Zasahuje pápežská monarchia do synodálnej demokracie? Vyjadril sa arcibiskup z Argentíny a dlhoročný spolupracovník Františka
Paradoxne z pokryteckého formalizmu a zo svetskosti obviňujú (okrem iného) niektorí kritici aktuálnu Synodu o synodalite. Od 4. októbra 2023 vo Vatikáne prebieha jej tretia etapa, takzvaná biskupská synoda, ktorej druhá časť bude o rok. Začala sa na lokálnej úrovni v roku 2021 a začiatkom roku bola kontinentálna fáza.
Je to trochu zvláštne a príliš samoreferenčné, priznávajú samotní synodalisti, teda podporovatelia synody. Oficiálny názov Synoda o synodalite je totiž tautologická, respektíve samoreferenčná, čo znamená, že pri pochopení daného termínu sa používa rovnaký termín, a teda zostane nevysvetlený.
Dodajme, že František opakovane varuje cirkev, aby nebola samoreferenčná.
Synodálni účastníci oficiálne nemôžu prezradiť, o čom sa zhovárajú za zatvorenými dverami. To im dáva možnosť vyjadriť sa úplne slobodne. Žiadna téma nie je vylúčená, pričom na predošlých synodách sa nemohlo nikdy takto slobodne diskutovať, vysvetlili organizátori.
Keď sme niekoľkých zúčastnených oslovili pri východe z Auly Pavla VI., zväčša odvetili, že všetko prebieha v dobrej atmosfére, ľudia sa počúvajú a vcelku majú dobrý dojem. Ďalší nechceli vôbec prehovoriť.
Je to ako hodiť kameňom a skrývať ruky za chrbát
Synoda si vyslúžila mnohorakú kritiku, ktorej sme sa venovali v rôznych článkoch, napríklad tu a tu. Pokiaľ ostaneme pri publikácii Svätí, nie svetskí, František varuje pred duchovnou svetskosťou. Avšak mnohí upozorňujú, že sa nepoužíva až tak cirkevná terminológia, ako svetský a mediálny slovník.
Takzvaný Instrumentum laboris, teda pracovný dokument pre synodu, píše takým spôsobom, akoby si mala cirkev osvojiť "Agendu 2023" z dielne Organizácie spojených národov, napísal arcibiskup z Argentíny Héctor Aguer v najnovšom tlačovom vydaní magazínu Inside The Vatican.
Instrumentum laboris sa vyhýba niektorým výrazom z Katechizmu katolíckej cirkvi, vraví, ako sa ľudia cítia vylúčení, no nie o objektívnom stave, v akom sa nachádzajú. Je to spoločné synodálne kráčanie (z gréckeho syn hodos), no nikde nehovorí, akým smerom, upozornil na paradoxy cirkevný prelát.
Pápeža poznal ešte ako Jorgeho Bergoglia, keď bol biskup v Buenos Aires. Obaja slúžili ako pomocní biskupi argentínskeho hlavného mesta a Aguer sa neskôr stal arcibiskup v La Plata. Aguer vo svojej kritike synody, ktorú vyhlásil jeho krajan a dlhoročný spolupracovník, odkazuje na politické zriadenie Vatikánu, ktorý je absolutistická monarchia:
"Pápežská monarchia necháva ,synodálnu demokraciu´, povedať to, čo chce, aby táto ,demokracia´ povedala. Je to ako hodiť kameňom a skrývať ruky za chrbát. Dva roky pripravovaná biskupská synoda nechá hovoriť a hlasovať ,dav´, najmä a novátorsky ženy. Toto mám na mysli, keď používam anekdotu s kameňom. Keď sa táto vízia novej cirkvi naplní, najvyšší veľkňaz zoči-voči kritike, ktorej nebude málo, môže povedať: Ja som to nespravil!"
Synodu a jej fungovanie často spájajú s demokraciou a s parlamentom, čo jej organizátori vrátane Františka vytrvalo odmietajú. Je to modlitba a rozlišovanie, odpovedajú.
Viacerí synodu takisto obviňujú, že vďaka ľudom, ktorí ju chcú zneužiť pre vlastné ciele, môže viesť k zmene náuky cirkvi.
Ako to, že si dovoľujem takto sa vyjadrovať? Uznávam Františka ako Petrovho nástupcu, Kristovho námestníka. Ale František je stále Jorge Bergoglio a poznám ho už 45 rokov, bránil sa trochu nejasne a tajomne pred možnou kritikou Héctor Aguer.
Účastníci vychádzajúci zo synody. Foto: Bohumil Petrík
Veľa kriku pre nič
Na prebiehajúce cirkevné zhromaždenie sme sa pýtali niekoľkých kňazov rôznych národností pôsobiacich v Ríme. Tak ako účastníci synody, ani oni si neželali byť menovaní, aby mohli slobodne vyjadriť, čo si myslia. Prinášame vám ich stručné postrehy.
"Synoda mi pripomína anglického spisovateľa Williama Shakespearea. Napísal dielo Veľa kriku pre nič."
"Prečo by som ju sledoval? Veď už je vopred všetko rozhodnuté."
"Všetci teraz zadržiavajú dych, no cirkev je skrátka pozvaná povedať o sebe to, čím je. Je to čas milosti, ktorá nám dá nádej na zlepšenie, nápravu, nový život."
"Prečo sa ma na ňu pýtate? Vy toho viete viac než ja."
"Ešte som ju nestihol sledovať, je tam niečo zaujímavé?"
"Nechcem sa vyjadriť, no prajem vám veľa šťastia pri jej sledovaní!"