Polievku v jedlom poháriku východniari zbožňujú. Vieme, kto za tým stojí

Manželia Nataliia Baran a Sergii Gavrylko prišli na Slovensko pred desiatimi rokmi za prácou v divadle. Dovtedy žili v Kyjeve, no keď dostali ponuku hrať v košickom divadelnom orchestri, neváhali a presťahovali sa. Skromní a milí, ale aj cieľavedomí a precízni. Takí sú manželia vo svojom pracovnom a osobnom živote. Nataliia je večer huslistka v elegantnej róbe a ihličkách, počas dňa vymýšľa, varí, dochucuje a mieša krémové polievky rôzneho druhu. Podobne je na tom aj jej manžel Sergii. Večer distingvovaný umelec v obleku hrajúci na lesnom rohu a cez deň pomocník, pekár a kontrolór prevádzok.  

Po niekoľkých mesiacoch života na Slovensku začali spoločne uvažovať nad druhom privýrobku. Nataliiu veľmi bavilo varenie, a tak sa zhodli, že by mohli skúsiť niečo v gastroodvetví. „Hľadali sme viaceré možnosti. Raz v nedeľu sme sedeli na gauči a na sociálnych sieťach bola reklama, že v Poľsku otvorili predajňu s polievkami v poháriku. Hneď o týždeň sme tam išli a veľmi nás to zaujalo. Našli sme priestor v Košiciach, kde by sme to mohli rozbehnúť,“ spomína si huslistka, ktorá, ako tvrdí, o podnikaní vtedy nič nevedela. Slovenský jazyk tiež ešte neovládala tak, aby rozumela všetkému. „Bolo potrebné vybavovať veľa vecí, všetko bolo pre nás nové, ale otvorili sme,“ dodala.

Na zloženie polievok sa dá spoľahnúť

SOUPCULTURE je franšíza pôvodom z Ukrajiny. Vymyslel ju Kyrylo Puzenko z Mariupoľa. Na Ukrajine mala svoje zastúpenie tiež, no iba vo forme stánkov na festivaloch. Problém mal však s výrobou pohárikov. Pôvodne to robil ručne a veľmi prácne. „Potom jeho kamarát žijúci v Poľsku vymyslel stroj, ktorý je dnes patentovaný a vyrába sa iba pre našu značku,“ objasnila Nataliia.  Manželia na Slovensku začínali v Košiciach so šiestimi receptmi polievok. Dnes sú aj v Prešove, Banskej Bystrici a v Bratislave a receptov majú 80. Značka poskytla dôveru a slobodu Natalii a ona polievky robí tak, ako to cíti a chce. V ponuke sú šošovicová, hokaidová, bryndzová, hubová, syrová, ale aj perkeltová, cuketovo-avokádová, baklažánová či gaštanová. Jeden 300 ml pohárik polievky kúpite v priemere za 4,40 eur. Robia aj jedlá v chlebových miskách. „Ide tiež o bezodpadové stravovanie, v teplej, studenej či raňajkovej forme. Suroviny, ktoré využívame, sú zdravé, s čo najmenším množstvom alergénov,“ dodáva.

Ľudia spočiatku nerozumeli, prečo majú polievku piť

Keď prvýkrát predstavili ľuďom v Košiciach polievkovú novinku, reakcie boli rozpačité. „Mysleli sme, že to ľudí ohúri, ale vôbec sa tak nestalo. Ľudia nevedeli, čo s tým, mysleli si, že je to polievka v nejakom sáčku, nerozumeli tomu, že sa pije… Bolo to veľmi ťažké. Nemali sme zamestnancov a ak sme ich neskôr našli, musela som ich platiť zo svojej divadelnej výplaty,“ spomína na ťažké začiatky umelkyňa. Potom sa im však podarilo urobiť dobrý krok. „Marketingovou činnosťou a mediálnou podporou sa nám všetko podarilo rozbehnúť,“ vraví. V čase našej návštevy bolo v prevádzke plno. Prichádzali mladí, mamičky s deťmi, ale aj dôchodcovia. Je chladnejšie, teplá polievka urobí svoju službu. „Snažíme sa robiť rozmanitú ponuku, aby si každý našiel, čo potrebuje a na čo má chuť. V ponuke máme aj bezlepkový kornútok, ktorý sa vyrába veľmi ťažko a je úplne finančne nerentabilný, no chceme, aby sme tu boli pre všetkých. Každá naša polievka je bezlepková a na požiadanie aj bezlaktózová,“ dopĺňa sympatická umelkyňa.

Mixované polievky spoznala prvýkrát až na Slovensku

Nápady na polievkové recepty vymyslí sama, no občas jej pomôžu aj samotní zákazníci. „Tak to napríklad bolo s bryndzovou polievkou. Jedna pani sa ma raz opýtala, či nechceme robiť aj bryndzovú. Nikdy som takú polievku ani neochutnala a recept som vlastne vytvorila tak, že som nevedela, ako má chutiť. Ale riskla som a vyšlo to, je to jedna z najobľúbenejších polievok u nás,“ pochvaľuje si majiteľka prešovskej franšízy.  Zaujímavosťou je, že ako dieťa takéto polievky doma nemávala. „Na Ukrajine sme mali iné polievky, hustejšie. Krémové alebo mixované polievky sa u nás nevyskytovali. Resp. áno, ale zaužívané bolo variť ich len bábätkám. Prvýkrát som ich vyskúšala až na Slovensku. Naše tradičné polievky boli boršč, kapustnica, soľanka, pohánková polievka a veľa iných,“ hovorí Nataliia, pre ktorú je však najpodstatnejšie variť vždy z toho, čo má doma, aby sa všetko využilo a nič nevyhodilo.

Teším sa, keď ľuďom u nás chutí

Za samotnou výrobou polievok a pohárikov vraj netreba hľadať žiadnu alchýmiu. O poháriky sa postará spomínaný patentovaný stroj. A o polievku tradičná ľudská sila šikovných kuchárok. „Stroj robí poháriky pred očami zákazníkov. Cesto pripravíme vopred v množstve, ktoré potrebujeme. Vloží sa do stroja, zatlačí sa do požadovaného tvaru, nastavia sa parametre a je to hotové. Polievky varíme klasicky v hrncoch, mixujeme ponorným mixérom, netreba za tým hľadať žiadnu komplikáciu,“ hovorí s úsmevom. O chod prešovskej prevádzky sa starajú štyria zamestnanci, prevažne ukrajinského pôvodu. Počas leta musela byť zatvorená, majitelia ju totiž rekonštruovali. Okrem stolov a detského kútika v interiéri pribudla aj letná terasa a s priestormi majú aj iné ako gastronomické plány. „Neberieme to ako biznis, ale skôr ako niečo, čo nás baví. Je pre nás príjemné, keď vidím, že ľuďom u nás chutí,“ dodala na záver Nataliia.