Čisté zárobky ľudí na Slovensku nie sú najnižšie v EÚ, do výpočtov Slovensko dodáva nesprávne dáta

Nepriaznivý vývoj štatistík o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bol v uplynulých rokoch častou témou odbornej aj verejnej diskusie. „Ide o veľmi dôležitú otázku, pretože od týchto štatistík sa odvíjajú nielen mnohé medzinárodné porovnania, ale aj nákladovosť financovania štátneho dlhu a výška pridelených európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ uvádza autor analýzy Marek Hlaváč.

Analýza ISP dospieva k záveru, že nepriaznivý vývoj v oficiálnych štatistikách je ovplyvnený nedostatkami vo vstupných dátach, ktoré Slovensko dodáva do výpočtov Eurostatu. Najdôležitejšími faktormi sú nadhodnotenie výdavkov na nájomné v národných účtoch po ich rozsiahlej revízii v roku 2019, ako aj vykazovanie príliš nízkej plochy domov a bytov. Po oprave týchto nedostatkov by podľa analýzy ISP slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2022 dobiehalo úroveň priemeru EÚ na 71 percent, čo je o tri percentuálne body viac, než uvádzajú oficiálne štatistiky Eurostatu. Tieto hodnoty však podľa analýzy naďalej naznačujú stagnáciu až pokles oproti úrovni dobiehania, ktorú Slovensko dosahovalo v roku 2016.

Napriek stagnácii však podľa analýzy nie sme vo výške čistých zárobkov domácností na poslednom mieste spomedzi členských štátov Európskej únie, ako uvádza Eurostat. „V porovnaní so zvyškom EÚ boli síce v roku 2022 čisté zárobky domácností na Slovensku veľmi nízke, ale vyššie než v Chorvátsku a v najmenej zarábajúcom Bulharsku," uvádza Inštitút sociálnej politiky ako hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

(sita)