Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gréckokatolícka charita Prešov otvorila Charitné vzdelávacie centrum

PREŠOV - Gréckokatolícka charita Prešov (TK KBS) vybudovala nové priestory, ktoré budú slúžiť aj ako vzdelávacie centrum pre potreby Domova nádeje - centra pre deti a rodiny (DoN) a charity. V utorok 4. októbra ich požehnal apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie Mons. Peter Rusnák.

Priestory centra sa podarilo zrealizovať vďaka finančnej a materiálnej podpore partnerov a podporovateľov. Na výstavbe sa podieľali aj zamestnanci a klienti Domova nádeje – centra pre deti a rodiny. Výstavba trvala od augusta 2019 do marca 2023.

„Z plánovaného rozpočtu z roku 2019 v sume 160 000€ nakoniec reálne náklady na stavbu zodpovedali čiastke necelých 70 000€. Znížiť náklady na výstavbu sa podarilo vďaka finančnej i materiálnej podpore partnerov a práci zamestnancov a klientov DoN. Tí na výstavbe odpracovali celkovo viac než 6 100 dobrovoľníckych hodín,“ priblížil realizáciu stavby riaditeľ Gréckokatolíckej charity Prešov Peter Valiček. 

Potreba vybudovania vzdelávacieho centra vznikla z nutnosti disponovať väčšou komunitnou miestnosťou pre klientov DoN, keďže predošlá nevyhovovala potrebám zariadenia. Vzdelávacia miestnosť bude slúžiť najmä klientom a zamestnancom DoN na komunitné hodnotiace stretnutia, výchovno-vzdelávaciu činnosť, stretnutia a skupiny s rodinnými príslušníkmi klientov, taktiež na supervízie zamestnancov a aktivity súvisiace s resocializačným programom. Multifunkčný priestor je vhodný aj na organizovanie malých spoločenských a kultúrnych podujatí pre klientov zariadenia, ako aj pre ďalšie účely prešovskej charity.

Do nových priestorov bude presťahovaná aj Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti Prešov, ktorá aktuálne sídli na Hlavnej ulici. Prešovskej charite sa zároveň podarilo vybudovať prístavbu k pneuservisu a drobnému servisu áut, ktorý je jedným z pracovísk nácviku pracovných zručností pri DoN, informovala Veronika Futejová. 

(tkkbs.sk)

Minúta  |  

OSN a Červený kríž požadujú zákaz autonómnych zbraní

OSN a Červený kríž spoločne vyzvali na urýchlené prijatie nových medzinárodných pravidiel na ochranu ľudstva pred potenciálnymi "hroznými následkami" autonómnych zbraní. Informovala o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník OSN António Guterres a riaditeľka Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Mirjana Spoljaricová považujú riešenie situácie s takzvanými smrtiacimi robotmi za globálnu "humanitárnu prioritu".

Obaja vyzvali, aby štáty do roku 2026 zaviedli konkrétne zákazy a obmedzenia pre autonómne zbraňové systémy, aby súčasná a budúca generácia bola chránená pred následkami ich použitia.

Autonómne zbraňové systémy, ktoré si vyberajú ciele a útočia na ne bez ľudského zásahu, predstavujú vážne humanitárne, právne, etické a bezpečnostné obavy, uviedli Guterres a Spoljaricová v spoločnej výzve zverejnenej vo štvrtok.

Rozvoj a šírenie týchto zbraňových systémov majú podľa nich potenciál zmeniť spôsob vedenia vojen, a tým podnietiť globálnu nestabilitu. "Medzinárodné právo by malo zakázať stroje, ktoré majú moc vziať životy bez ľudského pričinenia," dodali.

(tasr)

Minúta  |  

Trump údajne zdieľal s podnikateľom tajné informácie o jadrových ponorkách

Bývalý americký prezident Donald Trump krátko po odchode z úradu zdieľal s austrálskym podnikateľom Anthonym Prattom informácie o amerických jadrových ponorkách. Informáciu priniesol denník The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na zdroje oboznámené so situáciou.

K odovzdaniu informácií údajne došlo počas rozhovoru v Trumpovom súkromnom klube a rezidencii v Mar-a-Lago na Floride. Majiteľ najväčšej spoločnosti na výrobu papierových obalov na svete a miliardár Pratt je člen klubu Mar-a-Lago.

Trump mu povedal, koľko jadrových hlavíc môžu tieto ponorky niesť a ako blízko sa môžu nepozorovane dostať k ruským zariadeniam, uviedli zdroje pre NYT. Podnikateľ neskôr citlivé informácie zdieľal s ďalšími osobami. Trumpova indiskrétnosť by podľa zdrojov NYT mohla ohroziť americkú jadrovú flotilu.

Správy o prezradení informácií o ponorkách sprostredkovala ako prvá austrálska televízna stanica ABC News. Prokurátori spolupracujúci s osobitným vyšetrovateľom Jackom Smithom v tomto prípade Trumpa vypočuli počas vyšetrovania nesprávneho zaobchádzania s prísne tajnými vládnymi dokumentami po odchode z Bieleho domu.

Ďalší zdroj pre NYT uviedol, že Pratt je jednou z viac než 80 osôb, ktoré by podľa prokurátora mohli svedčiť proti Trumpovi. Súdny proces by sa mal začať v máji 2024 na Floride.

Na žiadosť NYT o vyjadrenie Trumpov hovorca bezprostredne nereagoval, Smith sa rozhodol nevyjadrovať.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini o Beňovej: Je rozkolísaná v názoroch, na SMS-ku som jej neodpovedal

Peter Pellegrini sa vo videu pre TV Joj24 vyjadril k SMS-ke od europoslankyne Moniky Beňovej. „To slovo ospravedlnenie tam nebolo a ja som to ani nečakal," hovorí líder strany Hlas.

Virálne video, v ktorom europoslankyňa Beňová bezprostredne po zverejnení predbežných výsledkoch volieb odpovedala na otázku "či presvedčia stranu Hlas do možnej koalície" úsmevným "jasné", obletelo celé Slovensko. Následne potom adresovala Beňová Pellegrinimu SMS-ku, ktorá podľa šéfa Hlasu nebola ospravedlňujúca. "Ale napísala a pre mňa je to vybavené,“ povedal Pellegrini, ktorý sa zároveň priznal k tomu, že jeho odpoveď nebola práve "džentlmentská".

"Možno jej raz odpíšem a poviem ďakujem," povedal s pokrčenými plecami a dodal, že sa mu momentálne nežiadalo jej odpísať.

Vo videu sa ďalej k osobe europoslankyne vyjadril ako o človeku, ktorý je "rozkolísaný v názoroch". „Ja ju poznám dlhé roky a ona raz tak rozpráva, raz tak,“ pokračoval líder Hlasu, podľa ktorého toho Beňová za desať rokov narozprávala už veľa.

„Raz kritizovala Roberta Fica a išla ho zadupať pod čiernu zem. O mesiac sa mu hodila okolo krku, potom zase raz nadávala na prezidentku, potom ju ako ženu chránila,“ opisuje názorovú prelietavosť Beňovej Pellegrini.

Podľa jeho slov bude Beňová v prípadnej kandidátke júnových eurovolieb v Smere znovu „pečená, varená“.

(TV Joj24)

Minúta  |  

Po útoku dronov na vojenskú akadémiu v Sýrii zomrelo najmenej 89 ľudí

Štvrtkový útok dronov na vojenskú akadémiu v stredosýrskej provincii Homs si vyžiadal najmenej 89 obetí vrátane 31 žien a piatich detí, informoval v piatok sýrsky minister zdravotníctva Hasan Ghabaš.

Zranených je podľa ministra 277 ľudí. Oficiálny počet obetí sýrska vláda doteraz neuvádzala.

Exilové Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) vo štvrtok informovalo, že pri útoku zahynulo viac ako 120 ľudí a zranenia utrpelo vyše 140 osôb.

Podľa SOHR drony zaútočili na vojenskú akadémiu hneď po slávnostnom ukončení štúdia absolventov, pričom nastal mohutný výbuch.

Bezprostredne nebolo jasné, kto je za útok zodpovedný. Sýrska armáda obvinila nemenované teroristické organizácie podporované "dobre známymi medzinárodnými aktérmi". Podľa SOHR je za útokom teroristická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) alebo Islamský štát (IS). Obe sa snažia zvrhnúť sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorého vláda kontroluje dve tretiny krajiny vrátane provincie Homs.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko ratifikuje vstup Švédska do NATO ešte pred Tureckom, vyhlásil Németh

Ratifikácia vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie prebehne v maďarskom parlamente ešte pred ratifikáciou v tureckom zákonodarnom zbore. Uviedol to v piatok v rozhovore pre maďarskú webovú stránku Slobodná Európa Zsolt Németh, predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz.

"Maďarsko podporuje členstvo Švédska v NATO. Vláda to potvrdila aj na ostatných dvoch summitoch Aliancie. Odteraz je už len technickou otázkou, kedy dôjde k ratifikácii. Jedno je isté: nebude to závisieť od Maďarska. S Tureckom neustále rokujeme a koordinujeme svoje kroky a udržiavame s ním dobré vzťahy," zdôraznil Németh. Podľa neho vstup Švédov do NATO nebude závisieť od Maďarska.

Za absolútne nezanedbateľný aspekt celej otázky považuje, akými spojencami budú Maďarsko a Švédsko v rámci NATO. "Chceme, aby sa medzi nami vytvoril dobrý vzťah, ktorý však má podmienky," dodal Németh. Poznamenal, že bez švédskeho filmu, ktorý kritizuje maďarskú demokraciu, by boli spojenecké vzťahy omnoho lepšie.

Maďarský parlament nezaradil hlasovanie o vstupe Švédska do NATO ani do programu dvojdňovej schôdze na budúci týždeň. Upozornil na to v stredu server hvg.hu.

Server podotýka, že vláda premiéra Viktora Orbána od leta minulého roka oficiálne podporuje vstup Švédska. Príslušný návrh zákona predložil kabinet pred 15 mesiacmi, no poslanecká skupina vládnej strany Fidesz sa proti jeho schváleniu stavia čoraz radikálnejšie.

Orbán v parlamente 25. septembra vyhlásil, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by nútili Maďarsko ratifikovať vstup Švédska do Aliancie.

Vstup Švédska do NATO neschválili iba Turecko a Maďarsko. V septembri o tom hovorili aj poslanci parlamentných frakcií vládnych strán Fidesz-KDNP na výjazdovom zasadnutí v Ostrihome. Prítomní poslanci si na ňom pozreli aj švédsky dokumentárny film z roku 2019, ktorý spochybňuje demokraciu v Maďarsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.