Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nad obcou Údol postavili novú vyhliadkovú vežu

STARÁ ĽUBOVŇA - V Ľubovnianskej vrchovine pribudla nová vyhliadková veža. Nachádza sa nad skalkou pri obci Údol. Trojpodlažná veža s výškou 14,2 metra blízko cyklotrasy, ktorá spája obec s Plavčom, ponúka panoramatické výhľady na okolité obce, ako sú Plavnica, Hromoš, Ľubotín, Šarišské Jastrabie, Hajtovka a taktiež na hradnú vežu Ľubovnianskeho hradu.

Informoval o tom Prešovský samosprávny kraj, ktorý výstavbu podporil sumou 20-tisíc eur v rámci svojho grantového programu.

Obec dokončila výstavbu novej rozhľadne len pred časom. Realizácia zahŕňala aj úpravu cykloaltánku. „Cieľom výstavby trojpodlažnej rozhľadne na celkovej ploche 17,64 metrov štvorcových bolo zviditeľnenie obce a zvýšenie jej potenciálu vo vzťahu k turistom a návštevníkom,“ uviedol kraj. Súčasťou stavby sú bezpečnostné zábradlia pri výstupe z rebríkových schodov a odkvapové rúry.

Projekt výstavby novej vyhliadkovej veže pri obci Údol realizovali ešte v letných mesiacoch. Na jej vybudovanie použili smrek.

(sita)

Minúta  |  

Malokarpatské múzeum skúma vo Svätom Jure stredoveké pevnosti

PEZINOK/SVÄTÝ JUR - Malokarpatské múzeum v Pezinku skúma dve naproti sebe ležiace stredoveké pevnosti. Skúma opevnené nálezisko Hradisko vo Svätom Jure osídlené v časoch Veľkej Moravy a od roku 2022 realizuje výskum i na náprotivnom hrade Biely Kameň. Informuje o tom múzeum na sociálnej sieti.

"Toto situovanie sa zdá byť výsledkom prítomnosti horskej komunikácie vedúcej na opačnú stranu Malých Karpát, na Záhorie," ozrejmilo múzeum s tým, že sa oba hrady týčili aj nad cestou napojenú na Bratislavu, ktorá je jednou z trás jantárovej cesty popri Malých Karpatoch.        

V lokalite Hradisko odkryli výskumníci zvyšky zrubového objektu, ktorý možno predbežne spojiť s obydlím klenotníkov. Tiež sa podarilo získať nálezy typickej slovanskej keramiky z 9. až začiatku 10. storočia či zlomky farebných kovov. Výskumníci natrafili aj na deštrukciu kamenia a malty, ktoré môže predstavovať rozvaliny obydlia elity, respektíve i zaniknutú sakrálnu stavbu. "Pre unikátnosť objavu výskum stavby pokračuje i v sezóne 2023," dodalo múzeum s tým, že získali tiež napríklad spony z doby rímskej či kovanie opasku avarského typu z predveľkomoravského obdobia.        

Na hrade Biely Kameň odkryli podľa slov múzea poškodené kamenné murivá. Na odkrytých múroch sa podľa neho sčasti zachovala kvalitná biela omietka. "Sondáž v blízkosti brány s padacím mostom zas odkryla murivo vonkajšieho hradu nad priekopou," ozrejmilo. Podotklo, že zo sond bol získaný pre datovanie predovšetkým stredoveký materiál, a to najmä zlomky keramiky, tehál, plochých a korýtkových škridiel zo zastrešenia hradu.        

Zároveň výskumníci objavili aj hrot šípu kuše, mince z 15. storočia či krúžky z brnenia. "Zaujímavým nálezom z výskumu je stredoveký okraj nádoby s kolkom s motívom hviezdy, zrejme odkazujúcim na erb majiteľov hradu. Mimoriadny nález na výskume predstavuje päť keramických článkov keramického potrubia smerujúceho vyše pol kilometra k hradu od miestneho potoka," povedalo múzeum.

(tasr)

Minúta  |  

Vrcholní predstavitelia EÚ odsúdili útoky hnutia Hamas na Izrael

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a predseda Európskej rady Charles Michel v sobotu odsúdili útoky hnutia Hamas na Izrael.

Borrell na sociálnej sieti X (predtým Twitter) uviedol, že EÚ správy z Izraela sleduje. "Jednoznačne odsudzujeme útoky hnutia Hamas," napísal. "Toto hrozné násilie sa musí bezprostredne skončiť. Terorizmus a násilie nič nevyriešia," dodal. EÚ podľa jeho slov v týchto náročných chvíľach vyjadruje solidaritu s Izraelom.

"Rázne odsudzujeme bezhlavé útoky voči Izraelu a jeho obyvateľom z tohto rána, ktoré spôsobujú teror a násilie voči nevinným obyvateľom," uviedol Michel. EÚ podľa jeho slov vyjadruje solidaritu Izraelčanom a stojí pri nich.

Militantné hnutie Hamas v piatok vypálilo na Izrael stovky rakiet a palestínski ozbrojenci prenikli z pásma Gazy na územie Izraela. Izraelská armáda vyhlásila vojnový stav a spustila útoky na ciele v pásme Gazy.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko hľadá cudzincov na rýchle ozdravenie chorého zdravotníctva

Lekári z komunistickej Kuby sú zvyknutí na to, že ich posielajú pomáhať do Afriky, Ázie či Južnej Ameriky. Menej však do Európy. Južná časť Kalábrie, ktorá má vážne problémy so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, však podpísala trojročnú zmluvu o vyslaní takmer 500 kubánskych zdravotníkov, aby jej pomohli prekonať vážny nedostatok personálu.

No nielen Kalábria čelí problémom s personálom. Minister zdravotníctva Orazio Schillaci upozornil na to, že nedostatok zdravotníkov na celoštátnej úrovni predstavuje "skutočnú krízovú situáciu". Taliansko podľa neho potrebuje prilákať viac zahraničných lekárov a sestier. Na tlačovej konferencii 15. septembra uviedol, že je blízko k dosiahnutiu dohody s Indiou, ktorá má státisíce zdravotných sestier pracujúcich v zahraničí.

Podľa odborov takmer štvrtina zo 102-tisíc lekárov vo verejnom zdravotníctve má nárok na odchod do dôchodku do roku 2025, čo môže ohroziť chod oddelení, a dokonca aj celých nemocníc.

Úrady sa čoraz viac snažia prilákať zdravotníkov zo zahraničia, čomu sa Taliansko tradične vyhýbalo, na rozdiel od iných bohatých krajín.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uviedla, že zahraniční lekári tvorili v roku 2019 iba 0,9 percenta všetkých lekárov v Taliansku. Na porovnanie, vo Francúzsku to bolo 11,6 percenta, v Nemecku 13,1 percenta a v Británii 30 percent.

Zatiaľ čo Taliansku sa predtým darilo zabezpečiť väčšinu lekárov a sestier, ktoré potrebovalo, kombinácia nízkych platov a syndrómu vyhorenia preriedila ich rady, najmä v náročných špecializáciách, ako sú úrazové oddelenia a pohotovosť.

Snahy o zvýšenie náboru v zahraničí však nie sú jednoduché, keďže talianske zdravotníctvo trápia vážne problémy nekonkurencieschopných platov, rozpadajúcej sa infraštruktúry, dlhých hodín a byrokracie.

Časť problému je aj kultúrna. Na rozdiel od angličtiny alebo španielčiny sa relatívne málo cudzincov učí taliančinu alebo ňou plynule hovorí.

Predchádzajúce vlády, ktoré sa snažili chrániť domácich pracovníkov, sťažovali tiež cudzincom uznanie ich kvalifikácie.

"V Taliansku trvá uznanie (medzinárodných) diplomov rok alebo rok a pol. Ľudia preto odchádzajú z Talianska," povedal profesor Foad Aodi, šéf talianskej asociácie zahraničných lekárov.

Roberto Occhiuto, prezident regiónu Kalábria, pre Reuters povedal, že musel hľadať lekárov v zahraničí, ale nebolo to také ľahké, ako dúfal.

"Skúšal som to s albánskymi lekármi, ale povedali mi, že aj keď v Taliansku môžu zarobiť päť- až šesťkrát viac ako doma, v Nemecku zarobia oveľa, oveľa viac," skonštatoval.

Potom kontaktoval Havanu, ktorá každoročne posiela tisíce zdravotníkov do zahraničia na medzinárodné misie výmenou za veľmi potrebnú hotovosť alebo tovar.

Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila slabiny zdravotnej služby v Taliansku, ktoré malo po Británii druhý najvyšší počet obetí v Európe. Taliansko zaznamenalo 191.469 úmrtí.

Politici všetkých farieb vtedy sľubovali, že zvýšia výdavky na zdravotníctvo po desaťročiach škrtov. S ústupom vírusu však výdavky opäť klesajú, keďže slabnúca ekonomika núti vládu robiť zložité rozpočtové rozhodnutia.

Súčasná pravicová koalícia uviedla, že výdavky na štátnu zdravotnú starostlivosť v tomto roku dosiahnu 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je pokles zo 6,8 percenta HDP v roku 2022. Na budúci rok sa ešte znížia na 6,2 percenta HDP.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor: Je potrebné zamerať sa na externé hranice a boj proti prevádzačstvu

Na neformálnom samite v Granade vznikla medzi krajinami EÚ v súvislosti s nelegálnou migráciou zhoda na tom, že je potrebné sa viac zamerať na externé hranice. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor, ktorý na samite diskutoval o migrácii a tiež o rozširovaní EÚ v budúcnosti.

Ódor uviedol, že je zhoda na tom, aby sa viac pracovalo s krajinami, cez ktoré prechádzajú migranti, a že je potrebné vyhlásiť vojnu prevádzačom. To je podľa Ódora dôležité na zastavenie ich snáh ešte v zárodku. „Európa je pomerne jednotná v tom, že musíme byť proti prevádzačstvu veľmi silní a musíme zničiť väčšinu sietí a ciest, kde fungujú," uviedol predseda vlády.

Ódor informoval, že menšia zhoda je vo vnútornom pohľade na migráciu, no väčšina krajín je solidárna v tom duchu, že je potrebné podporovať krajiny, ktoré chránia vonkajšie hranice, a to nielen slovne, ale niekedy aj finančne, pretože ide o celoeurópsky záujem. „Ak nie sme ochotní nájsť celoeurópske riešenie a urobiť kompromisy a byť solidárni s ďalšími krajinami, dobehne nás to.

Riešením bude len to, že schengen už nebude fungovať alebo mnohé krajiny budú vyňaté zo schengenu a stratíme veľkú výhodu, ktorou je cestovanie po celej Európe bez kontrol," vysvetlil premiér a doplnil, že všetky krajiny sú za to, aby Európska komisia v tejto súvislosti vyčlenila viac financií. Podľa predsedu vlády sa však črtá dobrý kompromis, ktorý môže priniesť riešenia k tomu, aby bol boj s migráciou budúci rok úspešný.

Migrácia podľa slov Ódora postupne klesá, keďže ide o sezónnu záležitosť. Výrazné zníženie však Ódor predpokladá až v novembri, pričom budúci rok by mohla byť EÚ na neželanú migráciu už pripravená.

(sita)

Minúta  |  

Pri havárii autobusu v Mexiku zomrelo najmenej 16 migrantov z Venezuely a Haiti

Najmenej 16 migrantov z Venezuely a Haiti zomrelo v piatok pri nehode autobusu na juhu Mexika v štáte Oaxaca. Informoval o tom mexický Národný inštitút pre imigráciu. Medzi mŕtvymi sú dve ženy a tri deti a 29 ľudí bolo zranených. Inštitút dodal, že v autobuse bolo celkovo 55 migrantov, prevažne z Venezuely.

Minulý týždeň pri nehode nákladného vozidla v mexickom štáte Chiapas pri hraniciach s Guatemalou zomrelo desať migrantov z Kuby a 17 ďalších utrpelo vážne zranenia. Mexický Národný inštitút pre imigráciu uviedol, že všetky obete tejto nehody migrantov boli ženy a jedna z nich nemala ani 18 rokov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.