Preskočiť na obsah
Minúta  |  

K útoku v Bruseli sa prihlásila skupina Islamský štát

Teroristická skupina Islamský štát (IS) sa v utorok prihlásila k útoku v Bruseli, pri ktorom ozbrojený muž zastrelil dvoch Švédov. Podľa vyhlásenia skupiny bolo cieľom Švédsko ako člen globálnej koalície bojujúcej proti džihádistom. TASR informácie prevzal od agentúry AFP.

Muž tuniského pôvodu nelegálne žijúci v Belgicku zastrelil dvoch švédskych občanov a tretieho zranil v pondelok večer na ulici v belgickej metropole. Útok sa odohral krátko pred začiatkom futbalového zápasu Belgicka so Švédskom. Útočníka, ktorého médiá identifikovali ako 45-ročného tuniského migranta Abdesalema Lassoueda, v utorok ráno postrelili belgickí policajti. Zraneniam následne podľahol.

Lassoued bol podľa švédskej prokuratúry v rokoch 2012-14 vo Švédsku vo väzení po tom, ako ho odsúdili za nekonkretizovaný trestný čin. Útočník po streľbe na sociálnych sieťach vyhlásil, že ho inšpirovala skupina IS. Švédske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že obeťami sú muži vo veku nad 60 a 70 rokov. Zranený švédsky sedemdesiatnik je v súčasnosti v nemocnici.

Rezort odporučil Švédom v zahraničí zvýšenú opatrnosť a ostražitosť. Švédsko patrí k desiatkam krajín v globálnej koalícii bojujúcej proti Islamskému štátu, vytvorenej v roku 2014 po tom, ako džihádisti obsadili veľké oblasti v Iraku a Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Jordánsko zrušilo summit s Bidenom, šéf Bieleho domu do Ammánu nepocestuje

Jordánsko v utorok zrušilo summit, na ktorom sa mal zúčastniť aj prezident USA Joe Biden. Urobilo tak po raketovom útoku na nemocnicu v pásme Gazy, po ktorom palestínske úrady hlásili stovky obetí. Biden podľa Bieleho domu medzitým zrušil návštevu Jordánska. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

Biden sa mal v stredu v jordánskom Ammáne stretnúť s jordánskym kráľom Abdalláhom II., egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Do summitu sa podľa AFP vkladali nádeje na oživenie mierového procesu po nových bojoch medzi Izraelom a Hamasom. Po správach o explózii v nemocnici v meste Gaza, z ktorej sa vzájomne obvinili palestínski militanti a izraelská armáda, už Abbás predtým zrušil stretnutie s Bidenom.

Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí neskôr oznámil, že summit sa bude konať, "až keď padne rozhodnutie zastaviť vojnu a ukončiť tieto masakry". Biely dom následne uviedol, že Biden počas cesty na Blízky východ navštívi len Izrael. Necestovať do Ammánu sa rozhodol po "konzultácii" s jordánskym kráľom a z dôvodu trojdňového smútku, ktorý vyhlásil Abbás. "Prezident vyjadril hlbokú sústrasť nad stratou nevinných životov pri výbuchu v nemocnici v Gaze a želá rýchle uzdravenie zraneným," píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok na nemocnicu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu kategoricky odmietol zodpovednosť Izraela za raketový útok, ktorý v utorok zasiahol nemocnicu v pásme Gazy. Informácie publikovala agentúra DPA.

"Celý svet by to mal vedieť: boli to barbarskí teroristi v Gaze, ktorí zaútočili na nemocnicu," uviedol Netanjahu s tým, že izraelská armáda to nebola. "Tí, ktorí brutálne zavraždili naše deti, vraždia aj svoje vlastné deti," doplnil vo vyhlásení.

Ministerstvo zdravotníctva v pásme Gazy, podriadené islamistickému hnutiu Hamas, predtým tvrdilo, že pri izraelskom nálete na nemocnicu v meste Gaza zahynulo a utrpelo zranenia "niekoľko sto" ľudí. Izraelská armáda následne uviedla, že raketu, ktorá zasiahla nemocnicu, podľa prvých informácií odpálili militanti zo skupiny Islamský džihád.

(tasr)

Minúta  |  

Útočník z Bruselu bol zrejme osamelý vlk, vo Švédsku bol vo väzení, tvrdí prokuratúra

Muža, ktorý v pondelok večer v Bruseli zastrelil dvoch Švédov a tretieho vážne zranil, odsúdili v minulosti vo Švédsku za istý trestný čin a v rokoch 2012-14 bol v tamojšom väzení. Oznámil to v utorok švédsky migračný úrad (Migrationsverket), informuje agentúra AFP.

Hovorca úradu odmietol konkretizovať dĺžku jeho trestu aj samotný zločin, za ktorý muža odsúdili. "V rokoch 2012-2014 si vo Švédsku odpykával trest odňatia slobody," povedal pre AFP. Muža previezli zo Švédska do "inej európskej krajiny" na základe dublinského dohovoru, podľa ktorého musia migranti požiadať o azyl v tej európskej krajine, do ktorej prišli najskôr.

K pondelňajšej streľbe došlo v širšom centre Bruselu krátko po 19.00 h večer. Jej obeťami sa stali dvaja švédski občania, ktorí do Bruselu pricestovali na pondelňajší futbalový zápas Belgicka so Švédskom. Atentátnika, ktorého belgické médiá identifikovali ako 45-ročného Abdesalema Lassoueda pôvodom z Tuniska, v utorok ráno postrelila polícia. Následne ho previezli do nemocnice, kde zraneniam podľahol.

Lassoued sa po vraždách na sociálnych sieťach chválil, že ho k činu inšpirovala extrémistická skupina Islamský štát. Hoci teda išlo podľa AFP o zjavného islamistu, podľa utorňajšieho vyjadrenia belgickej federálnej prokuratúry konal skôr ako "osamelý vlk" než člen teroristickej siete.

Švédskych futbalových fanúšikov po prerušenom a nedohranom futbalovom zápase odprevadila polícia rovno na letisko. "Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o teroristický útok zameraný voči Švédsku a švédskym občanom len preto, že sú Švédi," povedal v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson.

Lassoued sa v Belgicku zdržiaval nelegálne. V novembri 2019 podal žiadosť o azyl, ktorú v októbri 2020 zamietli. Potom úradom "zmizol z radaru", uviedla štátna tajomníčka pre azyl Nicole de Moorová. Vo februári 2021 ho vyradili z národného registra žiadateľov o azyl. Belgická polícia s ním mala opakovane do činenia, záznamy mal pre údajné obchodovanie s ľuďmi, nelegálny pobyt a ohrozovania bezpečnosti štátu.

V Bruseli sa v stredu bude konať spomienková ceremónia za obete útoku, na ktorej sa zúčastnia aj švédsky a belgický premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšinu v poľskom Senáte získala vo voľbách opozícia

Najsilnejšie poľské opozičné zoskupenie Občianska koalícia (KO) získalo v nedeľných voľbách najviac kresiel v Senáte, hornej komore poľského parlamentu. Výsledky volieb zverejnila v utorok večer volebná komisia. TASR správu prevzala z Agentúry PAP.

Liberálna KO si zabezpečila v 100-člennom Senáte 41 mandátov. Ďalšie opozičné strany Tretia cesta a Ľavica získali vo voľbách 11, respektíve deväť kresiel, zatiaľ čo vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) má 34 mandátov.

Zvyšných päť mandátov pripadlo nezávislým kandidátom, ktorí sa však dohodli na spolupráci so súčasnou opozíciou. Tá tak bude mať väčšinu v oboch komorách parlamentu, keďže si ju v nedeľných voľbách zabezpečila aj v Sejme, dolnej komore parlamentu, a podľa všetkého vytvorí novú vládu.

Vo voľbách do Sejmu síce zvíťazila vládnuca PiS, nezískala však väčšinu mandátov a v podstate nemá reálnu možnosť na vytvorenie väčšinovej vlády. PiS vo voľbách do Sejmu získala 35,38 percenta hlasov.

Občianska koalícia (KO) vedená Donaldom Tuskom skončila na druhom mieste so ziskom 30,7 percentami hlasov. Do dolnej komory parlamentu sa dostali aj strany Tretia cesta (TD) s podporou 14,4 percenta voličov, Ľavica so ziskom 8,6 percenta hlasov a ultrapravicová Konfederácia so ziskom 7,16 percenta hlasov. Opozičné subjekty Občianska koalícia, Tretia cesta a Ľavica zároveň deklarovali, že sú pripravené sformovať vládnucu koalíciu.

(tasr)

Minúta  |  

Prevzatie propagandy. Orbán si za stretnutie s Putinom vyslúžil kritiku opozície

Za nepochopiteľnú, odpudzujúcu a smiešnu označili v utorok predstavitelia opozície schôdzku maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Pekingu. Uviedla to v reportáži komerčná televízia ATV, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa ATV si viacerí analytici všimli, že Orbán sa v rozhovore s Putinom vyhol pojmu vojna a konflikt na Ukrajine označil za "vojenskú operáciu", ako to robí od začiatku Putin.

"Ide o prevzatie kremeľskej propagandy. Pre nás a pre celý svet je to vojna. Kto ju nazýva inak, preberá ruskú propagandu," povedal politológ Krištóf Gáspár, podľa ktorého ide o dosť zvláštny a nezvyčajný prejav lídra členského štátu NATO a Európskej únie.

Pre opozičnú stranu Momentum je táto schôdzka nepochopiteľná. Ruský prezident podľa jej poslanca Mártona Tomposa nesie zodpovednosť okrem iného aj za prílev utečencov, proti ktorým Orbánova strana Fidesz bojuje.

"Musí tam byť nejaký záujem, nejaký spoločný biznis, nie? Môže ísť o plyn, Paks 2 (atómovú elektráreň), veľa vecí. Maďari žijúci v Zakarpatskej oblasti zomierajú na Ukrajine a oni idú rokovať s Putinom, vojnovým zločincom, ktorý je za to zodpovedný? To je smiešne!" povedal Tompos.

Podľa Demokratickej koalície (DK) urobil Orbán týmto stretnutím hanbu Maďarom. Podpredsedníčka DK Ágnes Vadaiová sa domnieva, že správanie sa predsedu maďarskej vlády posúva Maďarsko na perifériu Európskej únie a NATO.

"Premiér dokonca napľul do tváre svojim voličom tým, že rokuje s mužom, ktorého vyzdvihuje palestínske hnutie Hamas, keď útočí na Izrael," dodala Vadaiová. Orbán sa stretol s Putinom v utorok v Pekingu v rámci tretieho medzinárodného fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.

Otázka mieru bola významnou súčasťou ich rokovania, uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, podľa ktorého však "žiaľ nezaznelo mnoho pozitív, ktoré by vzbudzovali nádej".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.