Preskočiť na obsah
  |  

Desiatky tisíc Američanov prišli podporiť Trumpa

V hlavnom meste USA sa uskutočnilo masové zhromaždenie na podporu prezidenta Trumpa.

Spomínate si, ako médiá hrozili, že ak Donald Trump prehrá voľby, tak Ameriku čaká vlna násilia? Skutočnosť bola trochu iná, s násilím Američania a americkí obchodníci počítali skôr v prípade, ak by Trump vyhral, to znamená, že voľby by neuznala iná časť Ameriky, než Trumpovi voliči.

Doteraz najviditeľnejšou reakciou na výsledky volieb medzi trumpovcami je dnešné zhromaždenie v hlavnom meste USA, kde desiatky tisíc Trumpových podporovateľov prišlo vyjadriť podporu svojmu prezidentovi.

Demonštranti prišli z viacerých štátov, televízia Fox informuje o Arizone, Georgii, Nevade, Floride, Pennsylvanii či Marylande a dodáva, že všetci boli pokojní, k žiadnym násilnostiam nedochádzalo.

Na zhromaždení tiež vystúpili viacerí prominentní republikáni, napríklad Mike Kelly, kongresman z Pennsylvánie, Paul Gosar z Arizony, práve zvolená Marjorie Taylor Greeneová z Georgie či Louis Gohmert z Texasu. 

Zhromaždenie pozdravil aj prezident Trump. Demonštranti skandovali slogany "Ďalšia štyri roky", "Zastavte krádež" alebo "Ju-es-ej", U.S.A. Objavili sa aj slogany "Najlepší prezident", v slangu "Best Prez Ever".

https://twitter.com/MilionMagaMarch/status/1327636303668801536

Míting bol zvolaný pod sloganom "Million MAGA March", čiže Miliónový MAGA pochod, skratka MAGA je odkaz na Trumpove heslo "Make America Great Again".

Na míting reagoval poznámkou na twitteri aj Trump, spontánnu podporu označil "za dojímavú" a znovu zopakoval, že voľby "boli zmanipulované".

https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1327319294057848832

Až 70 percent Trumpových voličov si podľa prieskumu myslí, že voľby neboli spravodlivé a férové. O dôvodoch sa u nás nepíše, karikujú sa ako konšpirácie, v Amerike ale prebieha podstatne vážnejšia debata, napr. o chybách softwarového programu Dominion, ktorý sa používa na sčítavanie hlasov, pričom niektoré štáty ako Texas ho po testoch v roku 2019 odmietli, v iných sa používal aj počas prezidentských volieb. Napríklad aj v štátoch, kde Biden tesne vyhral voľby. V štáte Michigan sa používal vo vyše 40 volebných obvodoch, štát Texas pritom odmietol tento software pre vysokú chybovosť v rádoch stoviek zle spočítaných hlasov v jednotlivom obvode.

Zoznam neregulérností v novembrových voľbách je podstatne širší, istý problém predstavuje to, že Trump sa nemôže sústrediť na jeden štát s tesným výsledkom, ale právne námietky musí otvárať vo viacerých štátoch naraz. Ďalší rozdiel oproti minulosti je, upozorňuje naň napr. konzervatívny novinár Michael Medved, že Trump výraznejšie prehral všeobecné hlasovanie v počte hlasov, čo vytvára iný tlak verejnej mienky, ako to bolo počas sťažností Ala Gorea proti Georgeovi Bushovi.

(jad)

  |  

V Minsku opäť masové zhromaždenia proti režimu

V Bielorusku sa protestuje aj zatýka, najnovšiu vlnu protestov vyvolala smrť 31-ročného Ramana Bandarenku, ktorý zomrel vo štvrtok.

Bieloruská metropola Minsk v sobotu zažila ďalšiu protestnú akciu žien. Informoval o tom bieloruský internetový zdroj Onliner. Podľa neho organizátori túto akciu nazvali Výpad žien - tie sa totiž s kvetmi v rukách - jednotlivo alebo v malých skupinách - objavovali v rôznych častiach mesta.

Na pochod v spoločnosti menšej skupiny žien vyrazila aj známa seniorka a dávna podporovateľka bieloruskej opozície Nina Bahinská, ktorá sa podľa agentúry TASS stala "neodmysliteľnou účastníčkou a  živým symbolom protestných akcií".

Podľa agentúry v uliciach Minska bolo opäť vidno "mužov v čiernom", uniformovaných policajtov i policajné mikrobusy. Námestia víťazstva a nezávislosti polícia ohradila zátarasami. Spravodajský server TUT.by informoval, že obyvatelia Minska aj v sobotu prichádzali do dvora domu, na ktorom bol v stredu večer neznámymi maskovanými mužmi na smrť zbitý 31-ročný Raman Bandarenka.

Napriek chirurgickému zákroku mladý muž svojim zraneniam vo štvrtok večer podľahol. Jeho smrť vyvolala v Bielorusku, ale aj v zahraničí šok a novú vlnu protestov.

Dve ženy sa objímajú počas zhromaždenia v Minsku v piatok 13. novembra 2020, Foto: TASR/AP

Bandarenka bol aktívnym obyvateľom jedného z tzv. dvorov zmien. Ide o spoločenstvá ľudí, ktorí ako formu protestu proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a jeho režimu zvolili revitalizáciu svojho spoločného dvora vlastnými silami, kde si po večeroch alebo cez víkendy organizujú susedské stretnutia či večierky. Na miesto, kde sa spomínaný incident v stredu večer odohral, ľudia stále prinášajú kvety a sviečky, na ploty vešajú stuhy bielej a červenej farby - ide o farby bieloruskej opozície.

Protest proti jeho zavraždeniu sa odohral aj včera. Pietne akcie v bieloruskej metropole sa konali už v piatok, začali sa o 12.00 h minútou ticha. Z výpovedí svedkov vyplýva, že Bandarenka vyšiel na dvor v stredu večer, keď sa tam objavila skupina maskovaných mužov, ktorí začali z plota odstraňovať stuhy a vlajky vo farbách protirežimného hnutia. Medzi maskovanými osobami a obyvateľmi vypukol slovný a neskôr fyzický konflikt, do ktorého Bandarenka síce nezasahoval, no jeden z mužov ho napriek tomu sotil a on spadol, pričom si silno udrel hlavu. Následne ho naložili do mikrobusu a odviezli. Ešte v ten večer ho s opuchom mozgu a ďalšími zraneniami previezli do nemocnice, kde ho operovali. Jeho stav bol aj po operácii kritický. Bandarenkova smrť vyvolala v Minsku i v iných častiach krajiny šok a obavy a zároveň aj novú vlnu protestov proti režimu. EÚ v súvislosti s tragickou smrťou mladého Bielorusa avizovala pripravenosť uvaliť na Lukašenkovu vládu ďalšie sankcie.

(TASR)

  |  

Dojímavé zábery staručkej baletky s Alzheimerom

Marta Gonzalezová bola v 60. rokoch primabalerínou v New Yorku, na konci života trpela Alzheimerovou chorobou.

Viaceré médiá si v poslednej dobe pripomenuli dojímavú scénu, keď si staručká Marta Gonzalezová pri Čajkovského hudbe spomenula na svoje baletné umenie, pri hudbe viditeľne ožila.

Video by nám mohlo pripomenúť ako trápi mnohých z našich starších a chorých samota, ako im zhoršuje ich bez tak zlý stav. A že niekedy stačí málo, aby bol ich deň a život krajší. To už je odkaz na mladého muža a jeho láskavosť a pohľadanie, hoci sa vo videu iba mihne, práve on ukazuje liek na samotu.

Netreba o tom veľa hovoriť, raz vidieť je stokrát viac:

https://www.youtube.com/embed/_HEuC3r8IxM

Pre tých, ktorí by si chceli pozrieť pani Martu Gonzalezovú v Čajkovského balete v mladosti, ponúkame ešte jedno video.

https://www.youtube.com/embed/ZiMvmClRTbI

Pani Gonzalezová zomrela minulý rok.

Foto, video: YouTube

  |  

Uvoľnenie opatrení proti šíreniu COVID-19

V nasledujúcom texte je súhrn nových opatrení ohlásených v piatok 13. novembra.

Zariadenia

Pandemická komisia vlády schválila návrh premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa s obmedzením kapacít otvorili kiná, divadlá i kostoly, ako aj ďalšie prevádzky. Informoval o tom premiér na sociálnej sieti.

Matovič spresnil, že od pondelka (16. 11.) by mohli byť otvorené divadlá, kiná a kostoly s maximálnou kapacitou 50 percent, fitnescentrá a plavárne s maximálne šiestimi osobami na 15 štvorcových metrov. Spustiť by sa mohla podľa neho aj Slovenská hokejová liga a prvá futbalová liga, zatiaľ ale bez divákov.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydal v neskorých večerných hodinách vyhlášku potvrdzujúcu Matovičove vyhlásenia.

Od pondelka (16. 11.) sa podľa vyhlášky uvoľňujú opatrenia pre divadlá, kiná, filmové predstavenia či bohoslužby. Návštevníci kultúrnych podujatí a bohoslužieb budú sedieť buď v každom druhom rade, alebo šachovnicovo.

"Zakázaná je konzumácia nápojov alebo jedál, organizátor musí pred začiatkom odmerať telesnú teplotu účinkujúcich a nepovoliť im vstup, ak majú teplotu vyššiu ako 37,2 stupňa Celzia," uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Taktiež budú otvorené fitnescentrá a plavárne, pričom naraz v nich bude môcť byť najviac šesť zákazníkov. „Personál musí nosiť rúška a vo zvýšenej miere upratovať, čistiť a dezinfikovať priestory a vybavenie. Zároveň platí podmienka jedna osoba na 15 štvorcových metrov," poznamenala.

K doteraz povoleným športovým podujatiam pribudli Slovenská hokejová liga, II. futbalová liga. „Povoľujú sa aj podujatia nevyhnutné na fungovanie karanténnych športových centier pod záštitou ministerstva školstva," doplnila s tým, že všetky povolené športové podujatia sa budú naďalej konať bez prítomnosti divákov.

Cestovanie

Pendleri nebudú na hraniciach potrebovať antigénové testy. Vyplýva to z vyhlášky ÚVZ SR, ktorá začne platiť od pondelka 16. novembra. Po rokovaní pandemickej komisie sa najprv avizovalo, že budú potrebovať antigénový test.

"Od pondelka pre nich platia pravidlá ako doteraz, to znamená, že pri prechode cez hranice sa nemusia preukazovať žiadnym testom, no musia mať potvrdenie o výkone práce, ktoré je možné nájsť vo vyhláške ÚVZ SR," uviedla Daša Račková.

Po zmenách na hraniciach, ktoré budú platiť od pondelka, bude možné z Poľska, Česka, Rakúska a Maďarska vstúpiť na územie SR s negatívnym PCR testom nie starším ako 72 hodín, informoval v piatok minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Po príchode z takzvaných červených krajín bude možný aj vstup bez absolvovaného testu. Podmienkou má byť vyplnený e-formulár a nástup do karantény.

V zozname menej rizikových krajín sa budú podľa vyhlášky nachádzať už len Austrália, Čína, Fínsko, Grécko, Island, Japonsko, Južná Kórea, Nórsko, Nový Zéland a Taiwan. Vypadnú z neho Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Dánsko, Írsko, Kanada, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, San Maríno, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Vatikán.

"Režim výnimiek platný na hraniciach s Českou republikou sa za rovnakých podmienok bude uplatňovať aj na hraniciach s Poľskom, Maďarskom a Rakúskom – napríklad študenti, tréningy športových klubov, poľnohospodári, umelecká činnosť a podobne," zhrnula Račková. Ruší sa aj antigénové testovanie na hranici s Ukrajinou.

Doprava

Kontroly na hraniciach budú náhodné. „So zameraním najmä na čas, keď bude hranicu prekračovať najviac osôb. Slovenská republika zatiaľ nepristúpila k zatvoreniu hraničných priechodov," informovala o tom TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Nákladná doprava bude môcť prekračovať vnútorné hranice SR bez obmedzenia. „Tranzit bude povolený za podmienky prejsť územím do ôsmich hodín bez zastavenia okrem čerpania pohonných látok," doplnila.

Zároveň informovala, že od pondelka sa na vonkajších hraniciach s Ukrajinou nebude vykonávať testovanie osôb vstupujúcich na územie SR antigénovými testami.

Testovanie

Matovič uviedol, že ďalšie kolo testovania v súvislosti s ochorením COVID-19 bude v mestách a obciach, kde bola incidencia pozitívnych prípadov nad jedno percento. Zoznam samospráv dajú podľa Matoviča dokopy počas víkendu. Konať sa má cez víkend 21. až 22. novembra.

Ďalšie uvoľňovanie

Hodnota týždňového kĺzavého mediánu, od ktorej závisí uvoľňovanie opatrení na Slovensku, sa má zvýšiť z 500 na 750 nových prípadov ochorenia COVID-19 za deň. Zároveň by mohol opäť začať platiť semafor, podľa ktorého by sa riadili opatrenia v regiónoch. Podmienkou je, aby v nemocniciach nebolo viac ako 2 000 pacientov s ochorením COVID-19 alebo podozrením naň. Po rokovaní pandemickej komisie o tom informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí s tým, že by sa tak mala ľahšie dosiahnuť hranica, keď by sa mohli otvárať zatvorené prevádzky.

(joh, tasr)

  |  

Maďari chcú zmeniť ústavu: Matka je len žena a otec len muž

Maďarská vláda predložila v utorok návrh novely ústavy, ktorá má zakotviť, že "matka je žena, otec je muž", a definovať ako pohlavie človeka jedine to, s ktorým sa narodil. Oznámila to ministerka spravodlivosti Judit Vargová. Podľa agentúry MTI pritom uviedla, že vláda chce chrániť deti pred tým, čo označuje za gender propagandu. Cieľom novely je podľa vlády dosiahnuť aj silnejšiu ochranu maďarských rodín a bezpečnosť detí.

V maďarskej ústave je už teraz zakotvené právo detí na ochranu a opateru potrebnú k patričnému telesnému, duševnému a morálnemu rozvoju. Novela má však podľa slov Vargovej zabezpečiť všetkým deťom výchovu založenú na maďarskej kresťanskej kultúre a zaručí im tiež nerušený vývin v súlade s pohlavím, s ktorým sa narodili.

K prvým zásadným zmenám v maďarskej ústave došlo krátko po nástupe predsedu vlády Viktora Orbána k moci v roku 2010. Ústava už teraz definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou a ako základ rodiny a prežitia národa.

Posledná navrhovaná novela, deviata od roku 2012, je podľa agentúry AFP prejavom ťaženia Orbánovej pravicovej vlády proti homosexuálom, ktoré sa tento rok vystupňovalo. V otázke týkajúcej sa komunity LGBTI vyvolala v maďarskej spoločnosti nedávno rozruch akcia podpredsedníčky parlamentnej národnej radikálnej strany Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) Dóry Dúróovej.

Skartovala knihu

Tá koncom septembra pred novinármi skartovala maďarskú rozprávkovú knihu, ktorá bola podľa jej slov "homosexuálnou propagandistickou publikáciou a útokom na zdravý vývoj detí i voči maďarskej kultúre".

Krok tejto krajne pravicovej maďarskej političky vyvolal, paradoxne, zvýšený záujem o predmetnú knihu. Viacerí starostovia a primátori ju ale zakázali používať v miestnych materských školách.

Premiér Orbán následne 4. októbra vyhlásil, že Maďarsko je v otázke homosexuality tolerantná a trpezlivá krajina, ale iba dovtedy, kým sa to nedotýka detí. Osem občianskych organizácií sa vzápätí obrátilo na ombudsmana s tým, že v spoločnosti sa diskusiou okolo tejto rozprávkovej knihy vytvára homofóbna štátom podporovaná vlna nenávisti.

Pohlavie si u susedov "nezmeníte"

Agentúra AFP pripomenula, že v Maďarsku od mája platí zákaz legálnej zmeny pohlavia, čo transrodovým ľuďom znemožnilo, aby sa v ich úradných dokumentoch uvádzalo ich pohlavie a meno v súlade s ich rodovou identitou.

Skupiny pre práva komunity LGBTI+ tvrdia, že tento prístup vystavuje ľudí v procese tranzície potenciálnej diskriminácii v zamestnaní, bývaní i v prístupe k službám a úradným postupom. Orbánova antiimigračná a konzervatívna sociálna politika zahŕňa aj dekrét z roku 2018, ktorým sa univerzitám zakazuje zaraďovať do programu výučby rodové štúdiá.

Dvojtretinová väčšina poslancov parlamentu vládneho bloku Fidesz-KDNP novelizuje ústavu už deviaty raz. Jej súčasťou je aj úprava systému mimoriadnych stavov, pričom doterajších šesť zužuje na tri - vojnový stav, stav núdze a stav pohotovosti. Návrh novely sa týka aj definície verejných financií.

(tasr/jor)

  |  

Bieloruská opozícia chce zmeniť taktiku protestov

Bývalá kandidátka prezidentských volieb v Bielorusku Sviatlana Cichanovská informovala, že v dohľadnom čase by sa mala zmeniť taktika konania protestov proti Alexandrovi Lukašenkovi a jeho režimu.

Cichanovská v rozhovore pre ruskú televíziu TV Dožď uviedla, že "taktika sa zrejme zmení". Očakáva, že na protestoch bude nižšia účasť, pretože polícia ich zatýka už vtedy, keď len prichádzajú na miesto zhromaždenia. Uviedla, že "policajti im nedovolia, aby sa zhromaždili".

Preto je podľa Cichanovskej nutné "zmeniť taktiku, aby sme ľudí nevystavovali riziku". Ubezpečila, že sa na tom intenzívne pracuje. Podrobnosti zmien v taktike Cichanovská odmietla uviesť. Vyhlásila však, že plán sa nemení: je potrebné "pokračovať v boji a naďalej vyvíjať tlak na režim".

Veľké akcie budú aj naďalej

Informovala, že pravidelné veľké nedeľné akcie budú pokračovať, podobne ako aj protestné akcie študentov, lekárov, dôchodcov. Pripustila zníženie počtu ich účastníkov, ale vyhlásila, že protestné hnutie ako také neslabne.

V Bielorusku sa už niekoľko mesiacov konajú masové protesty ľudí, ktorí nesúhlasia s výsledkami prezidentských volieb z 9. augusta. Podľa ústrednej volebnej komisie ich so ziskom viac ako 80 percent vyhral staronový prezident Alexandr Lukašenko a Cichanovská - s niečo vyše 10 percentami - skončila na druhom mieste. Tieto oficiálne výsledky Cichanovská neuznala.

Voľby neuznali

Krátko po voľbách Cichanovská opustila Bielorusko a z obavy o svoju bezpečnosť sa uchýlila do Litvy. Opozičná Koordinačná rada vytvorená v Bielorusku na Cichanovskej podnet požaduje pokračovanie protestov, zatiaľ čo bieloruské vedenie deklaruje nutnosť zastaviť akcie iniciované opozíciou.

Lukašenka ako prezidenta Bieloruska neuznal ani Európsky parlament, ktorý 17. septembra prijal rezolúciu, v ktorej oficiálne neuznal výsledky prezidentských volieb.

V reakcii na brutalitu polície voči pokojne demonštrujúcim občanov a na sfalšovanie výsledkov volieb okrem toho EÚ uvalila na vybraných predstaviteľov bieloruského vedenia cielené sankcie. Podobné kroky podnikli aj ďalšie západné štáty.

(TASR)