Minimálne tretina Slovákov a Sloveniek je presvedčených, že v dôchodkovom veku nebude mať dostatok peňazí. V Európskej únii je len v Grécku, Maďarsku a Poľsku väčší podiel ľudí, obávajúcich sa seniorského veku. Vyplýva to z tohtoročného prieskumu paneurópskej agentúry Ipsos European Public Affairs, ktorá na podnet Európskej komisie uskutočnila online rozhovory s reprezentatívnou vzorkou občanov Európskej únie. Výsledky sa teda vzťahujú na internetovú populáciu a nezahŕňajú vylúčené skupiny obyvateľstva.
Celá Európa čelí starnutiu populácie, čo zvyšuje nároky na výplatu dôchodkov. Obavy budúcich dôchodcov naprieč krajinami sa rôznia. Závisia od ekonomickej vyspelosti krajiny, celoživotného príjmu či finančného správania sa jednotlivcov. Najlepšie sú na tom štáty, s ktorými Slovensko nemožno porovnávať pre stav verejných financií či systém sociálneho zabezpečenia. V Luxembursku sa dôchodkového veku vážne obáva len sedem, v Holandsku cez desať percent opýtaných. Ale aj susedné Rakúsko so 14 percentami patrí medzi krajiny s relatívne nízkym podielom ľudí obávajúcich sa dôstojného dôchodku.
Ľudia na Slovensku vnímajú riziko budúcich starobných dôchodkov veľmi intenzívne. Ich obavy sú takmer na úrovni Grécka. Zdá sa, že výstrahy národných autorít, ktoré strážia verejné financie, berú vážne. Otázne je, či si dokážu pomôcť a pripraviť sa na budúcnosť vlastnými silami. Najohrozenejšie a v očakávaniach najpesimistickejšie sú nízkopríjmové domácnosti. Takmer 80 percent z nich neverí, že bude na dôchodku finančne zabezpečená. Horšiu dôchodkovú víziu majú nízkopríjmové domácnosti opäť v Grécku a niektorých okolitých krajinách.
V ťažšom postavení sú aj ženy. Slovensko má v Európe jeden z najvýraznejších rodových rozdielov medzi vyššou mzdou vyplácanou mužom než ženám na rovnakej pozícii. Spolu s materskými povinnosťami a opatrovateľskými profesiami to má vplyv na nižšiu úroveň budúcich dôchodkov. Prieskum to zachytil vo forme negatívnych očakávaní. Tie sú u žien oveľa viac pesimistické než u mužov. Len tri percentá Sloveniek majú istotu, že dôchodkový vek prežijú dostatočne finančne zabezpečené. Pesimistickejšie sú len ženy v Poľsku. Na porovnanie, v susednom Rakúsku je 13 percent žien spokojných s predstavou budúceho života na dôchodku.
Pohodlný život počas celého obdobia dôchodku závisí aj od investičného správania jednotlivcov. Prieskum ukázal, že internetová populácia Slovenska málo investuje do súkromných penzijných fondov. Aj v porovnaní s EÚ, aj s Rakúskom, kde sú relatívne dobré finančné očakávania pohodlného dôchodku. Do súkromných penzijných produktov málo investujú dokonca aj Slováci a Slovenky s vysokým skóre finančného správania. Na druhej strane je nutné pripomenúť, že výnosnosť slovenských penzijných spoločností v minulosti nebola uspokojivá.
Obyvatelia Slovenska majú pozitívny vzťah k sporiacim účtom. Iba 40 percent respondentov však chápe, ako funguje zložené úročenie. Nepochopenie základného konceptu potom sťažuje riadenie osobných financií a dosahovanie dlhodobých cieľov v oblasti úspor, vrátane sporenia na dôchodok. Ako naznačil prieskum medzi internetovou populáciou, významnú rolu vo finančnom nasmerovaní majú banky. Slováci dajú na rady svojho bankového poradcu a sú s nimi viac spokojní, než je priemer za Úniu. Rovnako odpovedali aj respondenti z Chorvátska, Bulharska či Rumunska. To poukazuje na kanály finančnej gramotnosti a pravdepodobne odráža skúsenosť s bankami ako jedným z mála, ak nie jediným finančným poradcom.
Zvyšovanie finančnej gramotnosti jednotlivcov vedie k lepšiemu spravovaniu peňazí či k investovaniu na kapitálových trhoch spôsobom, ktorý zodpovedá ich plánom do budúcnosti. Pomáha chrániť rodiny pred rizikom nadmerného dlhu, podvodmi a kybernetickými hrozbami. Pomohlo by väčšej časti populácie cítiť istotu pohodlného života v dôchodku, než len súčasným štyrom percentám opýtaných.
