Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rada Európy uznala hladomor na Ukrajine za genocídu

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) uznalo vo štvrtok hladomor na Ukrajine zo začiatku 30. rokov 20. storočia za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina za genocídu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Znenie rezolúcie bolo na zasadnutí v Štrasburgu odhlasované takmer jednomyseľne v pomere 73 hlasov za a jedného hlasu proti. Podobnú rezolúciu schválil už aj Európsky parlament (EP) v decembri minulého roka.

Holodomor, ktorý Ukrajinu postihol v rokoch 1932-33, považuje Kyjev za úmyselný zámer vyhladiť tamojších roľníkov. V dôsledku Stalinovej kampane nútenej „kolektivizácie" zhabali obilie a iné potraviny, čo viedlo k hladomoru, ktorý postihol milióny ľudí, spresňuje AFP.

Po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka vyzval Kyjev medzinárodné spoločenstvo, aby hladomor oficiálne vyhlásilo za „genocídu".

Rada Európy, ktorá pozostáva zo 46 členských štátov, bola založená na monitorovanie a dodržiavanie ľudských práv v Európe. Po prijatí príslušnej rezolúcie na pôde PZ RE ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme X (predtým Twitter) vo štvrtok napísal, že je za tento krok „vďačný".

„Obnovenie historickej spravodlivosti a vzdanie úcty obetiam hladomoru vysiela odkaz, že spravodlivosť je nevyhnutná pre všetky minulé i súčasné moskovské zločiny," uviedol Zelenskyj.

Okrem Európskeho parlamentu prijali vlani rezolúciu vyhlasujúcu Holodomor za genocídu aj nemeckí poslanci; k podobnému kroku pristúpil aj francúzsky parlament a taliansky Senát.

Moskva obvinenia zo strany Kyjeva a udalosti stavia do širšieho kontextu v súvislosti s hladomormi, ktoré v tom čase zdevastovali regióny Strednej Ázie a Ruska.

Súčasný konflikt na Ukrajine vyvolal obavy, že história sa môže zopakovať, konštatuje AFP. Zameranie sa Ruska na zariadenia na skladovanie obilia a jeho blokáda ukrajinského exportu obilia cez Čierne more podnietili obvinenia, že Moskva používa potraviny ako vojnovú zbraň.

(tasr)

Minúta  |  

Duda vyzval Poliakov, aby sa v nedeľu zúčastnili na parlamentných voľbách

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok večer v televíznom príhovore vyzval Poliakov, aby „rozhodli o svojej vlastnej budúcnosti" a zúčastnili sa v nedeľu 15. októbra na parlamentných voľbách. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

„Generácie Poliakov bojovali za to, aby mohli sami rozhodovať o najdôležitejších záležitostiach v našej domovine. Dnes je to naše právo a výsada," povedal Duda. Preto je podľa neho účasť vo voľbách do Sejmu (dolnej komory parlamentu) a do Senátu (hornej komory) „extrémne dôležitá". V nedeľu „rozhodneme, ako bude Poľsko vyzerať", doplnil prezident.

„Odovzdanie hlasu vo voľbách nie je len vyjadrením našich nádejí a hodnôt, ktoré vyznávame, ale určí aj smerovanie, ktorým by sa malo Poľsko vyvíjať," upozornil Duda.

Podľa prezidenta majú poľskí občania „vo svojich rukách moc spoločne tvarovať politiku našej domoviny", ale rozhodnutia vo voľbách ovplyvnia nielen budúcnosť našej krajiny, ale aj budúcnosť všetkých Poliakov. „Voľme múdro a zodpovedne," vyhlásil.

Duda tiež vyzval ľudí, aby hlasovali aj v referende so štyrmi otázkami, ktoré vláda organizuje popri parlamentných voľbách.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Už nemožno nikdy nedopustiť, aby identita LGBTI ľudí stála niekoho život

Všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a mali by si byť rovní aj v uznaní práv. Taktiež už nemožno nikdy nedopustiť, aby identita LGBTI ľudí stála niekoho život. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v súvislosti s výročím útoku na Zámockej ulici v Bratislave.

„Hrôza zo smrti Matúša a Juraja bola tak veľká, že zmysluplné slová sa hľadajú ťažko. Lebo tak veľa už bolo povedané a tak málo sa zmenilo k lepšiemu. Tak veľa bolo vyplakané a tak málo to prispelo k vášmu pocitu bezpečia. Tak veľa bolo ublížené a tak málo to zastavilo nenávisť voči vám," povedala hlava štátu. LGBTI komunite odkázala, že si ju váži, má jej podporu a rešpekt.

(tasr)

Minúta  |  

USA a Katar zablokovali Iránu prístup k peniazom uvoľneným po výmene väzňov

Spojené štáty a Katar sa vo štvrtok dohodli, že Iránu neuvoľnia šesť miliárd dolárov, ktoré mal získať po septembrovej výmene väzňov medzi Washingtonom a Teheránom. S odvolaním na tri nemenované zdroje o tom informuje stanica NBC, píše TASR.

Administratíva prezidenta USA Joea Bidena čelí v Kongrese tlaku republikánov aj demokratov, aby zablokovala prístup Iránu k peniazom až do vyšetrenia priamej účasti Irán na teroristickom útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael.

Zdroje NBC sa odvolávajú na námestníka ministra financií USA Wallyho Adeyemo, ktorý o rozhodnutí údajne informoval americkú Snemovňu reprezentantov.

Bidenova administratíva vopred vyhlásila, že Teherán bude môcť uvoľnených šesť miliárd dolárov využiť iba na humanitárne účely. Kritici však tvrdia, že peniaze sú zameniteľné a Irán môže všetky prostriedky, ktoré dostane, použiť na financovanie terorizmu.

Zmrazené iránske peniaze minulý mesiac uvoľnila Južná Kórea a poslala ich do banky v Katare v rámci dohody o výmene väzňov medzi USA a Iránom.

(tasr)

Minúta  |  

Český minister neplánuje podpísať vyhlášku o spoločných toaletách na školách

Český minister zdravotníctva Vlastimil Válek sa nechystá podpísať spornú vyhlášku o spoločných toaletách pre chlapcov a dievčatá na školách.

„Ja som sľúbil, že nepodpíšem žiadnu vyhlášku, pokiaľ nebudem presvedčený o tom, že sme dospeli k nejakému konsenzu. Neplánujem v dohľadnom čase jej podpis, ďalej o tom budeme debatovať,“ uviedol Válek v reakcii na interpeláciu poslankyne hnutia ANO Ivany Mádlovej.

Tá sa ministra opýtala, či budú ustupovať nebinárnemu pohlaviu, alebo budú chrániť dievčatá pred obťažovaním a šikanou. Ako príklad uviedla skúsenosti s podobnou praxou v anglosaských krajinách. „Dievčatá odmietajú chodiť na tie toalety v čase, keď menštruujú, obmedzujú pitie, zostávajú doma,” povedala Mádlová.

Válek síce vyjadril nespokojnosť so znením vyhlášky, no do budúcna neodmietol podpis jej upravenej podoby.

(idnes.cz) 

Minúta  |  

Slovinsko presunie svojich vojakov zo Slovenska do Rumunska

Slovinské jednotky, ktoré sú súčasťou Mnohonárodnej bojovej skupiny Severoatlantickej aliancie (MN BG NATO) na Slovensku, ukončia 30. júna 2024 pôsobenie na Slovensku a presunú sa do Rumunska. Vo štvrtok o tom rozhodla slovinská vláda, informuje TASR na základe správy agentúry STA.

Slovinská armáda má v rámci MN BG NATO na Slovensku 105 vojakov. Podľa rozhodnutia Ľubľany budú slovinské jednotky v druhej polovici roku 2024 pôsobiť v juhovýchodnej oblasti NATO, konkrétne v Rumunsku, kam Slovinsko spadá podľa operačného plánu.

Rumunsko zdieľa hranicu s Ukrajinou a na jeho území sa opakovane nachádzajú trosky dronov pravdepodobne ruského pôvodu. Najnovší nález oznámili vo štvrtok v skorých ranných hodinách. Rumunský prezident Klaus Iohannis to označil za absolútne neprijateľné narušenie vzdušného priestoru Rumunska a vážne ohrozenie bezpečnosti rumunských občanov.

Mnohonárodná bojová skupina NATO v SR vznikla po ruskom vojenskom útoku na Ukrajinu vo februári roku 2022. Vedúcou krajinou je Česká republika, jej súčasťou sú vojaci zo Slovenska, Slovinska, Holandska, Nemecka a USA a vojenská technika v podobe bojových vozidiel pechoty z Česka, Nemecka a Slovinska. Dopĺňajú ich batérie protivzdušnej a protilietadlovej obrany Patriot z Nemecka a USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.