Počet turistov v Bratislave oproti minulému roku mierne vzrástol. Dosiahne métu milióna prenocovaní?

Turizmu sa v Bratislave lepšie darí ako vlani, čo je povzbudzujúce nielen pre mesto a jeho obyvateľov, ale predovšetkým pre kultúrne inštitúcie, prevádzkovateľov atrakcií či ubytovacích a stravovacích zariadení. Po zrušených protipandemických opatreniach, ktoré platili už minulý rok, sa postupne zvýšil počet návštevníkov v Európe vrátane Slovenska. Potvrdzujú to aj štatistiky Svetovej organizácie cestovného ruchu, keď obnovenie zahraničného cestovného ruchu v Európe je v porovnaní s rokom 2019 priemerne na úrovni približne 90 percent.

Hlavné mesto je špecifické v rámci Slovenska v tom, že je navštevované rovnomerne po celý rok. Kým počas letných mesiacov chodia do Bratislavy turisti za spoznávaním, zvyšok roka plnia ubytovacie zariadenia hlavne hostia vzhľadom na pracovné záležitosti. „Od januára do augusta podľa oficiálnej štatistiky prenocovalo v našom hlavnom meste o 20 percent viac návštevníkov ako v roku 2022. Nárast sme cítili aj počas celej letnej sezóny, no na oficiálne celoročné štatistiky si ešte budeme musieť počkať,“ informoval Bratislavský Štandard PR špecialista Bratislava Tourist Board Július Buday.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárProjekt Ulica pre deti zatiaľ vyznieva veľmi rozpačito. V čom je problém?

V rámci zotavovania sa cestovného ruchu po dvojročnom útlme dosahuje Bratislava podobné čísla, ako je európsky priemer. Na rozdiel od iných turistických destinácií na Slovensku platí, že hlavné mesto vyhľadávajú vo väčšej miere zahraniční návštevníci. Potešujúce je, že aj Slováci trávia v Bratislave viac nocí ako vlani. „Ak hovoríme o oficiálnych štatistikách, teda o návštevníkoch, ktorí v Bratislave prenocujú, Bratislavu už tradične navštevujú najviac Česi, Rakúšania, Nemci, Poliaci a Briti. Do konca augusta prenocovalo v Bratislave viac ako 760-tisíc návštevníkov,“ spresnil Buday. Ku koncu roka pritom Bratislavská organizácia cestovného ruchu očakáva prekonanie milióna prenocovaní.

Zo štatistiky výberu vstupného, ktorá je k dispozícii, vyplýva, že najnavštevovanejšie z top turistických lokalít sú tradične vyhľadávané miesta ako zoologická záhrada, hrad Devín, Bratislavský hrad či Ufo. „My však máme dáta aj z aplikácií, ktoré turistov sprevádzajú zdarma po meste a tie nám ukazujú, že nemenej navštevovaná je aj Katedrála sv. Martina či Modrý kostolík,“ podotkol Buday.

K vyššej návštevnosti zrejme pomôže aj nedávno dokončená rekonštrukcia Michalskej veže alebo hradu Devín. BTS sa snaží turistom ponúkať prostredníctvom online plánovača program s názvom „72-hodinové mesto“, ktorý nielen propaguje jednotlivé turistické miesta, ale ich aj zároveň motivuje na dlhšie prenocovanie. „Okrem PR a marketingových kampaní sa aktívne zúčastňujeme na zahraničných veľtrhoch, najbližšie nás čakajú prezentácie v Poľsku a vo Veľkej Británii. Okrem okolitých krajín, ktoré tvoria naše hlavné zdrojové trhy, sa snažíme využívať aj výhody priameho leteckého spojenia. Preto v blízkej dobe privítame gréckych či írskych novinárov,“ prezradil PR špecialista.

Metropola Slovenska dlhodobo ťaží v rámci cestovného ruchu predovšetkým z prírodných krás, historických pamiatok či ikonických stavieb, ktoré boli postavené ešte v minulosti. Okrem hotelov a reštaurácií nepribudla za posledných dvadsať rokov žiadna významná turistická infraštruktúra. Skôr sa zlepšila dopravná infraštruktúra, pribudli medzinárodné letecké spojenia, modernizácia mestskej, medzimestskej autobusovej dopravy a osobnej železničnej dopravy.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťCez víkend treba v Bratislave na diaľnici D1 rátať s dopravnými obmedzeniami

Veľkou škodou pre Bratislavu je málo využívaný potenciál Dunaja. Hoci pribudli prevádzkovatelia, poskytujúci najmä stravovacie služby a prenájom motorových člnov a eviduje sa viac výletných lodí so zahraničnými turistami, existujú určité rezervy vo využití najmä oboch brehov rieky. Vízie s obnovou voľakedy obľúbeného prírodného kúpaliska Lido a zavedenie Dunajbusu spájajúceho Bratislavu so Šamorínom ostali zatiaľ iba na papieri. „Téme rozvoja Dunaja sa venujeme už dlhšiu dobu. Zorganizovali sme viacero konferencií, kam sme pozvali všetkých relevantných účastníkov, ktorých aktivity a rozhodnutia majú na rozvoj Dunaja vplyv. Vytvorili sme aj výstavu, ktorá mapovala všetky plánované projekty na brehoch Dunaja ako aj inšpirácie vo forme riešení brehov riek zo zahraničia,“ dodal Buday.