Preskočiť na obsah
  |  

Cyklistka ignorovala znamenia na železničnom priecestí, po strete s vlakom skončila v nemocnici

ŽILINA - Polícia vyšetruje stredajšiu dopravnú nehodu na železničnom priecestí v Žiline, pri ktorej sa zranila 62-ročná cyklistka. Ako informovala žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová, cyklistka prechádzala cez železničné priecestie chránené zvukovým a svetelným zabezpečením, kde ju zachytil prechádzajúci vlak.

„Po dopravnej nehode bola cyklistka prevezená na ošetrenie. Alkohol u rušňovodiča dychovou skúškou zistený nebol. Na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme cyklistky bol nariadený odber krvi," uviedla Kremeňová.

(sita)

  |  

Celoslovenská rada KDH sa zíde v sobotu, nového predsedu voliť nebude

Celoslovenská rada KDH sa má zísť v sobotu 14. októbra v Poprade. Na zasadnutí sa nemá voliť nový predseda. Pre TASR to uviedla hovorkyňa hnutia Lenka Halamová. Program hnutie zatiaľ nepriblížilo.

"Na rade sa nevolí nový predseda, ten sa volí na sneme, ktorý podľa stanov bude do šiestich mesiacov od konania parlamentných volieb," priblížila hovorkyňa.

KDH sa po dvoch volebných obdobiach vrátilo do parlamentných lavíc. V predčasných voľbách získalo hnutie 6,82 percenta hlasov a v parlamente bude mať 12 poslancov.

(tasr)

  |  

Záujemcovia sa môžu opäť nechať proti Covid-19 zaočkovať najnovšou vakcínou

Záujemcovia môžu opäť podstúpiť očkovanie proti ochoreniu COVID-19 najnovšou vakcínou. Na Slovensko ich dorazilo viac ako 17-tisíc, v októbri a novembri sa očakávajú ďalšie dodávky. Vyplýva to z vyjadrenia rezortu Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Termíny na očkovanie sa koncom septembra presunuli, prvá dodávka adaptovaných vakcín sa vtedy takmer minula.

"Podľa plánu bolo minulý týždeň na Slovensko doručených ďalších cez 17-tisíc vakcín proti ochoreniu COVID-19. Ďalšie vakcíny by mali prichádzať v pravidelných týždenných intervaloch (spolu bolo zatiaľ doručených 25.920 dávok, v októbri očakávame doručenie ešte 64.320 dávok a v novembri 112.320 dávok)," priblížili z komunikačného odboru rezortu. Slovákom registrovaným cez portál korona.gov automaticky určili náhradný termín očkovania.

Proti COVID-19 sa očkuje vo vybraných zdravotníckych zariadeniach. Ich zoznam je na webe rezortu. MZ odporúča sa objednať na konkrétny termín. Vo vybraných zariadeniach sa možno očkovať aj bez registrácie. Informácie sú tiež zverejnené na webe ministerstva. "Prípadne pre staršie osoby, ktoré nemajú možnosť prístupu na internet, odporúčame obrátiť sa na call centrum Národného centra zdravotníckych informácií – 02/32 35 30 30," dodali z odboru.

Očkovanie novou vakcínou Comirnaty Omicron XBB.1.5., ktorá chráni pred najnovšími aj predchádzajúcimi variantmi ochorenia, odporúčajú odborníci bez ohľadu na predchádzajúce očkovania. Zvážiť by ho mali podľa nich najmä rizikové skupiny ľudí.

(tasr)

  |  

S novou vládou analytik očakáva pokračujúcu stagnáciu zdravotníckeho sektora

Zdravotnícky analytik INESS Martin Vlachynský s príchodom novej koalície očakáva pokračujúcu stagnáciu celého zdravotníckeho sektora, kde budú problémy hasené nalievaním peňazí a nie reformami.

"Toto pravdepodobne nebude vláda, ktorá bude mať chuť otvárať dôležité, ale nepríjemné témy, ako je spoluúčasť pacienta, lepšia definícia nároku či privatizácia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Otázne bude aj dokončenie optimalizácie siete nemocníc, hoci má istú formu 'poistky' v podobe naviazanosti na plán obnovy," uviedol pre TASR.

Z troch koaličných strán mal podľa neho vypracovaný aspoň aký-taký oficiálny program pre oblasť zdravotníctva Hlas-SD. "Ak by som sa držal len programu, tak ten bol bez výraznejšej chuti a zápachu. Neobsahoval dramatické zmeny žiadnym smerom," skonštatoval Vlachynský.

Za najvýznamnejší bod ich programu považuje naviazanie odvodu za poistencov štátu na výšku zdravotného odvodu z minimálnej mzdy. "To by na jednej strane znamenalo zásadný prílev peňazí do zdravotníctva, na strane druhej by to stálo viac ako miliardu eur ročne, čo je pri súčasnom stave rozpočtu dosť ťažko predstaviteľné," vysvetlil.

(tasr)

  |  

Odišla legenda. Vo veku 91 rokov zomrela herečka Eva Rysová

BRATISLAVA – Jedna z posledných veľkých hereckých legiend, ktorá vyše pol storočia zásadným spôsobom ovplyvňovala slovenskú hereckú tvorbu, už nie je medzi nami. Vo veku 91 rokov totiž zomrela herečka Eva Rysová. Do myslí divákov sa zapísala ako mnohotvárna herecká osobnosť, ktorá je svojim spôsobom pre našu kultúru nenahraditeľná.

Slovenská televízna, divadelná a filmová herečka Eva Rysová sa narodila 16. augusta 1932 v Hajnáčke. Maturovala na gymnáziu v Lučenci a v roku 1955 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobila v rokoch 1955 až 1960 vo vtedajšom Armádnom divadle v Martine. Nasledujúcich päť rokov účinkovala na doskách Krajského divadla v Trnave. V roku 1966 sa stala členkou činohry Novej scény v Bratislave.

Ako divadelná herečka sa uplatnila nielen ako predstaviteľka psychologicky zložitých ženských postáv, ale aj v komediálnych úlohách. Stvárnila Isménu v Sofoklovej Antigone, Oľgu v Čechovových Troch sestrách, Gertrúdu v Shakespearovom Hamletovi, či Irinu Arkadinovú v Čechovovej Čajke. Svoj veľký komediálny talent predviedla napríklad v úlohe Agnesy v Molierovej Škole žien, Heleny v Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej, či Rosaury v Goldoniho Prefíkanej vdove. Na Novej scéne ju diváci mohli vidieť v úlohe Mimi v muzikáli The Beatles, a tiež ako Izergil v Balade o zlodejovi koní alebo Cigáni idú do neba. Zahrala si aj Madame Renaudovú v Klietke bláznov, postavu Mamy v inscenácii Osem žien, Evelyn Medardovú v Nemocnici na pokraji... a Molly v inscenácii Donaha. Účinkovala aj v legendárnom muzikáli Fidlikant na streche a v rozprávke Mrázik si zahrala postavu rozprávačky.

Pani Rysová účinkovala v takmer dvoch desiatkach televíznych filmov ako Pomsta starej dámy alebo na každého raz dôjde (1968), Prípad jasnovidca Hanussena (1969), Portrét Doriana Graya (1969), Šaty (1972), Americká tragédia (1976), Príbeľská vzbura Janka Kráľa (1978), Eygletiérovci (1986), Prípad poručíka Seeborna (1988), Mastný hrniec (1991) alebo Podozrenie (1993). Starú mamu rodiny Roznerovcov stvárnila v seriáli z vinárskeho prostredia Búrlivé víno, ktorý sa vysielal od roku 2013. Hlas Evy Rysovej bolo často počuť z dabingu, z rozhlasových hier, ale aj na CD nosičoch v rozprávkach pre deti.

V roku 2003 získala ocenenie Krištáľová ruža za prednes, o dva roky na to Cenu Karla Čapka a v roku 2012 Kvet Tálie. Bohaté herecké skúsenosti odovzdávala poslucháčom herectva na VŠMU aj na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Eva Rysová patrila ešte k starej generácii tých vzácnych, hereckých majstrov, ktorých zrelé a hlboko precítené herectvo môžeme dnes už len obdivovať z televízneho či filmového archívu.

Vejenoprávna RTVS v súvislosti s úmrtím Evy Rysovej pristúpila k zmene programu. Pripomenie si ju o o 17:55 na Dvojke v spomienkovej relácii Návraty k hereckým legendám.

  |  

V Gibraltáre sa konajú voľby, ktoré môžu mať vplyv na vzťahy s Európskou úniou

V britskom zámorskom území Gibraltár sa vo štvrtok konajú parlamentné voľby, ktorých výsledok by mohol ovplyvniť rokovania o dohode o ďalších vzťahoch tohto britského územia s Európskou úniou.

Ako informovala agentúra AFP, právo voliť má v Gibraltáre približne 25-tisíc voličov. Vyberať si budú spomedzi kandidátov z dvoch politických strán, ktorí sa uchádzajú o mandát v 17-miestnom parlamente. O dôveru voličov sa uchádza aj jeden nezávislý kandidát.

Z prieskumov verejnej mienky už dlhší čas vyplýva, že súboj medzi vládnucou stredoľavou socialisticko-liberálnou alianciou (GSLP/Liberal) a opozičnými stredopravými sociálnymi demokratmi (GSD) bude tesný.

Fabian Picardo, ktorý stojí na čele vlády Gibraltáru od roku 2011, pred voľbami varoval, že rozhovory o budúcnosti Gibraltáru po brexite by utrpeli neúspech, ak by bola jeho aliancia zbavená moci.        

Gibraltár, ktorý má pozemnú hranicu so Španielskom, žije v neistote od roku 2020, keď Británia na základe výsledkov referenda vystúpila z EÚ. Gibraltár sa ocitol mimo colnej únie EÚ a bez záruk o voľnom pohybe osôb.

Španielsko síce na základe dočasnej dohody udeľuje turistom a osobám zamestnaným v enkláve právo na voľný prechod cez hranice, ale táto dohoda môže byť kedykoľvek odvolaná.

Cieľom rozhovorov je dohodnúť sa na spoločnom cestovnom priestore medzi Gibraltárom a schengenskou zónou, ktorá zahŕňa väčšinu členských štátov EÚ spolu s ďalšími štyrmi európskymi krajinami.

Strategicky dobre umiestnený Gibraltár má status britského zámorského územia. Toto usporiadanie platí od roku 1713, keď sa ho Španielsko muselo vzdať v rámci Utrechtskej zmluvy, ktorá ukončila vojny o španielske dedičstvo. Španieli sa aj napriek tomu pokúšajú získať späť právo na Gibraltár, čo v minulosti viedlo k viacerým sporom.

(tasr)