Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Číny budeme čoskoro dodávať toľko plynu ako do západnej Európy, vyhlásil Gazprom

Výkonný riaditeľ Gazpromu Alexej Miller to povedal vo videu zverejnenom na sociálnej sieti kremeľského reportéra. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa prognóz ruskej banky VEB môže vývoz ruského plynu do EÚ tento rok klesnúť o 21 miliárd kubických metrov, zatiaľ čo dodávky pre Čínu plynovodom Sila Sibíri sa očakávajú vo výške 22 miliárd metrov kubických.

(reuters)

Minúta  |  

Výzva na využitie geotermálnej energie: Rezort investícií na ňu dá 56 miliónov eur

KOŠICE - Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vyhlásilo výzvu za viac ako 56 miliónov eur na projekt využitia geotermálnej energie v Košickej kotline. Prostriedky z Fondu na spravodlivú transformáciu sú určené príjemcovi, ktorý na projekte dlhodobo pracuje, a to MH Teplárenský holding, a.s. (MH TH), za účasti partnera Geoterm Košice, a.s., ktorý vlastní geotermálne vrty.

MIRRI informovalo, že predpokladá, že prijímateľ, ktorý projekt pripravuje, by mal čoskoro predložiť žiadosť na posúdenie, čím by sa otvoril priestor na podpis zmluvy a začiatok realizácie ešte v aktuálnom roku. Projekt by mal v nasledujúcich rokoch zaistiť stabilné a ekologické vykurovanie pre približne štvrtinu domácností v Košiciach, a zároveň by mal prispieť k zníženiu emisií oxidu uhličitého. Celkové odhadované náklady na projekt sa pohybujú okolo 88 miliónov eur.

Predmetný geotermálny zdroj by mohol byť najväčším na Slovensku. Celkový podiel obnoviteľných energií pri výrobe tepla pre metropolu východu by vďaka nemu mohol dosiahnuť 42 percent, čo by pomohla zaistiť spotrebu tepla pre viac než 170-tisíc odberateľov. „Projekt pritom vytvára do budúcnosti základné predpoklady pre to, aby polovica celkovej výroby tepla pre druhé najväčšie mesto Slovenska pochádzala z geotermálnej energie.

Úplným vylúčením spaľovania uhlia a znížením spotreby zemného plynu v teplárni sa môže dosiahnuť zníženie emisií CO2 až o 50 000 ton ročne,“ avizuje MIRRI. Rezort dodáva, že podľa projektu by zvyškové teplo malo byť využité napríklad na poľnohospodárske, rekreačné i ďalšie účely v obciach popri trase teplovodu, od Ďurkova do Košíc. „Z Fondu na spravodlivú transformáciu sa podporí výstavba geotermálneho strediska a 15-kilometrového horúcovodného napájača. Spustenie dodávky geotermálneho tepla do systému centrálneho zásobovania teplom v Košiciach v objeme 65 GWh ročne sa očakáva od začiatku roka 2026,“ predpokladá rezort investícií a dodáva, že v roku 2030 by malo ísť o 175 GWh a o päť rokov by to potenciálne mohlo byť viac ako 300 GWh ročne.

„Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, ktorý do Košíc prinesie ekologické teplo, rýchlo napreduje. Týmto projektom sa zaoberám už dva roky a som rád, že v auguste vláda aj komisia pri monitorovacom výbore schválili osvedčenie o významnej investícii a teraz sa výsledky našej niekoľkoročnej práce stávajú realitou. Po podpise zmluvy s prijímateľmi eurofondovej podpory je jeho realizácia čoraz bližšie,“ skonštatoval minister investícií Peter Balík.

Poznamenal, že jeho rezort pracuje na príprave projektu, ktorý by umožnil v Košickom kraji využiť geotermálnu energiu už takmer dva roky. Balík tiež doplnil, že projekt podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie, k čomu sa Slovensko zaviazalo ako člen Európskej únie, a podľa ministra prispieva aj k riešeniu závislosti od dovozu fosílnych palív a ich využívania v teplárenstve. „Využívanie domácich alternatívnych zdrojov energie je okrem našej energetickej sebestačnosti veľmi dôležité aj pre odberateľov, domácnosti, ktorým garantuje stabilné a cenovo dostupné dodávky tepla,“ zdôraznil Balík.

(sita)

Minúta  |  

Poslanci KDH, SaS aj OĽaNO podporia Šimečku v nominácii na post podpredsedu parlamentu

Poslanci Národnej rady (NR) SR za KDH, SaS, ako aj poslanci z koalície OĽaNO, Kresťanská únia a Za ľudí podporia lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku na post podpredsedu NR SR.

"Politická kultúra v NR SR bola vždy taká, že najsilnejšia opozičná strana mala podpredsednícke miesto, takže KDH ho podporí," ozrejmil líder KDH Milan Majerský v súvislosti s podporou Šimečku. Aj šéf SaS Richard Sulík a poslanec za OĽaNO Michal Šipoš potvrdili podporu pre Šimečku.

KDH sa vzdalo nároku na jedného predsedu výboru, a preto získa štyri podpredsednícke miesta. V hospodárskom výbore bude podpredsedom Jozef Hajko, v školskom Ján Horecký, vo výbore pre regionálny rozvoj Igor Janckulík a vo výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva bude podpredsedom František Mikloško.

Opozícia mohla mať podľa Sulíka viac postov predsedov výborov. SaS bude mať posty podpredsedu finančného výboru, ako aj európskeho výboru. Predsedu poslaneckého klubu si bude SaS voliť vo štvrtok. Sulík potvrdil, že opozičné kluby chcú komunikovať o spolupráci. Treba podľa neho v určitom rozsahu postupovať spoločne, ak chcú byť účinnou opozíciou.

OĽaNO bude mať klub 24. októbra, kde sa bude rozhodovať o šéfovi poslaneckého klubu. "Keď klub vyjadrí podporu mne a nebude mať záujem nikto iný, budem pozíciu zastávať," ozrejmil Šipoš s tým, že poslanec za ich hnutie Peter Pollák bude členom ľudskoprávneho výboru.

Šimečka ozrejmil, že opozícia sa zhodla na prerozdelení postov predsedov opozičných výborov, nechcel ich však zatiaľ konkretizovať. Každá strana sa podľa neho musela niečoho vzdať. "Mali sme záujem o predsedníctvo výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zároveň aj o jeden zo silných kontrolných výborov, ktorý najmä v tom, čo môžeme očakávať od tejto vlády, bude veľmi dôležitý. To sa naplnilo," priblížil šéf PS.

Šimečka, ako aj Sulík rešpektujú nomináciu Petra Žigu za podpredsedu parlamentu za Hlas. Majerský sa zatiaľ nevedel k nominácii vyjadriť. Poslanecký klub KDH bude podľa neho diskutovať o tom, či ho vo voľbe podporí. Šipoš to nepovažuje za dobrú nomináciu.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov pricestoval na návštevu Severnej Kórey

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pricestoval na dvojdňovú návštevu Severnej Kórey. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných už v pondelok oznámilo, že Lavrov navštívi KĽDR 18. až 19. októbra na pozvanie severokórejského ministerstva zahraničných vecí.

Návšteva potvrdzuje posilňovanie vzťahov medzi Moskvou a Pchjongjangom. Obe krajiny čelia pre svoju agresívnu politiku západným sankciám a KĽDR je dlhodobo izolovaná v medzinárodných vzťahoch. Medzinárodné postavenie Ruska sa zhoršilo po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

Severokórejský vodca Kim Čong-un v septembri navštívil Rusko a stretol sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na ruskom Ďalekom východe spoločne navštívili kľúčové vojenské objekty. Ich stretnutie vyvolalo medzi západnými krajinami obavy, že bez ohľadu na medzinárodné sankcie uzavrú dohodu o zbraniach.

Ruská tlačová agentúra TASS oznámila, že Lavrov by mohol predstaviteľov Severnej Kórey oboznámiť s výsledkami Putinovej návštevy v Číne a rokovať aj o možnej návšteve ruského prezidenta v KĽDR.

(tasr)

Minúta  |  

India do roku 2040 plánuje postaviť vesmírnu stanicu a vyslať človeka na Mesiac

India do roku 2040 plánuje postaviť vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Zeme a vyslať človeka na Mesiac, vyhlásil v utorok indický premiér Narendra Modi. Informuje o tom agentúra AFP a portál Space.com.

India pripravuje 21. októbra letový test modulu pre let na Mesiac. Ide o kľúčovú súčasť prvej indickej misie s ľudskou posádkou Gaganyaan (Vesmírne plavidlo). Indická vesmírna výskumná organizácia (ISRO) zatiaľ nestanovila jej presný harmonogram, mala by však odštartovať do konca roku 2024.

India má za sebou sériu vesmírnych úspechov. V roku 2014 ako prvá ázijská krajina vyslala sondu na obežnú dráhu Marsu a v roku 2017 počas jedinej misie vyslala na obežnú dráhu Zeme 107 satelitov. V auguste tohto roku ako prvá pristála v oblasti nepreskúmaného južného pólu Mesiaca a v septembri vypustila satelit na výskum najvrchnejších vrstiev Slnka.

India plánuje tiež pristátie na Marse, do dvoch rokov vyslať orbitálnu sondu Venuše a v spolupráci s Japonskom vyslať ďalšiu sondu na Mesiac.

Indický vesmírny program síce má pomerne obmedzený rozpočet, dosahuje však veľké úspechy porovnateľné s ostatnými vesmírnymi mocnosťami. Podľa odborníkov sa to darí najmä vďaka tomu, že nevyvíja nové technológie, ale kopíruje už overené postupy. Zároveň disponuje množstvom špičkových inžinierov, ktorých finančné nároky sú výrazne nižšie ako v zahraničí.

(tasr)

Minúta  |  

Kaštieľ v Markušovciach otvorí výstavu venovanú Rómom i Židom

POPRAD - Kultúrne dedičstvo rómskej a židovskej menšiny v Markušovciach a okolí spišskej obce priblíži nová výstava Múzea Spiša. Otvorí ju vo štvrtok 19. októbra vo svojej pobočke, v tamojšom kaštieli i v jeho parku. Ako ďalej agentúru SITA informovala riaditeľka múzea Zuzana Krempaská, ide o súčasť projektu Kúria Zuzana – zážitok v múzeu.

Pracovníci Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi sa podľa nej problematike národností obývajúcich spišský región venujú dlhodobo. Formou výstav a monografií doteraz spracovali tému spišských Rusínov a Nemcov.

Výstava sa člení na dve časti. Prvá časť výstavy je umiestnená v Kaštieli v Markušovciach. „Keďže kvôli tragickým udalostiam druhej svetovej vojny dnes už v Markušovciach nežije žiadny príslušník židovského náboženstva, či národnosti, táto časť výstavy pojednáva výhradne o minulosti,“ vysvetlila Krempaská. Približuje tak podľa nej prostredníctvom textov, fotografií a zaujímavých predmetov dejiny a kultúru komunity, ktorá mala veľký podiel na rozvoji svojej obce a regiónu.

Druhá časť výstavy predstavuje rómsku komunitu nielen v Markušovciach, ale i v regióne Spiša a celoslovenskom meradle. „Zaujímavá a netradičná inštalácia vo francúzskom parku markušovského kaštieľa ponúka návštevníkovi informácie o histórii rómskeho národa, príchode Rómov na územie Slovenska a o ich postavení v jednotlivých historických etapách,“ avizovala riaditeľka múzea. Okrem histórie budú podľa nej zaujímavé aj témy symbolov rómskeho národa, vybrané rómske osobnosti na Slovensku či Romipen, teda pravidlá, ktoré určujú rómske bytie a identitu.

Výstava je doplnená historickým i súčasným fotografickým materiálom. Jej autormi sú odborníčky na rómsku a židovskú komunitu Vlasta Fabianová a Ružena Kormošová a pracovníci Múzea Spiša Mária Staňová Michalková a Martin Furmanik. Múzeum ju realizuje vďaka finančnej podpore Grantov EHP 2014-2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v súvislosti s rekonštrukciou kúrie Zuzana.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.