagovali na vzniknutú situáciu. USA uplatnili v mnohých štátoch po prvý raz nemocenskú dávku, rovnako ako Južná Kórea. K významnému zvýšeniu nemocenských dávok došlo v prvej polovici minulého roka v Írsku, Francúzsku, Holandsku, Fínsku a Dánsku. Spojené kráľovstvo a Švédsko významne zvýšili pomer náhrady uplatnením náhrady od prvých dní. Susedné Česko sa pridalo až začiatkom marca tohto roku, keď náhradu príjmu zvýšilo až na 90 percent vymeriavacieho základu.

Mnohé štáty v snahe pomôcť zamestnávateľom tiež zmenili spôsob financovania nemocenských dávok. Náhrada príjmu pôvodne platená zamestnávateľom sa v časoch pandémie financuje z verejných zdrojov. Z hľadiska verejných financií to predstavuje dodatočnú záťaž, avšak v pomere k iným výdavkom spojených s pandémiou to nie je zásadný problém.

Vieme, že to funguje

Logika za zvyšovaním nemocenského je jednoduchá – motivovať ľudí, aby zostali doma. Zvlášť v štátoch, kde je pomer náhrady príjmov nízky, existuje tendencia, aby ľudia chodili do práce aj počas choroby, ak sú na to schopní. Z individuálneho hľadiska to dáva zmysel – ak môžem pracovať a zarobiť si, prečo by som mal ležať doma? Bohužiaľ, z kolektívneho pohľadu to vedie k väčšiemu šíreniu choroby a v konečnom dôsledku väčšej strate produktivity.

V podstate ide o učebnicový príklad negatívnej externality, keď racionálne rozhodovanie jednotlivcov vedie ku kolektívne neefektívnemu výsledku. Riešením je motivácia jednotlivcov, aby zmenili správanie v súlade so záujmom spoločnosti. Ak vynecháme slovné výzvy, ktoré zjavne nefungujú, zostávajú na výber odmeny a tresty. Zdá sa, že slovenská vláda od začiatku stavila skôr na to druhé – pokuty za nedodržiavanie opatrení, štátnu karanténu či nemožnosť ísť do práce bez antigénového testu.

Protiepidemický efekt nemocenských dávok nie je len otázkou teórie. Vhodným testovacím priestorom sú USA, kde donedávna dávky existovali len v niektorých štátoch či mestách. Štúdie ukazujú, že uplatnenie nemocenského v týchto lokalitách významne znížilo šírenie chrípkových ochorení, a to až o 30 percent. Rozšírenie nemocenského na federálnej úrovni, v reakcii na COVID-19, podľa odhadov obmedzilo šírenie choroby na jar o viac než polovicu.

Staršie štúdie z Európy ukazujú podobný efekt. Napríklad zníženie nemocenského v Nemecku v 1996 zo 100 na 80 percent mzdy viedlo zdanlivo k poklesu chorobnosti. To sa však týkalo len niektorých diagnóz – napríklad výskyt bolestí chrbta poklesol takmer o 30 percent. Na druhej strane sa zvýšil výskyt prenosných chorôb. Podobné výsledky prinieslo zníženie dávok u španielskych verejných zamestnancov v roku 2012, kde sa navyše prejavil aj vyšší počet pracovných úrazov, ktorý často súvisel práve s bolesťami chrbta.

Môže to byť aj slovenská cesta

Ak disciplinovaní Nemci chodili do práce chorí pri náhrade 80 percent mzdy, aký výsledok by sme mohli očakávať na východ od nemeckých hraníc pri nižších náhradových pomeroch? No zostať doma s ľahkými príznakmi či úplne bez príznakov a dostať plný či takmer plný príjem, to by bolo nepochybne lákavé i pre mnohých Slovákov.

Nezdá sa však pravdepodobné, že by sa niekto chcel nakaziť covidom len preto, aby si mohol urobiť dovolenku. Riziko komplikovaného priebehu tejto choroby je dostatočne známe. Zneužitie vyššieho nemocenského sa, samozrejme, vylúčiť nedá. No náklady by zrejme boli zanedbateľné v pomere k možným výnosom v podobe pomalšieho šírenia vírusu.

Zvýšenie nemocenského v súvislosti s pandémiou nie je všeliekom. Väčší význam by malo toto opatrenie, ak by prišlo už v minulom roku, pred začiatkom masívneho šírenia vírusu. No v prípade dobrých opatrení platí, že lepšie neskoro ako nikdy. Vyššie nemocenské v sebe navyše spája efekt protiepidemický a sociálny.

Kým široko diskutované očkovanie je riešením do budúcnosti, lepšia stratégia izolácie nakazených funguje bezprostredne. Okrem dostupnosti testovania, fungujúceho trasovania či aplikácií na sledovanie kontaktov je motivácia k izolácii možno tým najlepším, čo môže vláda v krátkom čase ponúknuť.