Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok na nemocnicu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu kategoricky odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok, ktorý v utorok zasiahol nemocnicu v pásme Gazy. Informácie publikovala agentúra DPA.

"Celý svet by to mal vedieť: boli to barbarskí teroristi v Gaze, ktorí zaútočili na nemocnicu," uviedol Netanjahu s tým, že izraelská armáda to nebola. "Tí, ktorí brutálne zavraždili naše deti, vraždia aj svoje vlastné deti," doplnil vo vyhlásení.

Ministerstvo zdravotníctva v pásme Gazy, podriadené islamistickému hnutiu Hamas, predtým tvrdilo, že pri izraelskom nálete na nemocnicu v meste Gaza zahynulo a utrpelo zranenia "niekoľko sto" ľudí. Izraelská armáda následne uviedla, že raketu, ktorá zasiahla nemocnicu, podľa prvých informácií odpálili militanti zo skupiny Islamský džihád.

(tasr)

Minúta  |  

Útočník z Bruselu bol zrejme osamelý vlk, vo Švédsku bol vo väzení, tvrdí prokuratúra

Muža, ktorý v pondelok večer v Bruseli zastrelil dvoch Švédov a tretieho vážne zranil, odsúdili v minulosti vo Švédsku za istý trestný čin a v rokoch 2012-14 bol v tamojšom väzení. Oznámil to v utorok švédsky migračný úrad (Migrationsverket), informuje agentúra AFP.

Hovorca úradu odmietol konkretizovať dĺžku jeho trestu aj samotný zločin, za ktorý muža odsúdili. "V rokoch 2012-2014 si vo Švédsku odpykával trest odňatia slobody," povedal pre AFP. Muža previezli zo Švédska do "inej európskej krajiny" na základe dublinského dohovoru, podľa ktorého musia migranti požiadať o azyl v tej európskej krajine, do ktorej prišli najskôr.

K pondelňajšej streľbe došlo v širšom centre Bruselu krátko po 19.00 h večer. Jej obeťami sa stali dvaja švédski občania, ktorí do Bruselu pricestovali na pondelňajší futbalový zápas Belgicka so Švédskom. Atentátnika, ktorého belgické médiá identifikovali ako 45-ročného Abdesalema Lassoueda pôvodom z Tuniska, v utorok ráno postrelila polícia. Následne ho previezli do nemocnice, kde zraneniam podľahol.

Lassoued sa po vraždách na sociálnych sieťach chválil, že ho k činu inšpirovala extrémistická skupina Islamský štát. Hoci teda išlo podľa AFP o zjavného islamistu, podľa utorňajšieho vyjadrenia belgickej federálnej prokuratúry konal skôr ako "osamelý vlk" než člen teroristickej siete.

Švédskych futbalových fanúšikov po prerušenom a nedohranom futbalovom zápase odprevadila polícia rovno na letisko. "Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o teroristický útok zameraný voči Švédsku a švédskym občanom len preto, že sú Švédi," povedal v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson.

Lassoued sa v Belgicku zdržiaval nelegálne. V novembri 2019 podal žiadosť o azyl, ktorú v októbri 2020 zamietli. Potom úradom "zmizol z radaru", uviedla štátna tajomníčka pre azyl Nicole de Moorová. Vo februári 2021 ho vyradili z národného registra žiadateľov o azyl. Belgická polícia s ním mala opakovane do činenia, záznamy mal pre údajné obchodovanie s ľuďmi, nelegálny pobyt a ohrozovania bezpečnosti štátu.

V Bruseli sa v stredu bude konať spomienková ceremónia za obete útoku, na ktorej sa zúčastnia aj švédsky a belgický premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšinu v poľskom Senáte získala vo voľbách opozícia

Najsilnejšie poľské opozičné zoskupenie Občianska koalícia (KO) získalo v nedeľných voľbách najviac kresiel v Senáte, hornej komore poľského parlamentu. Výsledky volieb zverejnila v utorok večer volebná komisia. TASR správu prevzala z Agentúry PAP.

Liberálna KO si zabezpečila v 100-člennom Senáte 41 mandátov. Ďalšie opozičné strany Tretia cesta a Ľavica získali vo voľbách 11, respektíve deväť kresiel, zatiaľ čo vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) má 34 mandátov.

Zvyšných päť mandátov pripadlo nezávislým kandidátom, ktorí sa však dohodli na spolupráci so súčasnou opozíciou. Tá tak bude mať väčšinu v oboch komorách parlamentu, keďže si ju v nedeľných voľbách zabezpečila aj v Sejme, dolnej komore parlamentu, a podľa všetkého vytvorí novú vládu.

Vo voľbách do Sejmu síce zvíťazila vládnuca PiS, nezískala však väčšinu mandátov a v podstate nemá reálnu možnosť na vytvorenie väčšinovej vlády. PiS vo voľbách do Sejmu získala 35,38 percenta hlasov.

Občianska koalícia (KO) vedená Donaldom Tuskom skončila na druhom mieste so ziskom 30,7 percentami hlasov. Do dolnej komory parlamentu sa dostali aj strany Tretia cesta (TD) s podporou 14,4 percenta voličov, Ľavica so ziskom 8,6 percenta hlasov a ultrapravicová Konfederácia so ziskom 7,16 percenta hlasov. Opozičné subjekty Občianska koalícia, Tretia cesta a Ľavica zároveň deklarovali, že sú pripravené sformovať vládnucu koalíciu.

(tasr)

Minúta  |  

Prevzatie propagandy. Orbán si za stretnutie s Putinom vyslúžil kritiku opozície

Za nepochopiteľnú, odpudzujúcu a smiešnu označili v utorok predstavitelia opozície schôdzku maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Pekingu. Uviedla to v reportáži komerčná televízia ATV, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa ATV si viacerí analytici všimli, že Orbán sa v rozhovore s Putinom vyhol pojmu vojna a konflikt na Ukrajine označil za "vojenskú operáciu", ako to robí od začiatku Putin.

"Ide o prevzatie kremeľskej propagandy. Pre nás a pre celý svet je to vojna. Kto ju nazýva inak, preberá ruskú propagandu," povedal politológ Krištóf Gáspár, podľa ktorého ide o dosť zvláštny a nezvyčajný prejav lídra členského štátu NATO a Európskej únie.

Pre opozičnú stranu Momentum je táto schôdzka nepochopiteľná. Ruský prezident podľa jej poslanca Mártona Tomposa nesie zodpovednosť okrem iného aj za prílev utečencov, proti ktorým Orbánova strana Fidesz bojuje.

"Musí tam byť nejaký záujem, nejaký spoločný biznis, nie? Môže ísť o plyn, Paks 2 (atómovú elektráreň), veľa vecí. Maďari žijúci v Zakarpatskej oblasti zomierajú na Ukrajine a oni idú rokovať s Putinom, vojnovým zločincom, ktorý je za to zodpovedný? To je smiešne!" povedal Tompos.

Podľa Demokratickej koalície (DK) urobil Orbán týmto stretnutím hanbu Maďarom. Podpredsedníčka DK Ágnes Vadaiová sa domnieva, že správanie sa predsedu maďarskej vlády posúva Maďarsko na perifériu Európskej únie a NATO.

"Premiér dokonca napľul do tváre svojim voličom tým, že rokuje s mužom, ktorého vyzdvihuje palestínske hnutie Hamas, keď útočí na Izrael," dodala Vadaiová. Orbán sa stretol s Putinom v utorok v Pekingu v rámci tretieho medzinárodného fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.

Otázka mieru bola významnou súčasťou ich rokovania, uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, podľa ktorého však "žiaľ nezaznelo mnoho pozitív, ktoré by vzbudzovali nádej".

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia čakajú. Tusk vyzval prezidenta Dudu, aby sa rozhodol o poverení zostaviť vládu

Líder poľskej opozície Donald Tusk vyzval prezidenta Andrzeja Dudu na to, aby sa rýchlo rozhodol, komu dá po nedeľných parlamentných voľbách prvú šancu na zostavenie novej vlády. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

"Ľudia čakajú na prvé rozhodnutia, ktoré budú dôsledkom týchto volieb," povedal Tusk vo videu na Facebooku. Opozičné strany, ktoré vo voľbách získali väčšinu hlasov, sú podľa jeho slov pripravené "kedykoľvek" prevziať moc v krajine.

"Víťazné demokratické strany sú spolu v neustálom kontakte a sú pripravené kedykoľvek prevziať zodpovednosť za riadenie krajiny," uviedol na platforme X, predtým známej ako Twitter.

V nedeľňajších parlamentných voľbách síce zvíťazila vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS), v parlamente však nezískala väčšinu mandátov a prakticky nemá reálnu možnosť na vytvorenie väčšinovej vlády, približuje DPA.

PiS vo voľbách získala 35,38 percenta hlasov. Občianska koalícia (KO) vedená Tuskom skončila na druhom mieste 30,70 percentami hlasov. Do Sejmu sa dostali aj strany Tretia cesta (TD) s podporou 14,40 percenta voličov, Ľavica so ziskom 8,61 percenta hlasov a ultrapravicová Konfederácia so ziskom 7,16 percenta hlasov. Opozičné subjekty Občianska koalícia, Tretia cesta a Ľavica už deklarovali, že sú pripravené sformovať spolu vládnu koalíciu.

Jediným možným spojencom PiS sa tak javí byť strana Konfederácia, ani s tou by však v Sejme nemala nadpolovičnú väčšinu mandátov, a na vytvorenie väčšinovej koalície by jej tak nestačila. V súlade s poľskou ústavou musí Duda zvolať prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu do 30 dní od konania volieb.

Po tomto prvom zasadnutí má ešte 14 dní na vymenovanie nového premiéra, približuje poľská agentúra PAP. Najpravdepodobnejším kandidátom na post predsedu novej poľskej vlády je pritom práve Tusk.

DPA však pripomína, že zostavením novej vlády zvykne prezident v Poľsku najskôr poveriť lídra strany, ktorá vo voľbách získala najviac hlasov. Keď sa koalíciu po tomto prvom pokuse vytvoriť nepodarí, dostávajú tradične šancu ďalšie strany.

(tasr)

Minúta  |  

Beňová a Roth Neveďalová opúšťajú frakciu európskych socialistov. Hajšel sa vyjadrí v stredu

Slovenské poslankyne Európskeho parlamentu (EP) Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová (obe Smer) v utorok večer oznámili, že ukončili svoje členstvo v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D).

Beňová, ktorá v EP zastáva funkciu kvestorky, na sociálnej sieti Facebook uviedla, že aj napriek tomu, že vnútorné pravidlá europarlamentu jej umožňujú ukončiť legislatívne obdobie v tejto pozícii, už informovala predsedníčku EP Robertu Metsolovú, že v stredu 18. októbra z tejto pozície odstupuje.

Poslankyňa spresnila, že dôvodom tohto kroku je minulotýždňové rozhodnutie Strany európskych socialistov (PES) o pozastavení členstva strany Smer. Vedenie PES zároveň dočasne zmrazilo možnosť vstúpiť do druhej najväčšej európskej politickej rodiny aj strane Hlas.

Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru a Hlasu pre vytváranie slovenskej vlády

Mohlo by Vás zaujímať Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru a Hlasu pre vytváranie slovenskej vlády

Odchod na protest urobili obe poslankyne ešte pre tým, ako mala frakcia pristúpiť k hlasovaniu o pozastavení ich členstva. Krok zdôvodnili „správaním sa ich zahraničných kolegov a neustálym vyhrážaním sa pozastavením členstva".

„Katarína Roth Neveďalová a ja sme nikdy neporušili pravidlá skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Obe sme rovnako ako ostatní kolegovia vždy hlasovali podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a v záujme Slovenskej republiky," uviedla Beňová. Zdôraznila, že za 20 rokov svojho členstva v politickej skupine S&D nikdy nezažila takú „ostrakizáciu" a správanie sa europoslankýň a europoslancov tejto frakcie ako za posledné dva týždne.

Uviedla, že je takýmto neúctivým správaním úprimne sklamaná a dodala, že poslancov môžu rozdeľovať názory na niektoré témy, ale tie by nemali byť dôvodom na nenávisť.

„Spôsob, akým bola minulý týždeň oznámená správa o plánovanom vylúčení Smeru z našej politickej skupiny, považujem za neakceptovateľný. Udialo sa tak bez toho, aby nás ktokoľvek kompetentný informoval. Z týchto dôvodov sme sa ja — Monika Beňová, po 21 rokoch v Európskom parlamente a v tejto politickej skupine —, a Katarína Roth Neveďalová, po šiestich rokoch v tejto politickej skupine a takmer 20 rokoch v rôznych vedúcich funkciách v strane PES, vzdali členstva v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP," oznámila Beňová.

Štandard kontaktoval aj europoslanca Roberta Hajšela, ktorý kandidoval do europarlamentu ako nezávislý na kandidátke Smeru. Ten nie je členom strany Roberta Fica ani PES. Frakcia mu preto navrhovala individuálnu suspendáciu, o ktorej sa napokon tiež nehlasovalo. Hajšel sa k vzniknutej situácii vyjadrí v stredu.

Ak ste nám pozastavili členstvo pre odmietanie rodovej ideológie, som na Smer hrdý, odkázal Fico europoslancom

Mohlo by Vás zaujímať Ak ste nám pozastavili členstvo pre odmietanie rodovej ideológie, som na Smer hrdý, odkázal Fico europoslancom

Vzdanie sa členstva poslancov v politickej skupine znamená, že sa dostanú do skupiny Nezaradených, ak nepožiadajú o vstup do inej frakcie, a takže majú minimálny vplyv na formovanie spoločnej európskej legislatívy. Môžu hlasovať a hlásiť sa o slovo počas parlamentných rozpráv, bez podpory svojej frakcie a iných politických skupín na báze kompromisu však ťažko presadzujú vo výboroch pracovnú agendu, na ktorej im záleží. Nezaradení poslanci sa ťažšie dostávajú k funkciám spravodajcov pre jednotlivé oblasti a politiky. V súčasnosti do skupiny Nezaradených patria slovenskí europoslanci Milan Uhrík (Republika) a Milan Radačovský (Slovenský Patriot).

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.