Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Liptovskej Tepličke dokončili opravu mosta za viac ako pol milióna eur

POPRAD – Po necelom polroku v podtatranskej obci Liptovská Teplička (okres Poprad) ukončili modernizáciu mosta. Pôvodný pochádzal zo 60. rokov minulého storočia a jeho stav bol diagnostikovaný ako veľmi zlý. Na práce išlo takmer 630-tisíc eur, financoval ich Prešovský samosprávny kraj (PSK) z vlastných zdrojov. Do užívania motoristickej verejnosti ho odovzdali vo štvrtok.

Most, ktorý vedie ponad miestny potok Teplička, nebol modernizovaný viac ako polstoročie s výnimkou drobných údržbových prác. Nachádza sa pritom na jedinej prístupovej ceste do obce. „Pri statickom posudku sa zistilo, že betóny, ktoré boli v potoku, boli zanesené a poškodené, väčšina kovovej konštrukcie bola zhrdzavená, teda nemohol spĺňať kritériá, ktoré má mať štandardný most,“ povedal starosta obce Slavomír Kopáč.

S prácami na jeho obnove sa začalo v máji. „Stavebné činnosti pozostávali z odstránenia mostnej konštrukcie, nosníkov, dosky a vybudovania nového mostného príslušenstva, sanácie a úprav spodnej stavby či okolia mosta, ale aj z pokládky asfaltových vrstiev v celkovej dĺžke 0,35 kilometra,“ konkretizovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová. Zámerom projektu bolo zabezpečiť bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a predĺžiť životnosť samotného mosta.

Obec už má zrekonštruovaný aj 400-metrový úsek cesty, rovnako prešla obnovou cesta smerom na susednú Šuňavu v dĺžke štyri kilometre. Podľa starostu sa tiež pripravuje projektová dokumentácia na obnovu cesty v smere na Vikartovce, ktorá je v havarijnom stave.

Rekonštrukciou zahrňujúcou aj sanáciu pôvodných opôr prešiel tiež most v Spišskej Teplici, ktorý bol postavený ešte v roku 1966. Prešovská župa do jeho obnovy investovala 431-tisíc eur. Počas uplynulého leta spustil kraj zároveň modernizáciu mosta v časti Poprad-Stráže. „Opravou tu konkrétne prechádza objekt vedúci cez Strážsky potok z roku 1971, ktorého stavebno-technický stav je hodnotený stupňom 5, teda zlý. Trvať by mala 180 dní s predpokladaným ukončením vo februári 2024,“ priblížila Jeleňová.

(sita)

Minúta  |  

Peking: Správa Pentagónu o čínskom jadrovom arzenáli ignoruje fakty

Správa amerického ministerstva obrany, že Čína bude mať do roku 2030 viac ako tisíc jadrových hlavíc, je plná predsudkov a skreslených faktov. V piatok to uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Hovorkyňa čínskej diplomacie Mao Ning tvrdí, že Peking nemá v úmysle zapojiť sa do pretekov v jadrovom zbrojení so žiadnou krajinou. Správa Pentagónu „ignoruje fakty, je plná predsudkov a šíri teóriu o hrozbe, ktorú predstavuje Čína", povedala.

Americký rezort obrany vo štvrtkovej správe uviedol, že Čína vlastní na základe údajov z mája „viac než 500 funkčných jadrových hlavíc a blíži sa tak k prekročeniu predchádzajúcich očakávaní".

„Čína pevne dodržiava jadrovú stratégiu sebaobrany a obrany, naše jadrové sily sme vždy udržiavali na najnižšej úrovni potrebnej pre národnú bezpečnosť," uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Žiadna krajina podľa nej nebude ohrozená čínskym jadrovým arzenálom, ak „nepoužije alebo nebude hroziť použitím jadrových zbraní proti Číne".

V správe Pentagónu je tiež podrobne opísané, ako Čína rozširuje a modernizuje svoju armádu. Podľa USA už pravdepodobne dokončila výstavbu celkom 300 zariadení na odpaľovanie medzikontinentálnych balistických rakiet.

(tasr)

Minúta  |  

Vianočná penzia je za dverami. Nenechajte sa prekvapiť, trinásty dôchodok si viete vypočítať

Na štátnu dôchodkovú dávku nazývanú 13. dôchodok sa penzisti budú môcť tešiť aj v tomto roku. Je síce tŕňom v oku úradníckej vlády, podľa aktuálnej legislatívy ju však štát vyplatiť musí.

O tom, kto má nárok aj kde si jednoducho vypočítate jeho výšku, píše Petra Mitaľová.

Minúta  |  

V Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici sa návštevníci dozvedia, čo vedia antropológovia vyčítať z kostí

BANSKÁ BYSTRICA - Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici pripravilo podujatie Sú kostlivci ozaj strašidelní?, na ktorom hosťujúca bioarcheologička Zuzana Hukeľová priblíži, ako antropológovia dokážu čítať z kostí. O tom, čo všetko sa dá z nich reálne zistiť, sa návštevníci dozvedia v Thurzovom dome 25. októbra o 17.00 h. TASR o tom informovala manažérka múzea Dana Kurtíková.

Kosti umožňujú antropológom nahliadnuť do života našich predkov. Majú schopnosť reagovať na všetko, čo sa s telom deje, a sú akousi kronikou života svojho "majiteľa".

"V rámci mojej prednášky s návštevníkmi v prenesenom význame nazrieme do sveta mŕtvych a vypočujeme si aspoň niektoré z ich príbehov. Dozvieme sa, čo všetko je možné na ľudskej kostre vidieť, čo sa stane, keď si človek napríklad neumýva zuby, či ako vieme rozlíšiť jednotlivé ochorenia. Vysvetlím im aj, prečo Tutanchamón používal barlu. Povieme si niečo o zdravotnej starostlivosti a tiež o tom, ako v rôznych obdobiach vnímali ľudí, ktorí sa od spoločnosti odlišovali," konštatovala Hukeľová.

Podľa bioarcheologičky morfologické a patologické znaky sú v kosti zapísané, až kým nie je kosť nejakým spôsobom zničená. V ideálnom prípade to môžu byť aj milióny rokov. Horšie je to so zachovaním biochemických vlastností, ktoré sú veľmi náchylné na vonkajšie prostredie. "Napríklad DNA môže byť zachovaná niekoľko tisíc i desaťtisíc rokov v dobrých podmienkach. Najstaršia DNA rodu Homo je v súčasnosti stará 400.000 rokov," dodala Hukeľová.

(tasr)

Minúta  |  

Predsedom poslaneckého klubu SaS bude Gröhling

Predsedom poslaneckého klubu SaS bude Branislav Gröhling. Zvolili ho poslanci SaS na štvrtkovom (19. 10.) zasadnutí klubu. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák.

„Našou snahou bude aktívne spolupracovať s opozičnými stranami nielen pri predkladaní návrhov zákonov, ale aj pri spoločnom postupe vo výboroch či počas schôdze," uviedol Gröhling. „Zároveň bude pri korupčnej minulosti Smeru a SNS nevyhnutnosťou pozerať koalícii na prsty a kontrolovať ich kroky a každý jeden detail predkladaného zákona," doplnil.

Šéf SaS Richard Sulík zároveň počas týždňa avizoval, že SaS bude mať v parlamente posty podpredsedu finančného výboru, ako aj európskeho výboru. Pre Denník N tiež uviedol, že poslankyňa Mária Kolíková bude predsedníčkou jedného z kontrolných výborov.

(tasr)

Minúta  |  

Na cintoríne na Popradskom plese budú spomínať na obete hôr

POPRAD - Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách si v sobotu uctia pamiatku obetí hôr. Od poslednej pietnej spomienky pribudli v limbovom háji pod Ostrvou štyri nové tabuľky s rovnakým počtom mien, doplní ich ešte jedna. Informovala o tom Správa Tatranského národného parku.

Zvon v kaplnke sa už tradične v rámci spomienky rozozvučí o 11:00. „Prečítaním mien obetí, ktoré sa ocitli v štatistikách horských záchranárov na slovenskej i poľskej strane Tatier od poslednej pietnej spomienky, vzdajú jej účastníci hold všetkým, ktorí horám obetovali vlastný život,“ avizovala správa národného parku. Pietny akt uzavrie svätá omša.

Od minulej jesene pribudli na Symbolickom cintoríne štyri nové tabuľky so štyrmi menami. Jedným z nich bolo meno známeho poľského horolezca a inštruktora športového lezenia Kacpera Tekieliho, ktorého tento rok v máji strhla vo švajčiarskych Alpách lavína. Účastník viacerých himalájskych expedícií odštartoval svoju horolezeckú kariéru práve v Tatrách. Spolu s ním má svoju tabuľku pod Ostrvou aj horolezec Matúš Brezovský, ktorý zahynul po páde na Mont Blancu ešte v roku 2019. Ďalšia tabuľka patrí inštruktorovi vysokohorskej turistiky Jánovi Jamborekovi, ktorého pri schádzaní zo Zlobivej zasiahla v auguste 2021 padajúca skala.

Štvrtým menom, ktoré pribudlo v limbovom háji pod Ostrvou, je meno Renáty Uhlárovej, dlhoročnej členky Klubu slovenských turistov. Osudným sa jej v roku 2021 stalo zlyhanie srdca pri zostupe z Kriváňa. Pamätnú tabuľku bude mať na Symbolickom cintoríne aj Dawid Urbańczyk, ktorý v júni 2023 zahynul po páde z Batizovského štítu.

Momentálne sa v limbovom háji pod Ostrvou nachádza 404 tabuliek, na ktorých je vygravírovaných dokopy 554 mien obetí hôr. Súčasťou by sa mala stať aj pamätná tabuľa venovaná murárskemu majstrovi Michalovi Orolinovi a jeho pomocníkom Jánovi Orolinovi a Jánovi Svitaňovi, ktorí spolu s tesárom Jozefom Keďuchom v roku 1936 postavili kaplnku v areáli Symbolického cintorína.

Symbolický cintorín slávnostne otvorili v auguste 1940. S myšlienkou zriadiť v Tatrách takéto pietne miesto prišiel ešte v 20. rokoch 20. storočia český maliar Otakar Štáfl. V októbri 1963 Symbolický cintorín zapísali do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR. Lokalita nie je návštevníkom prístupná celoročne, od 1. novembra až do 14. júna sa na ňu vzťahuje sezónna uzávera. Schvaľovanie nových tabuliek s menami obetí patrí do kompetencie Kuratória Symbolického cintorína, ich inštalovanie má na starosti Stredisko starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.