Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Estónsko zatiaľ nevie, kto stojí za poškodením plynovodu do Fínska

Estónsko zatiaľ nemá žiadne náznaky, kto stojí za poškodením plynovodu medzi Estónskom a Fínskom, vyhlásil v stredu prezident Alar Karis. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského plynovodu Balticconnector. Nórska seizmologická výskumná organizácia Norsar uviedla, že stanica na juhu Fínska hlásila udalosť s magnitúdou 1,0.

"Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto otázky ešte treba odpovedať," napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.

"V myšlienkach som stále doma, kde naďalej prichádzajú nové informácie o poškodení," dodal. Z činnosti bol evidentne vyradený aj komunikačný kábel na dne mora, ktorý spája obe krajiny.

Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené. "Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho pripojenia a kritickej infraštruktúry," doplnil Karis.

Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah. Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko. Obaja hovorili o "vonkajšej činnosti", ktorá spôsobila únik z podmorského plynovodu Balticconnector.

Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom. Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.

Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas.

"Zrejme potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany. A zrejme potrebujeme … spoločné opatrenia a deľbu práce pri zisťovaní, kto to robí," dodal Kreivys.

(tasr)

Minúta  |  

Greta Thunbergová dostala za neuposlúchnutie polície ďalšiu pokutu

Švédsky súd v stredu odsúdil klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú za neuposlúchnutie policajného príkazu na júlovom klimatickom proteste v prístavnom meste Malmö a udelil jej pokutu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Novinári prítomní v súdnej sieni informovali, že aktivistka dostala pokutu 5500 švédskych korún (475 eur). Thunbergová (20) neuposlúchla príkaz polície 24. júla iba niekoľko hodín po tom, ako jej švédsky súd uložil pokutu vo výške 1500 švédskych korún (130 eur) za to, že na obdobnom júnovom proteste taktiež nerešpektovala pokyny polície.

"Toto presne ukazuje chyby v našom systéme," skonštatovala Thunbergová po vynesení rozsudku. "Tí, ktorí sa snažia brániť ľudí, planétu a život, sú tí, ktorí čelia týmto druhom právnych následkov. Tí, ktorí sú zodpovední za zmenu klímy, na druhej strane beztrestne ničia planétu," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Londýnske letisko Luton obnovilo letovú prevádzku po požiari na parkovisku

Londýnske letisko Luton v stredu popoludní obnovilo svoju činnosť. Všetky vzlety a pristátia boli ráno na niekoľko hodín zastavené pre "významný požiar", po ktorom sa čiastočne zrútila konštrukcia letiskového parkoviska. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Pristávacia dráha je teraz otvorená a lety začínajú prilietať a odlietať," uviedlo letisko. Luton leží zhruba 40 kilometrov severne od britskej metropoly a jeho uzavretie narušilo cestovné plány desiatok tisíc cestujúcich.

Ako jedno zo šiestich veľkých letísk v okolí Londýna ho používa viacero najmä nízkonákladových leteckých spoločností. Vlani letisko odbavilo približne 13 miliónov cestujúcich.

(tasr)

Minúta  |  

Svetová banka musí byť lepšia a väčšia, vyhlásil jej prezident

Svetová banka (SB), globálny poskytovateľ pôžičiek, sa musí stať lepšou a väčšou, aby zvýšila svoju schopnosť pomáhať rozvojovým krajinám v boji proti klimatickej zmene, chudobe a pandémii. Vyhlásil to prezident Svetovej banky Ajay Banga na výročnom zasadaní banky a Medzinárodného menového fondu (MMF) v Maroku. TASR správu prevzala z AFP.

Banga, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Mastercard, po nástupe na čelo SB v júni sľúbil reformy. Na stredajšej tlačovej konferencii povedal, že je potrebná "hlboká kultúrna zmena v inštitúcii, ktorá má hrdú históriu a odviedla úžasnú prácu za uplynulých 78 rokov".

Pripomenul, že krajiny musia rokovať s rôznymi oddeleniami a že medzi prerokovaním projektu a jeho konečným schválením môže uplynúť aj 27 mesiacov. Preto považuje za potrebné zlepšiť a zefektívniť procesy v banke.

Banga sa zaviazal, že dôsledky zmeny klímy sa stanú najvyššiu prioritu SB po tom, ako prevzal vedenie od Davida Malpassa, bývalého úradníka amerického ministerstva financií, ktorý predčasne odstúpil pre pochybnosti o jeho postoji k tejto otázke.

Podľa nového generálneho riaditeľa SB chudobu, pandémie a klimatickú zmenu nemožno riešiť oddelene. Banka však potrebuje väčšiu "finančnú palebnú silu", aby mohla pomáhať. Nové opatrenia by mohli v nasledujúcom desaťročí zvýšiť jej úverovú kapacitu o 150 miliárd USD (141,46 miliardy eur). "Je to značné číslo, ale nebude to stačiť na všetky problémy, ktorým svet čelí."

"Niet pochýb o tom, že musíme byť väčšou bankou," povedal Banga a poukázal pritom na nezávislú expertnú skupinu G20, ktorá odporučila strojnásobenie financovania multilaterálnych rozvojových bánk.

Americký prezident Joe Biden požiadal Kongres o uvoľnenie financií za zvýhodnených podmienok pre Svetovú banku. Suma podľa ministerky financií Janet Yellenovej môže dosiahnuť 27 miliárd USD. Proces v Kongrese však brzdí fakt, že republikáni hľadajú nového predsedu Snemovne reprezentantov po zvrhnutí Kevina McCarthyho minulý týždeň zástancami tvrdej politickej línie.

Banga dúfa, že Kongres to schváli. Ďalšie veľké ekonomiky ako Nemecko už prispeli, zatiaľ čo severské štáty a Saudská Arábia diskutujú o spôsoboch, ako prispieť prostredníctvom rôznych nástrojov, povedal.

Yellenová na separátnej tlačovej konferencii uviedla, že požiada ostatné krajiny, aby Svetovej banke poskytli výhodnejšie financie.

(tasr)

Minúta  |  

Fiľakovo začína rekonštrukciu ihriska v parku

FIĽAKOVO – Športové ihrisko v parku za budovou gymnázia je lokalita, na ktorú sa v najbližších týždňoch zameria samospráva Fiľakova v okrese Lučenec s cieľom zrekonštruovať ho.

Celková cena prác je na základe výsledkov verejného obstarávania približne 184 000 eur, dotácia od MIRRI je 163 000 eur. V týchto dňoch sa začínajú prípravné práce pred začiatkom výstavby. 

Viac v článku Banskobystrického Štandardu.

Minúta  |  

Výmene kotla v ružomberských papierňach už územný plán nebráni, poslanci zmenili jeho znenie

RUŽOMBEROK - Ružomberský papierenský podnik Mondi SCP môže pokračovať v plánoch na výmenu starého kotla na biomasu za výkonnejší. Umožňuje mu to zmena územného plánu, ktorú na dnešnom rokovaní zastupiteľstva odhlasovali mestskí poslanci. Za zmenu hlasovalo 13 z 21 prítomných poslancov.

Územný plán doteraz neumožňoval výstavbu spaľovní odpadov na území mesta. Podľa nového znenia to bude platiť aj naďalej, avšak výnimku budú mať tí, ktorí už existujúce zariadenia modernizujú, prípadne ich nahrádzajú novými. „Celý projekt som si nechal vysvetliť mnohými odborníkmi, nielen zo spoločnosti Mondi SCP, a tí mi potvrdili, že nedôjde k zhoršeniu životného prostredia v Ružomberku," skonštatoval primátor Ľubomír Kubáň.

Podľa dostupných informácií z projektu, ktorý prešiel schvaľovacím procesom na ministerstve životného prostredia, by objem spaľovania biomasy vrátane odpadov mal v Mondi SCP stúpnuť z 370 000 ton na 631 900 ton a výkon kotla za zvýši na 160 MW. Zvýšenie výkonu kotla umožní papierňam sebestačnosť pri výrobe energie, ale aj navýšenie dodávok tepla pre domácnosti. „Navyše po modernizácii kotla budeme môcť rokovať s naším partnerom o znížení ceny tepla pre domácnosti," dodal ružomberský primátor.

Pri hlasovaní, ktorému predchádzala viac ako dvojhodinová diskusia, sa očakával tesný výsledok, keďže komisia výstavby zmenu územného plánu podporila, ale naopak, komisia životného prostredia navrhla stiahnuť bod z rokovania. Z 21 prítomných poslancov nakoniec zmenu územného plánu podporili trinásti, zvyšní ôsmi hlasovali proti. Pri potrebnej trojpätinovej väčšine tak o schválení materiálu rozhodol jeden hlas.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.