Preskočiť na obsah
  |  

Sulík chce budúci rok kandidovať do europarlamentu. Z predsedníctva SaS neodchádza

Richard Sulík bol za predsedu SaS zvolený na kongrese strany v apríli tohto roka na štyri roky a zmeny na predsedníckej stoličke považuje za neaktuálnu tému. Líder strany SaS tiež potvrdil, že budúci rok chce kandidovať do europarlamentu.

"Spýtajte sa ma krátko pred marcom 2027, čo budem robiť. Mám platný mandát, nikto z mojich kolegov ho nespochybnil, tým pádom to teraz nie je aktuálna téma," povedal v uplynulom týždni Sulík k otázke zmeny na poste šéfa strany.

Sulík zároveň pre Denník N potvrdil, že chce v budúcom roku kandidovať do europarlamentu z prvého miesta, ak ho republiková rada na toto miesto zvolí. Dodal, že v prípade zvolenia za europoslanca bude určite kandidovať aj v ďalších parlamentných voľbách.

Europarlament teda nepovažuje za odchod zo slovenskej politiky. Informoval tiež, že ako kandidátov do europarlamentu navrhne aj súčasného europoslanca Eugena Jurzycu a poslankyňu Vladimíru Marcinkovú.

Marcinkovú jeho vyjadrenie prekvapilo. Na sociálnej sieti uviedla, že s ním naposledy o kandidátke do europarlamentu rokovala v roku 2021. "Medzitým padla vláda, boli predčasné voľby a ešte len pred pár dňami sa ukázalo, kto nám bude vládnuť. Vážim si jeho ponuku, ale to neznamená, že som ju prijala a ani tak neviem v blízkej dobe urobiť," dodala. Za prioritu považuje svoj mandát v Národnej rade SR.

(tasr)

  |  

Tempo rastu čínskeho hospodárstva prekonalo očakávania

Druhá najväčšia ekonomika sveta zaknihovala v tomto období medziročné tempo rastu HDP na úrovni 4,9 percenta, čo je značný skok oproti pôvodným očakávaniam. Počítalo sa s tým, že medziročne vzrastie o 4,4 percenta.

Zásadnejšie oživenie v Číne by do Európy pravdepodobne prinieslo nové inflačné impulzy. Tie by mohli najviac pocítiť motoristi a energeticky náročné podniky. Takisto by to mohlo centrálnych bankárov v Európe nabádať k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, s ktorým by hrozil ešte väčší útlm tunajšieho hospodárstva.

„Situácia v druhej najväčšej ekonomike sveta však nie je až taká ružová a je otázne, či sa oživenie bez ďalších vládnych zásahov podarí udržať. Samotní čínski predstavitelia nasadili opatrný tón. Problémom pre Čínu je aj medzinárodný obchod a ekonomickému rastu nie je naklonená ani demografia,“ analyzuje makroekonomickú pozíciu Číny a jej možný vplyv na Európu Samuel Kolesár.

Viac sa dočítate v jeho článku.

  |  

Žilinskí policajti pátrajú po 36-ročnom mužovi. Od stredy sa neozval

ŽILINA - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline vyhlasuje pátranie po Pavlovi Štefankovi, ktorý je nezvestný od stredy 18. októbra.

O pol piatej nastúpil na autobus Slovenskej autobusovej dopravy v smere do Žiliny. Pracuje tu v automobilovom závode na Cestárskej ulici. Na miesto však neprišiel a domov sa nevrátil. Doposiaľ o sebe nepodal žiadnu správu a miesto jeho pobytu je neznáme.

Pavol, trvalým bydliskom v obci Belá v žilinskom okrese, je vysoký 180 cm s váhou 52 kg. Má hnedé oči, je ostrihaný do hola a pod ľavým okom má jazvu.

Naposledy ho videli v čiapke svetlohnedej farby, oblečenú mal čiernu mikinu s modrými pásmi na rukávoch, tmavé nohavice a obuté čierne tenisky s bielou podrážkou.

Akékoľvek informácie k nezvestnej osobe je potrebné oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 158, na ktoromkoľvek oddelení polície.

36 -ročný Pavol. Zdroj: Pohotovostný pátrací tím - ZA kraj/FB

(polícia SR - Žilinský kraj/FB)

  |  

Joaquin Phoenix, Cate Blanchettová a ďalší žiadajú Bidena aby vyzval na prímerie v Gaze

Desiatky popredných hollywoodskych hercov vrátane Cate Blanchettovej, Joaquina Phoenixa, Andrewa Garfielda a Rammyho Youssefa požiadali v liste amerického prezidenta Joea Bidena, aby vyzval na prímerie vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Informovala o tom agentúra AFP.

Herci vyzvali na "okamžitú deeskaláciu a prímerie v Gaze a Izraeli skôr, ako príde o život ďalší človek".

"Naliehavo žiadame Vašu administratívu a všetkých svetových lídrov, aby si vážili všetky životy vo Svätej zemi a bezodkladne požadovali a umožnili prímerie - teda ukončenie bombardovania Gazy a bezpečné prepustenie rukojemníkov," uvádza sa vo zverejnenom liste.

"Zasadzujeme sa za slobodu, spravodlivosť, dôstojnosť a mier pre všetkých ľudí - a hlboko túžime zastaviť ďalšie krviprelievanie. Odmietame budúcim generáciám rozprávať o našom mlčaní, o tom, že sme stáli bokom a nič nerobili," píšu herci ďalej v liste.

Výzva hercov prišla po tom, čo stovky hollywoodskych osobností minulý týždeň podpísali otvorený list odsudzujúci "barbarské činy" Hamasu.

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom vypukol po tom, čo palestínski militanti 7. októbra prenikli na územie Izraela a zabili vyše 1 400 ľudí, zväčša civilistov. Izrael na útok reaguje masívnym bombardovaním pásma Gazy, pri ktorom doposiaľ podľa tamojších úradov zahynulo už vyše 4-tisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Nedali súhlas na vystavovanie svojich tiel. Prírodovedné múzeum v New Yorku odstráni ľudské pozostatky z exponátov

Americké prírodovedné múzeum v New Yorku odstráni všetky ľudské pozostatky vystavené vo svojich exponátoch. Na uloženie 12 000 pozostatkov, ktorá zahŕňa ostatky pôvodných obyvateľov amerického kontinentu a zotročených černochov našli nové uskladnenie. Podľa listu od vedúceho múzea o tom informovalo CNN.

"Musíme uznať, že s malou výnimkou tých, ktorí odkázali svoje telá lekárskym fakultám s cieľom výskumu, žiadny jednotlivec nesúhlasil so zaradením svojich pozostatkov do zbierky múzea," uviedol v liste pre zamestnancov prezident múzea Sean M. Decatur.

(cnn)

  |  

V Etnografickom múzeu v Martine oslávia deň archeológie

MARTIN - Komentovanou prehliadkou výstavy aj ukážkami výroby keramiky si v sobotu v Etnografickom múzeu v Martine pripomenú Medzinárodný deň archeológie. Program pre návštevníkov pripravili od 10.30 do 17.00 h.

TASR o tom informovala kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea v Martine Milena Kiripolská.        

Históriu a hypotetickú podobu štyroch turčianskych kamenných hradov predstavia autori výstavy Hrady Turca, ktorými sú archeológ Marek Both a historik Milan Georgievski. "Komentovaná prehliadka výstavy sa začne o 10.30 h," priblížila Kiripolská.        

Súčasťou turčianskej histórie je aj príbeh Blatnického meča, ktorý našli v blízkosti hradu Blatnica. O tomto objave a jeho ďalšom osude sa návštevníci dozvedia o 13.00 h. "Obdivovať budú môcť aj vystavenú repliku meča," dodala kultúrno-propagačná manažérka. O 15.00 h historik zavedie hostí do čias stredoveku a priblíži život v tomto období.        

V rámci podujatia bude aj výstava stredovekej keramiky. Ukážky jej výroby predvedie hrnčiar. "Chýbať nebudú tvorivé dielne, v ktorých si nielen deti môžu vyskúšať prácu s hrnčiarskou hlinou, výrobu papierových hradov či iných modelov," uviedla Kiripolská. Ako dodala, skúsiť si môžu aj prácu archeológa v provizórnom archeologickom pieskovisku.

(tasr)