21. októbra 2023 | 9:08

Minúta | 21. októbra 2023 | 9:08

Antisemitské incidenty v Nemecku pribúdajú. Ich počet údajne narástol o 240 percent

Počet antisemitský incidentov v nemeckom hlavnom meste Berlín výrazne vzrástol po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael. Vyplýva to z najnovších údajov Strediska pre výskum a informácie o antisemitizme (RIAS). Z jej údajov takisto vyplýva medziročný nárast takýchto incidentov o 240 percent v celej krajine. Informovala o tom agentúra DPA.

Od útoku Hamasu zo 7. októbra zdokumentovalo RIAS do 18. októbra v Berlíne 70 antisemitských incidentov. Ide o trojnásobný nárast oproti vlaňajšku, keď bolo za to isté časové obdobie zaznamenaných 25 takýchto prípadov.

Medzi zdokumentovanými incidentami je jeden prípad extrémneho násilia, tri útoky a vyhrážania sa, ako aj deväť prípadov ničenia majetku vrátane stredajšieho útoku zápalnými fľašami na židovské komunitné centrum a synagógu v centre Berlína.

RIAS okrem toho eviduje aj 12 incidentov, v rámci ktorých boli na dvere alebo vstupy do obytných domov namaľované Dávidove hviezdy. "Ide o pripomienku praktík národného socializmu, ktorý Dávidovou hviezdou označoval židovské obchody," uviedol RIAS.

V stredu zverejnil RIAS takúto štatistiku aj pre celé Nemecko. Z jej údajov vyplýva, že od útoku Hamasu zo 7. októbra zaevidovali v celej krajine 202 antisemitských incidentov, čo predstavuje nárast o 240 percent oproti rovnakému obdobiu vlani.

Pod stredisko RIAS spadá sieť ohlasovacích centier, v ktorých môžu obete alebo svedkovia hlásiť antisemitské incidenty. Toto dokumentačné centrum je financované splnomocnencom nemeckej vlády pre boj proti antisemitizmu Felixom Kleinom.

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom vypukol po tom, čo palestínski militanti 7. októbra prenikli na územie Izraela a zabili vyše 1 400 ľudí, zväčša civilistov. Izrael na útok reaguje rozsiahlym bombardovaním pásma Gazy, pri ktorom doposiaľ podľa tamojších úradov zahynulo vyše 4 100 ľudí.

(tasr)

21. októbra 2023 | 9:04

Minúta | 21. októbra 2023 | 9:04

V Bardejovských kúpeľoch zrekonštruovali takmer všetky historické fontány

BARDEJOV - Zo šiestich historických fontán, pochádzajúcich ešte zo socializmu, ostane v Bardejovských Kúpeľoch do konca tohto roka nezrekonštruovaná iba jedna. Obnova ju čaká až na budúci rok.

Vlani zrekonštruovali prvé dve fontány a v tomto roku v septembri investor, v spolupráci s ministerstvom dopravy, dokončil obnovu ďalších dvoch fontán. V súčasnosti finišujú dokončovacie práce na piatej fontáne, tentoraz v spolupráci s Krajskou organizáciou cestovného ruchu Severovýchod Slovenska v rámci obnovy turistickej infraštruktúry.

Ako informoval riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Šariš – Bardejov Radomír Jančošek, na rozdiel od vlani rekonštruovaných prvých dvoch fontán, ktoré sú vynovené, ďalšie sa viac podobajú na tie pôvodné. „Farebne sú ladené do historizujúcej patiny, čo vernejšie pripomína ich podobu tak, ako ju poznajú návštevníci v posledných desaťročiach,“ podotkol Jančoček. Obnovu doterajších štyroch dlhé roky nefunkčných fontán financovala OOCR Šariš – Bardejov a práce realizovala firma LM-groupe, s.r.o., Bardejov.

Náklady na ukončenú revitalizáciu dvoch fontán v tomto roku si vyžiadali spolu zhruba 13 900 eur. Zvyšná, šiesta fontána pred liečebným domom Alžbeta v Parku Sisi, bude rekonštruovaná počas budúceho roka. „Obnova fontán a revitalizácia okolia prispeli k pridanej hodnote návštevníkom regiónu a vytvárajú pre nich oddychovú zónu. Fontány príjemne obohacujú relaxačné a oddychové miesta pre návštevníkov v Bardejovských Kúpeľoch,“ dodal Jančošek.

(sita)

21. októbra 2023 | 8:37

Minúta | 21. októbra 2023 | 8:37

Tempo rastu čínskeho hospodárstva prekonalo očakávania

Druhá najväčšia ekonomika sveta zaknihovala v tomto období medziročné tempo rastu HDP na úrovni 4,9 percenta, čo je značný skok oproti pôvodným očakávaniam. Počítalo sa s tým, že medziročne vzrastie o 4,4 percenta.

Zásadnejšie oživenie v Číne by do Európy pravdepodobne prinieslo nové inflačné impulzy. Tie by mohli najviac pocítiť motoristi a energeticky náročné podniky. Takisto by to mohlo centrálnych bankárov v Európe nabádať k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, s ktorým by hrozil ešte väčší útlm tunajšieho hospodárstva.

„Situácia v druhej najväčšej ekonomike sveta však nie je až taká ružová a je otázne, či sa oživenie bez ďalších vládnych zásahov podarí udržať. Samotní čínski predstavitelia nasadili opatrný tón. Problémom pre Čínu je aj medzinárodný obchod a ekonomickému rastu nie je naklonená ani demografia,“ analyzuje makroekonomickú pozíciu Číny a jej možný vplyv na Európu Samuel Kolesár.

Viac sa dočítate v jeho článku.

21. októbra 2023 | 8:35

Minúta | 21. októbra 2023 | 8:35

Žilinskí policajti pátrajú po 36-ročnom mužovi. Od stredy sa neozval

ŽILINA - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline vyhlasuje pátranie po Pavlovi Štefankovi, ktorý je nezvestný od stredy 18. októbra.

O pol piatej nastúpil na autobus Slovenskej autobusovej dopravy v smere do Žiliny. Pracuje tu v automobilovom závode na Cestárskej ulici. Na miesto však neprišiel a domov sa nevrátil. Doposiaľ o sebe nepodal žiadnu správu a miesto jeho pobytu je neznáme.

Pavol, trvalým bydliskom v obci Belá v žilinskom okrese, je vysoký 180 cm s váhou 52 kg. Má hnedé oči, je ostrihaný do hola a pod ľavým okom má jazvu.

Naposledy ho videli v čiapke svetlohnedej farby, oblečenú mal čiernu mikinu s modrými pásmi na rukávoch, tmavé nohavice a obuté čierne tenisky s bielou podrážkou.

Akékoľvek informácie k nezvestnej osobe je potrebné oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 158, na ktoromkoľvek oddelení polície.

36 -ročný Pavol. Zdroj: Pohotovostný pátrací tím - ZA kraj/FB

(polícia SR - Žilinský kraj/FB)

21. októbra 2023 | 7:58

Minúta | 21. októbra 2023 | 7:58

Joaquin Phoenix, Cate Blanchettová a ďalší žiadajú Bidena aby vyzval na prímerie v Gaze

Desiatky popredných hollywoodskych hercov vrátane Cate Blanchettovej, Joaquina Phoenixa, Andrewa Garfielda a Rammyho Youssefa požiadali v liste amerického prezidenta Joea Bidena, aby vyzval na prímerie vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Informovala o tom agentúra AFP.

Herci vyzvali na "okamžitú deeskaláciu a prímerie v Gaze a Izraeli skôr, ako príde o život ďalší človek".

"Naliehavo žiadame Vašu administratívu a všetkých svetových lídrov, aby si vážili všetky životy vo Svätej zemi a bezodkladne požadovali a umožnili prímerie - teda ukončenie bombardovania Gazy a bezpečné prepustenie rukojemníkov," uvádza sa vo zverejnenom liste.

"Zasadzujeme sa za slobodu, spravodlivosť, dôstojnosť a mier pre všetkých ľudí - a hlboko túžime zastaviť ďalšie krviprelievanie. Odmietame budúcim generáciám rozprávať o našom mlčaní, o tom, že sme stáli bokom a nič nerobili," píšu herci ďalej v liste.

Výzva hercov prišla po tom, čo stovky hollywoodskych osobností minulý týždeň podpísali otvorený list odsudzujúci "barbarské činy" Hamasu.

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom vypukol po tom, čo palestínski militanti 7. októbra prenikli na územie Izraela a zabili vyše 1 400 ľudí, zväčša civilistov. Izrael na útok reaguje masívnym bombardovaním pásma Gazy, pri ktorom doposiaľ podľa tamojších úradov zahynulo už vyše 4-tisíc ľudí.

(tasr)

21. októbra 2023 | 7:56

Minúta | 21. októbra 2023 | 7:56

Nedali súhlas na vystavovanie svojich tiel. Prírodovedné múzeum v New Yorku odstráni ľudské pozostatky z exponátov

Americké prírodovedné múzeum v New Yorku odstráni všetky ľudské pozostatky vystavené vo svojich exponátoch. Na uloženie 12 000 pozostatkov, ktorá zahŕňa ostatky pôvodných obyvateľov amerického kontinentu a zotročených černochov našli nové uskladnenie. Podľa listu od vedúceho múzea o tom informovalo CNN.

"Musíme uznať, že s malou výnimkou tých, ktorí odkázali svoje telá lekárskym fakultám s cieľom výskumu, žiadny jednotlivec nesúhlasil so zaradením svojich pozostatkov do zbierky múzea," uviedol v liste pre zamestnancov prezident múzea Sean M. Decatur.

(cnn)

21. októbra 2023 | 7:22

Minúta | 21. októbra 2023 | 7:22

V Etnografickom múzeu v Martine oslávia deň archeológie

MARTIN - Komentovanou prehliadkou výstavy aj ukážkami výroby keramiky si v sobotu v Etnografickom múzeu v Martine pripomenú Medzinárodný deň archeológie. Program pre návštevníkov pripravili od 10.30 do 17.00 h.

TASR o tom informovala kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea v Martine Milena Kiripolská.

Históriu a hypotetickú podobu štyroch turčianskych kamenných hradov predstavia autori výstavy Hrady Turca, ktorými sú archeológ Marek Both a historik Milan Georgievski. "Komentovaná prehliadka výstavy sa začne o 10.30 h," priblížila Kiripolská.

Súčasťou turčianskej histórie je aj príbeh Blatnického meča, ktorý našli v blízkosti hradu Blatnica. O tomto objave a jeho ďalšom osude sa návštevníci dozvedia o 13.00 h. "Obdivovať budú môcť aj vystavenú repliku meča," dodala kultúrno-propagačná manažérka. O 15.00 h historik zavedie hostí do čias stredoveku a priblíži život v tomto období.

V rámci podujatia bude aj výstava stredovekej keramiky. Ukážky jej výroby predvedie hrnčiar. "Chýbať nebudú tvorivé dielne, v ktorých si nielen deti môžu vyskúšať prácu s hrnčiarskou hlinou, výrobu papierových hradov či iných modelov," uviedla Kiripolská. Ako dodala, skúsiť si môžu aj prácu archeológa v provizórnom archeologickom pieskovisku.

(tasr)

21. októbra 2023 | 6:52

Minúta | 21. októbra 2023 | 6:52

Útok na Izrael mal podľa Bidena za cieľ narušenie rokovaní o zjednotení Blízkeho východu

Americký prezident Joe Biden v piatok vyjadril presvedčenie, že útok palestínskeho islamistického hnutia Hamas na Izrael spred dvoch týždňov mal narušiť normalizáciu vzťahov medzi touto krajinou a Saudskou Arábiou. "Jedným z dôvodov, prečo sa zachovali tak, ako sa zachovali, prečo Hamas zaútočil na Izrael, bolo to, že vedeli, že sa chystám rokovať so Saudmi," poznamenal Biden, pričom dodal, že "Saudi chceli uznať Izrael" a "zjednotiť Blízky východ". Informovala o tom agentúra AFP.

Saudskoarabskí predstavitelia počas návštevy ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena v Rijáde 14. októbra oznámili, že pozastavujú rozhovory s Izraelom o normalizácii vzťahov.

Korunný princ a faktický vládca Saudskej Arábie Muhammad bin Salmán predtým hovoril o pokroku vo vzťahoch medzi jeho krajinou a Izraelom. Ešte v septembri v rozhovore americkú televíziu Fox News povedal, že obe krajiny sa "približujú" k normalizácii vzťahov. Zároveň však trval na tom, aby sa pokročilo v otázke Palestíny, zdôrazňujúc význam riešenia tohto problému pre Saudskú Arábiu.

Niekoľko arabských štátov vrátane Spojených arabských emirátov a Bahrajnu normalizovalo svoje vzťahy s Izraelom v roku 2020 na základe takzvaných Abrahámskych dohôd, ktoré sprostredkovali Spojené štáty, saudskoarabské kráľovstvo však k tomuto kroku doteraz oficiálne nepristúpilo.

Bidenova administratíva naliehala na Saudskú Arábiu, aby svoje vzťahy s Izraelom tiež normalizovala, Rijád však výmenou za to požadoval od Washingtonu bezpečnostné záruky a pomoc pri rozvoji civilného jadrového programu.

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom, ktorý je proti normalizačným dohodám s Izraelom, vypukol po tom, čo palestínski militanti 7. októbra prenikli na územie tejto krajiny a zabili vyše 1 400 ľudí, zväčša civilistov. Izrael na útok reaguje masívnym bombardovaním pásma Gazy, pri ktorom doposiaľ podľa tamojších úradov zahynulo takmer 4-tisíc ľudí.

(tasr)