Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štokholm plánuje od roku 2025 v obchodnej štvrti v centre zákaz áut so spaľovacími motormi

V Štokholme od roku 2025 zavedú zákaz vjazdu áut na benzín a naftu do obchodnej štvrte v centre mesta. Malo by sa tak stať prvým európskym hlavným mestom s takýmto zákazom áut so spaľovacími motormi.

Zákaz nadobudne účinnosť v 20-blokovej oblasti obchodov, peších zón a niekoľkých domov s cieľom obmedziť znečistenie, znížiť hluk a podporiť používanie elektrických vozidiel, povedal člen mestskej rady za stranu Zelených, ktorý má na starosti dopravu v metropole, Lars Strömgren. „Potrebujeme odstrániť škodlivé výfukové plyny z benzínových a naftových áut. Preto zavádzame doteraz najambicióznejšiu nízkoemisnú zónu,“ uviedol vo štvrtok pre agentúru AP.

Cieľom je podľa jeho slov vytvoriť „environmentálnu zónu“, kde budú povolené iba elektrické vozidlá. Budú však existovať výnimky, ako napríklad vozidlá záchrannej služby a preprava pre telesne postihnutých.

Mestská rada v Štokholme odhalila svoj plán v utorok. Hlasovanie v tejto veci bude 23. novembra a očakáva sa, že jeho prijatie bude formalita.

„Musím povedať, že sme veľmi hrdí,“ povedal Strömgren a dodal, že o postupnom rozširovaní environmentálnej zóny sa rozhodne v prvej polovici roku 2025.

Ambiciózny plán sa však nevyhol kritike. Opozičný kresťanský demokrat Nike Örbrink pre noviny Aftonbladet povedal, že sú obavy, že plán uškodí podnikom a hotelierom.

Podobné plány ako Štokholm majú aj iné európske metropoly. Holandský Amsterdam chce dosiahnuť bezemisnú dopravu do roku 2030. Starostka Paríža chcela pred budúcoročnými olympijskými hrami zakázať všetky dieselové autá a do roku 2030 benzínové autá, ale narazila na odpor. V súčasnosti sú všetky autá na naftu vyrobené pred rokom 2006 a benzínové autá vyrobené pred rokom 1997 v Paríži a 77 okolitých mestách zakázané na 12 hodín denne počas pracovných dní. Zákaz sa rozšíri v roku 2025 na dieselové autá vyrobené pred rokom 2011 a benzínové vozidlá pred rokom 2006.

(sita)

Minúta  |  

Poľsko: Vláda varovala pred dezinformáciami pre falošné predvolebné smsky

Poľská vláda varovala vo štvrtok Poliakov, aby si dávali pred parlamentnými voľbami pozor na dezinformačnú kampaň. Niektorí poľskí občania totiž dostali falošné sms správy, podľa ktorých vládnuca strana ponúka dôchodcom pohreby zadarmo. TASR informuje podľa správy agentúry AP.

Poľsko čakajú túto nedeľu parlamentné voľby. Text falošných správ vyzýval Poliakov, aby volili vládnucu stranu Právo a spravodlivosť (PiS). „Dôchodcom poskytneme pohreby zadarmo," stálo v správach.

PiS poprela, že by v rámci predvolebnej kampane niečo také sľúbovala a Poliakov vyzvala, aby tieto sms správy ignorovali.

Zámer takýchto správ nie je jasný, píše AP. Poľská vláda už ponúka čiastočnú kompenzáciu nákladov na pohreby, no zaplatenie celej sumy nikdy nebolo predmetom predvolebnej kampane.

Podľa odborníka na kyberbezpečnosť Lukasza Olejnika možno išlo o zlý vtip alebo trolling. „Žiadna normálna strana by svojim voličom také správy neposielala," povedal. Takéto správy by mohli PiS skôr poškodiť, pretože sa dajú chápať aj ako výzva na skoré úmrtie niektorých občanov, domnieva sa Olejnik.

V každom prípade by však takéto správy mohli potencionálne ovplyvniť voľby, upozorňuje AP.

Vysokopostavený bezpečnostný predstaviteľ poľskej vlády Stanislaw Žaryn falošné správy označil za „súčasť ruskej operácie zameranej proti poľským voľbám".

(tasr)

Minúta  |  

MMF: Konflikt medzi Izraelom a Hamasom zhoršuje vyhliadky globálnej ekonomiky

Konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas zatemnil už aj tak zahmlený globálny ekonomický výhľad. Uviedla to vo štvrtok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová na výročnom stretnutí fondu a Svetovej banky v Marrakéši. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

„Pozorne sledujeme, ako sa situácia vyvíja, ako to ovplyvňuje najmä trhy s ropou," povedala Georgievová. Poznamenala však, že hoci už došlo k výkyvom cien ropy a reakciám na trhoch, je príliš skoro predpovedať ekonomické dôsledky konfliktu.

Jedno je však podľa nej jasné, je to „nový mrak, ktorý zatemňuje nie práve najlepšie vyhliadky svetovej ekonomiky".

Georgievová sa pripojila k finančným lídrom, ktorí už vyjadrili znepokojenie nad náhlou erupciou násilia v dlhotrvajúcom izraelsko-palestínskom konflikte.

Izrael sa zaviazal, že zničí hnutie Hamas v pásme Gazy, ako odplatu za najsmrteľnejší útok na židovských civilistov od čias holokaustu.

„Je srdcervúce vidieť umierať nevinných civilistov. Kto za to zaplatí? Zaplatia nevinní," povedala novinárom Georgievová.

Upozornila tiež, že vážne otrasy sa stávajú „novým normálom" v globálnej ekonomike, ktorá zápasí so slabým rastom, ekonomickou fragmentáciou a prehlbovaním rozdielov. A zároveň sa očakáva, že úrokové sadzby zostanú vyššie dlhší čas, aby skrotili pretrvávajúcu vysokú infláciu.

Apelovala na krajiny, aby sa vyhli eskalácii situácie a sústredili sa na oblasti spolupráce.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v tejto súvislosti novinárom povedal, že akékoľvek regionálne rozšírenie konfliktu by viedlo k „ekonomickým dôsledkom", a to ako v prípade cien energií, tak globálneho rastu.

MMF očakáva, že hospodársky rast na Blízkom východe a v severnej Afrike sa tento rok spomalí na 2 percentá z minuloročných 5,6 percenta v dôsledku vysokých úrokových sadzieb, rastúcich cien ropy a lokálnych problémov. Odhaduje, že v roku 2024 sa hospodársky rast regiónu zlepší na 3,4 percenta.

Bohaté krajiny v Perzskom zálive a inde budú profitovať z vyšších cien ropy, zatiaľ čo Egypt a Libanon stále zápasia s prudko rastúcou infláciou, uviedol MMF.

Klimatické zmeny predstavujú výzvu v celom regióne, ako to ukázali minulý mesiac ničivé záplavy vo vojnou zmietanej Líbyi.

Fond predpovedá, že priemerná inflácia v regióne tento rok vyvrcholí na úrovni 17,5 percent a v roku 2024 sa zníži na 15 percent s výnimkou Egypta, kde inflácia minulý mesiac vyletela na takmer 40 percent, a Sudánu, kde súperiaci generáli bojujú od apríla.

Egypt, najľudnatejšia arabská krajina a najväčší svetový dovozca pšenice, zaznamenal prudký nárast jej cien, odkedy ruská invázia prerušila dodávky obilnín z Ukrajiny. Ceny potravín v Egypte vzrástli v auguste v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 70 percent.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Pri incidente v Minnesote utrpelo zranenia päť policajtov

Päť policajtov utrpelo vo štvrtok zranenia pri incidente neďaleko mesta Princeton v americkom štáte Minnesota. Podľa miestnej polície nie je domnelý páchateľ vo väzbe. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Troch zranených policajtov previezli do nemocnice na predmestí Minneapolis, zatiaľ čo ďalších dvoch príslušníkov polície hospitalizovali v nemocnici v meste St. Cloud, uviedol kapitán miestnej polície John Elder. Nikto z nich neutrpel život ohrozujúce zranenia.

Úrad šerifa okresu Benton spresnil, že k incidentu došlo v oblasti Glendorado, niekoľko kilometrov západne od Princetonu. Polícia oznámila, že širokej verejnosti nijaké nebezpečenstvo nehrozí, ale odporučila sa oblasti vyhnúť.

Oblasť sa nachádza zhruba 80 kilometrov severozápadne od mesta Minneapolis.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas reaguje na pozastavenie členstva: Od sociálno-demokratických hodnôt sme sa neodklonili

Strana Hlas si nie je vedomá akéhokoľvek odklonenia sa od sociálno-demokratických hodnôt. Uviedla to v reakcii na pozastavenie členstva v Strane európskych socialistov (PES). Verí, že európski socialisti prehodnotia svoje rozhodnutie a rokovania o vstupe Hlasu do tejto politickej skupiny budú ďalej pokračovať.

„Strana vyjadruje prekvapenie nad rozhodnutím Strany európskych socialistov o pozastavení prístupového procesu Hlasu za jej plnohodnotného člena. Hlas získal štatút asociovaného člena PES pri plnom rešpektovaní všetkých princípov zo strany PES," uviedla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková. Hlas deklaruje, že bude naďalej svojou politikou napĺňať základné hodnotové piliere strany.

Sociálno-demokratická politika, ktorej základom je presadzovanie kvality života ľudí a členstvo v EÚ a v NATO, bude podľa Hlasu tvoriť základné podmienky na vstup do povolebnej koalície.

Predsedníctvo európskych socialistov vo štvrtok rozhodlo o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer a Hlas. K tomuto kroku pristúpilo v nadväznosti na jasný odklon od ich hodnôt, ktorý predviedol predseda strany Smer Robert Fico. PES má obavy z ohlásenia vytvorenia vládnej koalície medzi Smerom, Hlasom a radikálne pravicovou stranou.

Strany Smer, Hlas a SNS podpísali v stredu (11. 10.) memorandum o porozumení, dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení vládnych pozícií.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Turecko dodrží slovo a schváli vstup Švédska do NATO

Turecko ubezpečilo svojich spojencov, že je naďalej odhodlané ratifikovať žiadosť Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Maďarsko a Turecko v júli oznámili, že nemajú ďalšie výhrady voči vstupu Švédska do NATO, žiadosť Štokholmu však ich parlamenty dosiaľ neratifikovali.

„Turecký minister obrany (Yasar Güler) potvrdil, že Turecko stojí za dohodou z Vilniusu o doriešenie švédskeho vstupu (do NATO)," povedal Stoltenberg po schôdzke ministrov obrany NATO v Bruseli. Ako dodal, očakáva, že turecká vláda predloží prístupový protokol Švédska parlamentu a bude s ním spolupracovať na zabezpečení rýchlej ratifikácie.

Diplomatické zdroje agentúry AFP povedali, že všetci ostatní členovia NATO na stretnutí v Bruseli nabádali Budapešť a Ankaru k schváleniu švédskej žiadosti. Tvrdia, že Turecko sa snaží získať ústupky od Spojených štátov v súvislosti s predajom modernizovaných stíhačiek F-16. Biely dom predaj schvaľuje, no blokuje ho americký Kongres.

Štokholm požiadal o členstvo v Severoatlantickej aliancii vlani spolu s Helsinkami v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine. Fínsko sa stalo 31. členskou krajinou NATO v apríli.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.