Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový konateľ Futbal Tatran Arény sa postu vzdal ešte pred nástupom do funkcie

PREŠOV - Rastislava Mochnackého vo funkcii konateľa spoločnosti Futbal Tatran Aréna, ktorá je zodpovedná za výstavbu nového prešovského futbalového štadióna, nenahradí Ján Harvan. Stane sa tak napriek tomu, že Harvana v auguste do tejto funkcie odsúhlasilo prešovské mestské aj krajské zastupiteľstvo. Pozície sa ale napokon neujal. Novým konateľom by mal byť Ján Horvát.

Ako agentúru SITA informovala tlačová referentka Mestského úradu v Prešove Lenka Šitárová, Ján Harvan sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti z osobných dôvodov. Naďalej však v spoločnosti zostáva pracovať ako projektový manažér. „Nakoľko navrhovaný schválený konateľ spoločnosti doposiaľ nebol vymenovaný a doposiaľ neprebehlo valné zhromaždenie spoločnosti, mesto Prešov z vyššie uvedeného dôvodu a súčasne z dôvodu zachovania plynulej výstavby futbalového štadióna navrhlo vymenovať nového konateľa spoločnosti,“ vysvetlila Šitárová.

Tým sa má stať Ján Horvát. Návrhom sa najprv zaoberala mestská rada a v stredu ho na mimoriadnom zasadnutí schválili do funkcie mestskí poslanci. Horvát je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave aj Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Posledných päť rokov pracoval ako projektový manažér spoločnosti Grafobal Group Development a.s. Bratislava. Výkonné funkcie predtým zastával aj v ďalších stavebných spoločnostiach.

Skúsenosti má aj s verejnou správou. V rokoch 2012 až 2014 bol prednostom Krajského úradu v Bratislave. Pracoval aj na humenskom mestskom úrade. „Ján Horvát bol jedným z kvalitných kandidátov na pozíciu vedúceho Odboru rozvojových aktivít na Mestskom úrade v Prešove, teda prešiel štandardným procesom výberového konania pred výberovou komisiou dňa 8. septembra,“ uviedla radnica. Miesto na mestskom úrade nezískal. Vedúcim odboru sa stal Slavomír Karabinoš.

Horvát napokon získal nomináciu na post konateľa FTA, v ktorej sú spoločníkmi mesto Prešov a Prešovský samosprávny kraj (PSK). „Po schválení v Zastupiteľstve PSK bude valným zhromaždením spoločnosti FTA vymenovaný do funkcie,“ uviedla Šitárová. Najbližšie rokovanie krajského zastupiteľstva je plánované na pondelok 23. októbra. „Stavba futbalového štadióna naďalej pokračuje podľa harmonogramu,“ dodala tlačová referentka.

Mestskí poslanci urobili na stredajšom mimoriadnom zasadnutí personálnu zmenu aj na pozícii konateľa Správy a údržby komunikácií mesta Prešov. Z funkcie odvolali Martina Fecka, ktorého nahradí dvojica Milan Tóth a Iveta Fekiač Sedláková. Stane sa tak dočasne do začiatku nového roka, keď spoločnosť oficiálne zlúčia s Technickými službami mesta Prešov. Predsedom predstavenstva tejto mestskej spoločnosti je práve Tóth. Fekiač Sedláková pracuje na mestskom úrade ako vedúca oddelenia správy majetku, spoločností a organizácií mesta.

(sita)

Minúta  |  

V Hontianskych Tesároch strieľal muž na manželku, zasahovali aj kukláči aj ostreľovači

HONTIANSKE TESÁRE – Desivý večer v Hontianskych Tesároch pri Krupine. Časť jednej z miestnych ulíc uzatvorili policajti. Muž tam totiž po hádke v rodinnom dome vytiahol zbraň na ženu.

Pavel (64) mal mať ako poľovník viacero zbraní. Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky, vrátane banskobystrických kukláčov a ostreľovačov. Policajtom sa podarilo našťastie agresora zadržať.

Viac sa dočítate v článku Banskobystrického Štandardu

Minúta  |  

Návštevnosť Slanického ostrova umenia medziročne narástla

NÁMESTOVO - Návštevnosť Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady medziročne narástla, v sezóne 2023 naň zavítalo 52.034 ľudí. Je to o 2349 návštevníkov viac ako minulý rok. Pre TASR to v piatok uviedol Michal Čajka, riaditeľ Oravskej galérie, ktorá stálu expozíciu spravuje.

Tohtoročná sezóna trvala od 29. apríla do 1. októbra.
Čajka zdôraznil, že ostrov má svojím charakterom výnimočnú pozíciu v rámci turistických atrakcií Slovenska. "Ostrov obklopený vodami Oravskej priehrady poskytuje návštevníkom upokojujúcu atmosféru. Jeho súčasťou je niekoľko expozícií, ktoré galéria odborne spravuje," povedal. Ide o expozíciu ľudového sakrálneho umenia z obdobia 18. až 20. storočia, umiestnenú v interiéri Kostola Povýšenia sv. Kríža, ktorý je pozostatkom po zatopenej dedine Slanica. V exteriéri sa na ostrove nachádza expozícia oravskej kameňosochárskej tvorby a v hrobke Klinovských je umiestnená expozícia venovaná zatopeným obciam a budovaniu Oravskej priehrady.

Rok 2023 na ostrove bol podľa riaditeľa bohatý na podujatia. Prvýkrát pred začiatkom sezóny vydali sprievodcu podujatí, na ktoré sa mohol zamerať návštevník. V rámci programovej ponuky organizovali druhý ročník Detského Slanického ostrova umenia pre rodiny. V Kostole Povýšenia sv. Kríža usporiadal Dom kultúry v Námestove v spolupráci s partnermi 46. ročník Hudobného leta. "Novinkou bol prvý ročník Festivalu súčasného vizuálneho umenia, v rámci ktorého bola na prelome augusta a septembra vytvorená inštalácia vizuálneho umelca Matúša Lányiho pod názvom Pamäť miesta," pripomenul Čajka. V septembri sa podľa jeho slov už tradične konal štvrtý ročník multižánrového festivalu Slanický ostrov divadla, ktorý organizačne zastrešovalo občianske združenie Kult.1629.

Oravská galéria zároveň vydala publikáciu "Sprievodca expozíciou oravskej kamenárskej tvorby na Slanickom ostrove umenia". Spustila tiež mobilnú aplikáciu sprievodcu po ostrove.

(tasr)

Minúta  |  

Seniorka po podvodnom telefonáte odovzdala neznámej žene tisíce eur

BRATISLAVA - Obeťou telefonických podvodníkov sa stala ďalšia seniorka, tentoraz z Bratislavy. Na základe vymysleného príbehu o dopravnej nehode, ktorú mal spôsobiť jej syn a peňažnej sume, ktorá to môže vyriešiť, odovzdala neznámej žene 15.000 eur. O prípade zo štvrtkového (12. 10.) popoludnia informuje hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Michal Szeiff.

"Seniorka až po odovzdaní peňazí kontaktovala svojich rodinných príslušníkov, od ktorých sa dozvedela, že informácie o nehode nie sú pravdivé," upozornil policajný hovorca.

V mene polície preto opätovne upozorňuje seniorov, aby ihneď ukončili telefonáty s neznámymi osobami, ktoré ich vyzývajú, aby použili svoje peniaze v prospech príbuzných a aby za žiadnych okolností peniaze nedávali neznámym osobám. "V prípade takýchto telefonátov, resp. ak majú podozrenie na podvodné konanie, nech ihneď kontaktujú Policajný zbor na čísle 158," zdôraznil Szeiff.

(tasr)

Minúta  |  

Rubeľ posilnil po Putinovom dekréte o povinnom predaji devízových príjmov

Rubeľ 12. októbra posilnil voči hlavným menám o 3 až 3,5 percenta po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin deň predtým podpísal dekrét o vrátení povinného predaja devízových príjmov. Dekrét, ktorého cieľom je stabilizovať rubeľ, sa zameriava na vybraných významných exportérov - 43 skupín spoločností a bude platiť šesť mesiacov. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Vo štvrtok dosiahla ruská mena úroveň 96,46 rubľa za dolár, a teda získala 3,3 percenta v porovnaní s úrovňou z predošlého dňa ešte pred podpísaním dekrétu. Stalo sa tak po prvý raz od 27. septembra.

V porovnaní so spoločnou európskou menou rubeľ stúpol o 3,5 percenta a dostal sa na úroveň 102,81 rubľa za euro. Na túto úroveň ruská mena posilnila po prvý raz od 29. septembra.

Odborníci, ktorých počas dňa citovali ruské médiá, uznali účinok Putinovho dekrétu, nikto z nich sa ale nevyjadril za to, že povinný predaj devízových príjmov v budúcnosti radikálne ovplyvní kurz rubľa.

Mena však podľa nich bude v druhej polovici októbra mať na svojej strane fiškálny faktor - okrem jednotnej platby dane, ktorá zahŕňa daň z ťažby ropy, platia ropné spoločnosti štvrťročnú daň z pridanej hodnoty, čo zvyšuje pravdepodobnosť zvýšenia predaja devízových príjmov z exportu na rozpočtové vyrovnanie. Zároveň existuje šanca, že na domácom trhu sa čoskoro výrazne zvýši prílev devíz z rekordného ruského vývozu ropy v septembri. Medzinárodná agentúra pre energetiku ho odhadla na 8,8 miliardy dolárov.

Pozitívnemu efektu povinného predaja môže brániť technický faktor mimo administratívnej kontroly vlády, ako sú výrazné dočasné oneskorenia pri návratnosti príjmov v cudzej mene v dôsledku rastu logistických nákladov v podmienkach západných obmedzení, špecifická menová legislatíva vo viacerých krajinách, do ktorých bol export presmerovaný, a ďalšie.

(sita)

Minúta  |  

Čisté zárobky ľudí na Slovensku nie sú najnižšie v EÚ, do výpočtov Slovensko dodáva nesprávne dáta

Slovensko podľa oficiálnych štatistík Eurostatu prestalo po roku 2015 dobiehať priemer Európskej únie (EÚ) v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa, keď sa vezmú do úvahy rozdiely v cenových úrovniach medzi členskými štátmi. Nová analýza Inštitútu sociálnej politiky (ISP) skúma dôvody, prečo Slovensko v tejto štatistike zaznamenalo medzi rokmi 2015 a 2016 náhly a podozrivo výrazný pokles, po ktorom nasledovalo ďalšie vzďaľovanie sa bohatším krajinám EÚ.

Nepriaznivý vývoj štatistík o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bol v uplynulých rokoch častou témou odbornej aj verejnej diskusie. „Ide o veľmi dôležitú otázku, pretože od týchto štatistík sa odvíjajú nielen mnohé medzinárodné porovnania, ale aj nákladovosť financovania štátneho dlhu a výška pridelených európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ uvádza autor analýzy Marek Hlaváč.

Analýza ISP dospieva k záveru, že nepriaznivý vývoj v oficiálnych štatistikách je ovplyvnený nedostatkami vo vstupných dátach, ktoré Slovensko dodáva do výpočtov Eurostatu. Najdôležitejšími faktormi sú nadhodnotenie výdavkov na nájomné v národných účtoch po ich rozsiahlej revízii v roku 2019, ako aj vykazovanie príliš nízkej plochy domov a bytov. Po oprave týchto nedostatkov by podľa analýzy ISP slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2022 dobiehalo úroveň priemeru EÚ na 71 percent, čo je o tri percentuálne body viac, než uvádzajú oficiálne štatistiky Eurostatu. Tieto hodnoty však podľa analýzy naďalej naznačujú stagnáciu až pokles oproti úrovni dobiehania, ktorú Slovensko dosahovalo v roku 2016.

Napriek stagnácii však podľa analýzy nie sme vo výške čistých zárobkov domácností na poslednom mieste spomedzi členských štátov Európskej únie, ako uvádza Eurostat. „V porovnaní so zvyškom EÚ boli síce v roku 2022 čisté zárobky domácností na Slovensku veľmi nízke, ale vyššie než v Chorvátsku a v najmenej zarábajúcom Bulharsku," uvádza Inštitút sociálnej politiky ako hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.