Jens Spahn, padlá hviezda CDU. Merkelovej strana po korupčnej afére strmo padá

Ešte začiatkom roka to vyzeralo, že Angela Merkelová ukončí svoj šestnásty a posledný rok vládnutia v objatí slnečného svitu na vrchole sveta. V polovici marca to už neplatí. Síce je tu stále 64 percent Nemcov, ktorí sú so samotnou kancelárkou spokojní, jej strane CDU to už ale nijako nepomôže.

Kresťanskodemokratický blok CDU/CSU, ktorý dosiahol počas pandemického roka v prieskumoch často aj 40 percent, spadol pod svoj historický najhorší volebný výsledok – 32,9 percenta v roku 2017. V niektorých prieskumoch dosiahol už len 30 percent. Mladý minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý bol koncom roka 2020 najobľúbenejší nemecký politik, utrpel najstrmší pád – doslova počas jedného týždňa mu prestalo 12 percent Nemcov dôverovať. V nedeľu sa konali voľby v Bádensku-Württembersku a v Porýní-Falcku. V oboch prípadoch to skončilo debaklom pre CDU: v bývalej konzervatívnej bašte Bádensko-Württembersko volilo už len 23,6 percenta voličov CDU, v Porýní-Falcku už len 26,8 percenta. Katolícko-vinárske Porýnie-Falcko je pritom domovina legendárneho kancelára Helmuta Kohla, ktorý tam svôjho času vládol aj absolútnou väčšinou.

Čo sa tu stalo?

Dôvodov je viac. Je tu jeden aktuálny spúšťač – pre Nemcov šokujúce kšeftárstvo niektorých poslancov CDU a ministra Spahna. Druhý problém CDU sa nahromadil dlhodobejšie: v piatom mesiaci lockdownu je už aj väčšina Nemcov (56 percent) za uvoľnenie opatrení, lenže kancelárka o ničom takom nechce počuť.

Rozhorčenie nad korupčnými kauzami, ktoré CDU v týchto dňoch tlačia na mizerných 30-percent, treba pre čitateľa zvyknutého na slovenské reálie vysvetliť. Zo slovenského pohľadu ide totiž o relatívne malé sumy. Poslanec CDU Nikolaus Löbel zhrabol v apríli 2020 províziu 250 000 eur za sprostredkovanie respirátorov, poslanec CSU Georg Nüßlein 660 000 eur za sprostredkovanie chirurgických rúšok.

Vzhľadom na to, že HDP Nemecka je 37-násobok Slovenska, je to oproti rýchlo nadobudnutým bytom a zlatým tehličkám takého Kajetána Kičuru nič. Nemecká verejnosť však nie je zvyknutá na politikov, ktorí sa išli do politiky nabaliť, a je autenticky pohoršená. CDU a CSU vyhodili dvoch previnilcov zo strany a vyhlásili ultimátum všetkým ostatným, čo majú maslo na hlave, nech sa rýchlo priznajú k vedľajším príjmom. Deň pred vypršaním ultimáta odstúpil ďalší poslanec CDU Mark Hauptmann, známy ako lobista Azerbajdžanu. Ten odmietol zverejniť svoje príjmy.

Nový predseda CDU Armin Laschet sa ostro dištancoval od kolegov, „ktorí nemajú nič iné v hlave než zarábať peniaze“, Spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier (pôvodne SPD) odsúdil správanie poslancov ako „podlé“ a nazval to „jed pre demokraciu“. Tým to vyzerá byť vyžehlené.

„Maskenaffäre“ (rúšková aféra) je ale ťažkým úderom pre dôveru v politiku, ktorá drží občanov spolu už sedem mesiacov v neradostných lockdownoch.

Tie nemecké lockdowny sú dlhšie a prísnejšie ako v iných európskych krajinách, výsledky sú pritom len mierne lepšie. O počtoch nových infekcií, ktoré Nemecko túto zimu vykazuje, môžu iné stredoeurópske krajiny iba snívať. Len z malého počtu Nemcov, čo sa doteraz preukázateľne nakazilo covidom (3,07 percenta), zomrelo iritujúco veľký podiel (881 z milióna obyvateľov). Pre porovnanie: na mimoriadne ťažko skúšanom Slovensku sa nakazilo 6,189 percenta a zomrelo 1 576 z milióna obyvateľov. Pomer je teda ten istý. Vyplýva z toho, že ani v Nemecku s jeho rozvinutým zdravotníctvom sa nepodarilo ochrániť zraniteľných.

Aj keď mienkotvorné nemecké médiá sú tvrdo prolockdownové, začína väčšina národa cítiť, že tu niečo nefunguje. V nedávnom prieskume sa vyslovilo za uvoľňovanie opatrení 82 percent voličov pravicovo-populistickej AfD, 67 percent pravicovo-liberálnej FDP a 56 percent Merkelovej CDU/CSU. Jediná strana, ktorej voliči boli väčšinovo za zotrvanie v tvrdom lockdowne, bola tradičná strana zákazov („Verbotspartei“) – iba 37 percent voličov Zelených chce uvoľňovanie.

Skepsa voči lockdownu je relatívne novým fenoménom, Nemci sa pomerne dlho, súdržne a disciplinovane podriadili opatreniam. K zmene nálady prispeli časté zmeny stratégií: ako podmienka pre uvoľňovanie bola dlhé mesiace stanovená 7-dňová incidencia na čísle 50. Keď sa ale Nemecko dostalo do blízkosti 50-tky, zmenilo sa to na 35, následne sa zmenilo aj to a aktuálne nikto nevie, čo platí. K dnešného dňu je Nemecko stále v tvrdom lockdowne, akurát kaderníkom dovolila Merkelová 1. marca otvoriť.

Prepad dôvery súvisí s príbehom kedysi široko obľúbeného ministra zdravotníctva Jensa Spahna. Ešte začiatkom roka sa špekulovalo, že čerstvý podpredseda CDU bude na jeseň novým (a prvým homosexuálnym) kancelárom Spolkovej republiky. Potom sa to začalo u Spahna hemžiť prešľapmi. Sľúbil nemeckú verziu plošného testovania, ale – odniekadiaľ to poznáme – nedokázal zohnať potrebný počet rýchlotestov. Ani s očkovaním sa mu nedarí.

K tomu prišli ešte pochybnosti o jeho osobnej integrite. V deň, keď Spahn Nemcov opakovane varoval pred žúrovaním, bol na jednej žúrke odfotený – a na druhý deň mal smoliar koronu. Práca, ktorú Spahn mimo politiky vykonával, bola „farmalobizmus“. Kým bolo celé Nemecko nadšené Spahnovým riadením pandémie, zaujímalo to málokoho.

Už to neplatí. Skutočnosť, že si Spahn nedávno spolu s „manželom“ kúpil vilu za niekoľko miliónov eur, Nemcov v časoch nekonečného lockdownu jednoducho dráždi. Ešte horšie pôsobí, že si mladý minister zároveň kúpil dva byty, jeden za milión od bývalého farmamanažéra, ktorého následne vymenoval za vedúceho digitalizácie nemeckého zdravotníctva. Človek ani neverí, že sa krajina, v ktorej sa toto všetko deje, volá Nemecko…