Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí zemetrasenia v Afganistane stúpol na vyše tisíc

Počet obetí sobotňajšej série zemetrasení v západnom Afganistane stúpol na „viac než tisíc“, oznámil hovorca afganskej vlády. Po hlavnom zemetrasení s magnitúdom 6,3 nasledovalo viacero silných dotrasov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Nanešťastie, počet obetí je veľmi vysoký..., strát na životoch je viac než tisíc,“ uviedol pre AFP Bilal Karimi, hovorca afganskej vlády.

Zemetrasenie so silou 6,3 zasiahlo v sobotu približne o 11.00 h miestneho času (8.30 h SELČ) oblasť v okolí mesta Herát na západe Afganistanu. Nasledovalo osem dotrasov. Úrady v sobotu hlásili viac než 120 mŕtvych a približne tisíc zranených. Dodali však, že očakávajú nárast počtu obetí.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že v 12 obciach v provincii Herát bolo úplne alebo čiastočne zničených viac než šesťsto domov.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelské delostrelectvo podniklo útoky na južný Libanon

Izraelská armáda v nedeľu ráno podnikla delostrelecké útoky na južný Libanon po tom, ako bolo odtiaľ vypálených niekoľko mínometných granátov na izraelské územie, informuje agentúra AFP.

Podľa televízie Sky News dopadli projektily z Libanonu na stanovište izraelskej armády v spornom pohraničnom regióne Har Dov v horskom masíve Hermon. Obete ani zranenia nehlásili.

„Izraelské letectvo ostreľuje oblasť Libanonu, z ktorej prišla paľba,“ uviedla izraelská armáda bez ďalších podrobností krátko pred 07.30h miestneho času.

Ozbrojenci Hamasu v sobotu skoro ráno začali z pásma Gazy prekvapivú masívnu vojenskú operáciu proti Izraelu, na viacerých miestach vtrhli na jeho územie a zároveň naň vypálili tisíce rakiet.

Podľa odhadov izraelskej polície infiltrovalo do Izraela asi 200 až 300 militantov Hamasu, ktorí zajali a do pásma Gazy odvliekli neznáme množstvo izraelských civilistov a vojakov. Podľa odhadov izraelských médií ich môžu byť aj desiatky.

(tasr)

Minúta  |  

FOTO: Krádež sa nevypláca. Svoje o tom vie aj Dagmar

HORNÁ LEHOTA – Pre prečin krádeže je hľadaná aj 59-ročná Dagmar Dobšovičová z obce Horná Lehota. Polícia zverejnila jej fotografiu, verejnosť prosí o akékoľvek informácie, ktoré by viedli k jej zadržaniu.

Dagmar Dobšovičová je na hľadáčiku dolnokubínskej polície. „Na hľadanú osobu vydal Okresný súd v Dolnom Kubíne príkaz na zatknutie pre prečin krádeže," potvrdila nám hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Zuzana Šefčíková.

Trolejbusom v Žiline sa neodveziete. Tie budú odstavené, poznáme dôvod

Mohlo by Vás zaujímať Trolejbusom v Žiline sa neodveziete. Tie budú odstavené, poznáme dôvod

Polícii nie je známe, či sa hľadaná osoba nachádza v Hornej Lehote, alebo sa presunula do iných obcí či miest. Preto prosí o pomoc verejnosť. Pátranie po Dagmar komplikuje fakt, že polícia neudáva žiadne zvláštne znamenia ani oblečenia, ktoré by osoba mala mať na sebe.

Dagmar Dobšovičová je hľadaná za trestný čin krádeže. Foto: KR PZ v Žiline.

Pokiaľ ste hľadanú ženu videli, obráťte sa na bezplatné telefónne číslo 158, prípadne na najbližšiu policajnú stanicu.

Minúta  |  

Kadyrov chce, aby bol Putin jediným prezidentským kandidátom

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v sobotu navrhol, aby bol ruský prezident Vladimir Putin jediným kandidátom v budúcoročných prezidentských voľbách vzhľadom na prebiehajúcu ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá, píše TASR.

Ruská agentúra RIA Novosti uviedla, že Kadyrov si v sobotu pripomenul Putinove 71. narodeniny v čečenskej metropole Groznyj. Slávnostného zhromaždenia sa údajne zúčastnilo 25-tisíc ľudí.

„Navrhujem, aby sme teraz, kým prebieha ‚špeciálna vojenská operácia‘, jednomyseľne rozhodli, že vo voľbách budeme mať jedného kandidáta – Vladimíra Vladimiroviča Putina. Alebo voľby dočasne odvoláme, pretože neexistuje nikto iný, kto by dnes dokázal brániť našu krajinu,“ vyhlásil čečenský vodca.

Použil pritom pojem „špeciálna vojenská operácia“, ktorý oficiálna ruská propaganda používa na označenie masívnej agresie voči susednej Ukrajine.

Šéf Kremľa už avizoval, že ku možnej kandidatúre sa vyjadrí pravdepodobne až po tom, čo ruský parlament oficiálne vyhlási voľby – to by malo podľa zákona stať v decembri. Samotné voľby by mali prebehnúť v marci budúceho roka.

Kadyrov (46) je blízkym spojencom Putina, ktorý štedro financuje obnovu Čečenska. Tento región značne spustošili dve ničivé vojny, ktoré tam prebehli po rozpade Sovietskeho zväzu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v septembri vyhlásil, že ak sa Putin rozhodne kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024, nebude mať konkurenciu. Všeobecne sa očakáva, že Putin kandidovať bude a opäť zvíťazí a zaistí si tak „pobyt“ v Kremli až do roku 2030.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Izrael má plné právo brániť sa proti teroru

Izrael má nespochybniteľné právo na sebaobranu proti útokom militantov z palestínskeho hnutia Hamas, vyhlásil v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa už vyše 19 mesiacov bráni ruskej invázií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Izrael má plné právo brániť sa proti teroru. Ako každý iný štát. A je veľmi dôležité, aby celý svet reagoval na teror jednotne a zásadovo,“ napísal Zelenskyj v aplikácii X v reakcii na sobotňajší masívny útok palestínskych militantov na Izrael.

Informoval, že bolo zriadené špeciálne oddelenie na pomoc Ukrajincom, ktorí sa nachádzajú v Izraeli.

Ukrajinský rezort diplomacie taktiež odsúdil teroristické útoky na Izrael vrátane raketových úderov proti civilistom v Tel Avive a Jeruzaleme.

„Vyjadrujeme podporu Izraelu v jeho práve brániť svoje územie a svoj ľud,“ uviedlo ministerstvo.

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská poznamenala, že Ukrajinci „chápu a zdieľajú bolesť izraelského ľudu“.

Ozbrojenci Hamasu v sobotu skoro ráno začali z pásma Gazy prekvapivú masívnu vojenskú operáciu proti Izraelu, na viacerých miestach vtrhli na jeho územie a zároveň naň vypálili tisíce rakiet.

Podľa odhadov izraelskej polície infiltrovalo do Izraela asi 200 až 300 militantov Hamasu, ktorí zajali a do pásma Gazy odvliekli neznáme množstvo izraelských civilistov a vojakov. Podľa odhadov izraelských médií ich môžu byť aj desiatky.

(tasr)

Minúta  |  

Biden aj Trump podporili právo Izraela brániť sa voči útoku Hamasu

Americký prezident Joe Biden deklaroval neochvejnú podporu Izraelu, na ktorý v sobotu podnikli masívny útok militanti z palestínskeho hnutia Hamas. Biden útok odsúdil ako akt terorizmu a potvrdil právo Izraela na sebaobranu.

V podobnom zmysle sa vyjadril aj predchádzajúci prezident USA Donald Trump, ktorý však zároveň pripísal časť zodpovednosti za útok Hamasu Bidenovej vláde. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Spojené štáty stoja na strane Izraela. Nikdy mu neprestaneme kryť chrbát. V mojej administratíve je podpora bezpečnosti Izraela pevná a nezlomná,“ povedal Biden v Bielom dome.

Biden uviedol, že telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorému podľa svojich slov zdôraznil, že USA „stoja tvárou v tvár týmto teroristickým útokom na strane izraelského ľudu“.

Pentagón predtým prisľúbil, že v najbližších dňoch zabezpečí Izraelu prostriedky, ktoré potrebuje na svoju obranu.

Agentúra AFP medzičasom citovala nemenovaného popredného predstaviteľa Bieleho domu, podľa ktorého rozhovory s Izraelom o poskytnutí americkej vojenskej pomoci už „veľmi intenzívne prebiehajú“.

Washington by podľa neho mohol túto pomoc oznámiť už v nedeľu. Zároveň však poukázal na situáciu na komplikovanú situáciu v politicky rozdelenej Snemovni reprezentantov amerického Kongresu po odvolaní jej republikánskeho predsedu Kevina McCarthyho.

Citovaný zdroj zároveň vyhlásil, že je zatiaľ príliš skoro povedať, či je Irán priamo zapojený do sobotňajšieho útoku Hamasu na Izrael. Podľa neho je však nepochybné, že Hamas je finančne aj vojensky podporovaný Teheránom aj ďalšími aktérmi.

Bývalý americký prezident Donald Trump taktiež odsúdil útoky Hamasu a potvrdil právo Izraela na sebaobranu. Zároveň však tvrdil, že sobotňajší útok na Izrael pomohli financovať aj americkí daňoví poplatníci, čo však nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Trumpove slová podľa AFP odkazujú na augustovú výmenu väzňov medzi USA a Iránom, v rámci ktorej Spojené štáty uvoľnili Teheránu aj zablokované prostriedky vo výške šesť miliárd dolárov.

Hovorca Bieleho domu Andrew Bates na sociálnych sieťach odsúdil Trumpove vyjadrenia a označil ich za lživé. Americkí republikáni aj demokrati by podľa neho mali teraz zabudnúť na politické rozbroje a zomknúť sa v podpore Izraela.

Hnutie Hamas v sobotu skoro ráno začalo z pásma Gazy prekvapivú vojenskú operáciu proti Izraelu, na viacerých miestach vtrhli na jeho územie a zároveň naň vypálili tisíce rakiet. Podľa odhadov izraelskej polície infiltrovalo do Izraela asi 200 až 300 militantov Hamasu, ktorí zajali a do pásma Gazy odvliekli neznáme množstvo izraelských civilistov a vojakov. Podľa odhadov izraelských médií ich môžu byť aj desiatky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.