Preskočiť na obsah
  |  

Polícia upozorňuje na vážnu nehodu v Kysuckom Novom Meste

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO - Po vážnej dopravnej nehode na ceste I/11 v miestnej časti Kysuckého Nového Mesta Budatínska Lehota je v piatok popoludní zastavená premávka v obidvoch smeroch. Žilinská krajská polícia na to upozornila na sociálnej sieti.        

"Žiadame vodičov o rešpektovanie pokynov policajtov, ohľaduplnosť a trpezlivosť. Informácie budeme aktualizovať," uviedla polícia.

(tasr)

  |  

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzýva na uznanie Putina ako nelegitímneho lídra po roku 2024

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo v piatok rezolúciu, v ktorej vyhlásilo Rusko za diktatúru a vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby po skončení jeho súčasného funkčného obdobia v roku 2024 uznalo prezidentovanie ruského vodcu Vladimíra Putina za nelegitímne. Informovalo o tom prostredníctvom svojho oficiálneho webu.

Parlamentné zhromaždenie taktiež vyzvalo svoje členské štáty, aby prerušili všetky kontakty s Putinom „okrem humanitárnych kontaktov a úsilia o mier“. „Prevažná moc prezidenta vyplývajúca z extrémne dlhého funkčného obdobia v kombinácii s nedostatkom akýchkoľvek bŕzd a protiváh, ako je silný parlament, nezávislé súdnictvo, slobodné médiá a živá občianska spoločnosť, zmenili Ruskú federáciu de facto na diktatúru,“ uviedlo parlamentné zhromaždenie.

Putin má v Rusku moc ako prezident alebo premiér od roku 2000. Zmeny ruskej ústavy z júla 2020 umožnili Putinovi potenciálne zostať v prezidentskom úrade až do roku 2036.

Parlamentné zhromaždenie v rezolúcii označilo vojnu Ruska proti Ukrajine za dôkaz, že diktatúry „predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť a pre územnú celistvosť a politickú nezávislosť svojich susedov“.

Rada Európy nie je žiadnym z oficiálnych orgánov Európskej únie.

(sita)

  |  

Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany organizuje besedy s odsúdenými. Vzdelávajú i prokurátori

SUČANY - Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany dlhodobo organizuje besedy s odsúdenými pre školy a vzdelávacie inštitúcie. Ich cieľom je zabrániť vzniku rizika užívania drog, poukazovať na následky ich užívania, výroby a obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami.

TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.        

Doplnila, že na protidrogovom projekte spolupracujú Zbor väzenskej a justičnej stráže, prokurátori a policajti. "Na besedách sa odsúdení, ktorí na vlastnej koži pocítili negatívne následky drog, snažia cez osobné skúsenosti študentom autenticky priblížiť vlastné príbehy pred nástupom do výkonu trestu a život vo výkone trestu. Do projektu v oblasti protidrogovej prevencie sa zapojila aj Krajská prokuratúra (KP) Žilina a Okresná prokuratúra (OP) Martin," uviedla.        

Prokurátori na besedách vysvetľujú trestnoprávne dôsledky porušenia zákona a komunikujú so študentmi o možných postihoch. "Spolupráca viacerých rezortov pri realizácii preventívno-výchovných aktivít, zameraných na mládež, znásobuje ich účinnosť. Z tohto dôvodu budú v nadchádzajúcom období vykonávané obdobné aktivity aj v ďalších ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a to v Žiline a Ružomberku," dodal žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh.        

Ostatná diskusia pre študentov gymnázia v Dolnom Kubíne a gymnazistov evanjelickej spojenej školy v Martine sa podľa Drobovej uskutočnila za prítomnosti žilinského krajského prokurátora, námestníkov krajského prokurátora KP Žilina Jaroslava Kocúra a Viery Kubalovej, prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave Petra Cabuka a predstaviteľov vedenia Krajského štátneho zastupiteľstva v Ostrave. V podobných aktivitách budú po pozitívnej spätnej väzbe od študentov prokurátori pokračovať aj v budúcnosti, dodala hovorkyňa GP SR.

(tasr)

  |  

Fínsky expremiér o možnej sabotáži plynovodu: Môže ísť o pokus zastrašiť spojencov Ukrajiny

Bývalý fínsky premiér a prezidentský kandidát Alexander Stubb uviedol, že únik z plynovodu Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom, môže byť pokusom o zastrašenie spojencov Ukrajiny.

„Chceli sme znížiť našu závislosť od plynu z Ruska a chceli sme mať priame spojenie s Estónskom. Je to prirodzený cieľ pre každého, kto chce toto spojenie prerušiť,“ povedal s tým, že Fínsko je „pripravené“ na ďalšie pokusy o destabilizáciu.

Dodal, že môže ísť o pokus zastrašiť spojencov Ukrajiny. Stubb však priamo nikoho zo sabotáže plynovodu neobvinil. Informuje portál Politico.

(politico)

  |  

Stále som rusofil, vyhlásil britský expremiér Johnson

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa priznal, že napriek rozsiahlej invázii na Ukrajinu stále obdivuje Rusko, respektíve mnohé jeho nepolitické aspekty. V piatok o tom informoval denník Ukrajinská pravda.

„Stále som rusofil. Stále ma fascinuje jazyk, kultúra a ruská civilizácia. Len hlupák ňou nebude fascinovaný,“ povedal niekdajší predseda vlády a starosta Londýna.

Johnson zároveň skonštatoval, že je veľmi smutný z ruského útoku na Ukrajinu a označil za absurdné predstierať, že ruský ľud ju nepodporuje, čo označil za "tragédiu".

Nie je to prvýkrát, keď Johnson prejavil sympatie voči Rusku za pomoci podobného slovníka.

„Som presvedčený rusofil,“ povedal ešte v pozícii ministra zahraničných vecí svojmu vtedajšiemu ruskému náprotivku Sergejovi Lavrovovi v roku 2017 na spoločnej tlačovej konferencii v Moskve. Do ruskej metropoly toho času prišiel ako prvý šéf britskej diplomacie po piatich rokoch.

Johnson zohral v dynamike vojny medzi Ukrajinou a Ruskom kľúčovú úlohu. Existuje totiž dôvodný predpoklad, že práve po jeho návšteve Kyjeva v apríli roku 2022 stroskotali mierové rokovania.

Politik pôsobil na poste britského premiéra v rozmedzí rokov 2019 až 2022, kým ho vystriedala Liz Trussová a neskôr Rishi Sunak, ktorý je ministerským predsedom dodnes.

(ukrajinská pravda)

  |  

KDH: Vyrovnaný rozpočet Ódorovej vlády je alibistický, nástupkyni to neuľahčila

Schváliť vyrovnaný rozpočet verejnej správy na rok 2024 a zároveň vyzvať nový parlament, aby sa ním nezaoberal, lebo jeho prijatie položí Slovensko ekonomicky na kolená, považuje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) za alibizmus zo strany vlády Ľudovíta Ódora. Zákon o dlhovej brzde jej síce prikázal predložiť vyrovnaný rozpočet, nezakazoval jej však zároveň pripraviť paralelný návrh realistického rozpočtu. Upozornilo na to hnutie v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

„Ódorova vláda si iba umyla ruky, sňala zo seba zodpovednosť, lebo asi počíta s tým, že už čoskoro skončí. Svojej nástupkyni to však neuľahčila, lebo tá bude musieť zostavovať nový návrh štátneho rozpočtu úplne od základu. Jediné, s čím môže pracovať, je technokratický súbor opatrení na konsolidovanie verejných financií, ktorý predložil kabinet Ľudovíta Ódora minulý týždeň," vyhlásilo KDH.

Hnutie sa v tejto súvislosti stotožnilo s vyjadrením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tej chýba zo strany vlády dokument s informáciou, ako by mal vyzerať mix opatrení na strane príjmov a výdavkov, ktorý by viedol k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu čo možno najrealistickejším spôsobom.

KDH pripomenulo, že nová vláda bude musieť zostaviť realistický rozpočet na budúci rok vo veľmi krátkom čase a parlament ho bude musieť schváliť do konca decembra. Inak vstúpi Slovensko do roka 2024 s rozpočtovým provizóriom, čo bude zlou správou pre veriteľov požičiavajúcich peniaze zadlženému štátu.

„Žiadame kabinet Ľudovíta Ódora, aby ďalej pracoval na príprave podkladov na realistický rozpočet, ktorý uľahčí ďalšie kroky novej vláde, nech už bude akákoľvek. V takejto situácii treba hľadieť na záujmy celého Slovenska, a nie na čiastkové záujmy jednotlivcov," doplnilo hnutie.

Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by bolo potrebné už v nasledujúcom roku prijať opatrenia v objeme 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 8,5 miliardy eur. Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu musí vláda takýto rozpočet pripraviť a predložiť parlamentu. V súčasnej dobe ho však považuje za neprijateľnú možnosť a jeho predloženie vníma výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý v stredu (11.10.) schválil kabinet.

(tasr)