Preskočiť na obsah
  |  

Východoslovenská vodárenská spoločnosť a jej Klub akcionárov budú spolupracovať s kontrolórmi samospráv

KOŠICE - Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) a Klub akcionárov (KA) VVS budú spolupracovať s hlavnými kontrolórmi miest a obcí. Vyplýva to z memoranda podpísaného so Združením hlavných kontrolórov miest a obcí SR.

TASR o tom v piatok informovala riaditeľka KA VVS Miroslava Hančaková.        

Spolupráca sa bude týkať predovšetkým vzdelávania hlavných kontrolórov v oblastiach súvisiacich s vodárenstvom, ale najmä v oblasti výkonu akcionárskych práv, ak má obec akcie, a tiež v oblasti dlhopisov a Dlhopisového programu garantovaných výnosov.        

"V rámci partnerstva budeme už čoskoro organizovať školenia, navrhneme prípravu metodického pokynu týkajúceho sa problematiky dlhopisov, respektíve informácie pre členov združenia, aby hlavní kontrolóri vedeli samosprávam poskytovať odborné a objektívne odporúčania a stanoviská," uviedol Daniel Kratky, člen predstavenstva VVS a člen správnej rady KA VVS. Prvý odborný seminár by mal byť už v novembri.        

Jedným z poslaní Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí je podľa jeho prezidenta Jozefa Filipka zvyšovanie a rozširovanie kvalifikácie hlavných kontrolórov. "Ich úloha totiž nie je len dohliadať nad zákonnosťou postupu samosprávy, ale v praxi neraz fungujú aj ako akýsi poradcovia alebo dokonca metodici, ktorí starostom a poslancom pomáhajú identifikovať mantinely, v ktorých sa pri správe obce môžu pohybovať. Vítame preto ochotu VVS a Klubu akcionárov VVS byť odborným partnerom v témach, ktoré sú pomerne špecifické a s ktorými majú viac skúseností," povedal.

(tasr)

  |  

ÚHP: Na úradníkoch sa dá ušetriť, rozpočtu to však významne nepomôže

Priestor na úspory vo verejnej správe existuje, treba však myslieť aj na to, že pod ňu patria aj zamestnanci v prioritných oblastiach ako školstvo a zdravotníctvo. Ak sa úvahy zúžia len na úradníkov, je zrejmé, že úspory v tejto oblasti nebudú na ozdravenie verejných financií stačiť. V súvislosti s diskusiou o možnej prezamestnanosti v štáte a šetrení na úradníkoch na to upozornil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií (MF) SR.

Vyčíslil, že v roku 2022 dosiahli celkové náklady na mzdy a odvody zamestnancov vo verejnom sektore takmer 11 miliárd eur. Týkali sa približne 435-tisíc ľudí. Najväčšia časť týchto výdavkov, takmer tretina, ide na zamestnancov v školstve. Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárok či ekonómok na školách.

„Ďalšiu veľkú skupinu výdavkov tvoria povolania, ktoré bežne nikto nekategorizuje ako úradnícke. Sú to policajti, vojaci, hasiči či sudcovia a štát stoja približne 2 miliardy eur ročne. Trochu menšou oblasťou s osobnými výdavkami 1,5 miliardy eur je zdravotníctvo, pod ktoré zaraďujeme najmä štátne a krajské nemocnice," priblížil ÚHP. Pod verejnú správu patria tiež vedeckí a kultúrni pracovníci či zamestnanci v štátnych podnikoch, na ktorých ide ročne takmer 1 miliarda eur.

Osobné náklady na 64-tisíc zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch spolu s podporným personálom dosahujú podľa útvaru 1,7 miliardy eur. Ide o 16 percent z celkových osobných výdavkov vo verejnom sektore. Patria sem zamestnanci všetkých okresných či daňových úradov a úradov práce naprieč Slovenskom, ale aj šoféri, vrátnici a zamestnanci podateľne.

„Zníženie ich počtu o 10 % by teda štátu ušetrilo maximálne 170 miliónov eur. Ak by sa znižovali počty o 10 % iba na centrálach ministerstiev, kde pracuje asi 13-tisíc ľudí, úspora by bola 50 miliónov eur z potrebných niekoľkých miliárd," vysvetlil ÚHP.

Rovnaký potenciál úspor je aj pri osobných výdavkoch samospráv, ktoré dosahujú tiež 1,7 miliardy eur. Tento potenciál je však podľa útvaru iba teoretický, lebo zďaleka nejde iba o úradníkov. „Výdavky sa delia medzi zamestnancov na obecných a mestských úradoch a ďalšie oblasti ako obecná polícia, technické služby, dopravné podniky, ale aj miestne múzeá, knižnice či športoviská. Sú však bez priameho dosahu štátu," zdôraznil ÚHP.

Zároveň upozornil, že akékoľvek plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň. Takýmto úsporným opatreniam by preto mali predchádzať audity.

(tasr)

  |  

V hlavnom meste sa aj tento víkend koná množstvo podujatí, ktoré sa oplatí navštíviť

BRATISLAVA - V Bratislave a okolí si môžete aj tento víkend vybrať z množstva skvelých kultúrnych podujatí. 

Na svoje si určite prídete aj v prípade, ak hľadáte tipy na plnohodnotný program pre svoje ratolesti. Viac v článku Bratislavského Štandardu.

  |  

Na pomoc obciam, ktoré postihlo zemetrasenie, vznikol transparentný účet

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zriadilo Transparentný účet na pomoc samosprávam postihnutých tohtotýždňovým zemetrasením na východe Slovenska. V piatok o zriadení Transparentného účtu rozhodlo Predsedníctvo ZMOS.

"Transparentný účet je verejne prístupný a otvorený účet, na ktorý môžu prispievať samosprávy, ako aj ktokoľvek iný, kto chce pomôcť samosprávam aj jej obyvateľom v zvládaní dôsledkov pondelkového zemetrasenia v obciach na východnom Slovensku v Prešovskom kraji," informovala ústredná riaditeľka kancelárie Zuzana Špačeková.

O prerozdeľovaní zdrojov z Transparentného účtu rozhodne Predsedníctvo ZMOS na základe návrhu predsedov dotknutých regionálnych združení miest a obcí v území, ktorí detailne poznajú situáciu v regiónoch.

Číslo transparentného účtu s názvom ZMOS_pomoc obciam_zemetrasenie je SK83 0900 0000 0052 0848 0245. Transparentný účet je zverejnený na stránke Transparentné účty.

(tasr)

  |  

Prešovský samosprávny kraj eviduje škody po zemetrasení vo viacerých inštitúciách

PREŠOV - Prešovský samosprávny kraj (PSK) eviduje viaceré škody na majetku po pondelkovom (9. 10.) zemetrasení na východe Slovenska. Čo sa týka poškodenia mostov a ciest, aktuálne prebiehajú obhliadky, uviedla hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

"Zemetrasenie na východe Slovenska zasiahlo aj viaceré inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK. Škody sú vyhodnocované priebežne, keďže stále prebieha obhliadka a odborné, kvalifikované posudzovanie rozsahu následkov pondelkových otrasov," povedala Jeleňová.

Nateraz najrozsiahlejšie škodové udalosti evidujú v Kaštieli v Hanušovciach nad Topľou a Vihorlatskom múzeu v Humennom, kde sú v zasiahnutých miestnostiach praskliny, trhliny či popadaná omietka. "V menšom rozsahu sa následky zemetrasenia týkajú aj Vihorlatskej knižnice v Humennom. Všetky tieto kultúrne inštitúcie sú nateraz pre verejnosť zatvorené," priblížila Jeleňová s tým, že menší rozsah poškodenia zaznamenalo aj Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku.

Ako doplnila, v menšom rozsahu hlásia škody aj viaceré stredné školy v pôsobnosti kraja, a to v okresoch Humenné (6), Snina (1), Sabinov (1) a Bardejov (1) a tiež zariadenia sociálnych služieb, konkrétne v Domove v Poloninách v Novej Sedlici, v Domove sociálnych služieb v Stropkove a v DSS v Jabloni v okrese Humenné.

"Čo sa týka mapovania možných škôd, prípadne zhoršení stavebno-technických stavov cestných objektov a ich súčastí, teda ciest, mostov, oporných múrov a priepustov, momentálne nie je možné špecifikovať celkový rozsah. V réžii Správy a údržby ciest PSK aktuálne prebiehajú obhliadky a diagnostika cestných objektov, a to najmä v okresoch Humenné, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, ktoré boli najviac postihnuté zemetrasením," dodala Jeleňová s tým, že bližšie informácie budú známe až po ich ukončení a vyhodnotení.

(tasr)

  |  

Mikas: V aktuálnej chrípkovej sezóne sa očakáva vysoká chorobnosť

V chrípkovej sezóne 2023/2024 sa očakáva vysoká chorobnosť. Upozornil na to hlavný hygienik SR Ján Mikas. Osobám z rizikových skupín, teda ľuďom nad 59 rokov, chronicky chorým, malým deťom a pracujúcim v kolektívoch, odporúča očkovanie.

„Čo sa týka vývoja, uvidíme, ako to bude v najbližších týždňoch a mesiacoch prebiehať, ale podľa informácií, ktoré máme z Austrálie, čakáme pomerne vysokú chorobnosť na chrípku,“ uviedol Mikas. Priebeh nastávajúcej chrípkovej sezóny na severnej pologuli, a teda aj na Slovenska, sa zvyčajne odhaduje aj s ohľadom na vývoj na južnej pologuli.

Účinnou prevenciou proti chrípke je podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR očkovanie. Odborníci poukázali na to, že očkovaním možno zabrániť ťažkému priebehu ochorenia u jednotlivcov, nárastu počtu hospitalizácií v dôsledku komplikácií z chrípky, a tým aj nadbytočnému zaťaženiu zdravotníckeho systému.

Mikas upozornil na to, že zaočkovanosť celkovej populácie na Slovensku je nízka. Dôvodmi sú podľa neho okrem iného strach z lekárov či nežiaducich účinkov. Zdôraznil, že pri vakcínach proti chrípke evidujú málo nežiaducich účinkov, z tých závažnejších takmer žiadne.

Zvážiť očkovanie by podľa hlavného hygienika mali najmä osoby z rizikových skupín, a to ľudia nad 59 rokov, pacienti s chronickými ochoreniami, pracujúci v kolektívoch aj malé deti. Tie sa môžu od októbra do konca roka zaočkovať proti chrípke aj cez nosový sprej. „Primárni pediatri sú plne informovaní o možnosti očkovania detí proti chrípke ‚bez ihly‘. Kompletne poznajú indikácie, spôsob použitia, dostupnosť v sieti lekární aj spôsoby a výšky hradenia očkovania jednotlivými zdravotnými poisťovňami,“ dodala hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Elena Prokopová.

(tasr)