Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nezamestnanosť v Žilinskom kraji v septembri nepatrne stúpla

ŽILINA - Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) mierne stúpla. V septembri sa jej hodnota zvýšila medzimesačne o 0,02 percenta na úroveň 4,21 percenta. Informovalo o tom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je od začiatku tohto roka novým hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, stúpol v septembri v Žilinskom kraji na úroveň 3,27 percenta.

Najnižšiu úroveň PDU z jedenástich okresov ŽSK má už dlhšie okres Námestovo s 2,79 percenta. V Žilinskom kraji ďalej nasledujú okresy Tvrdošín (2,83 percenta), Žilina (2,93 percenta), Martin (3,02 percenta), Bytča (3,20 percenta), Čadca (3,25 percenta), Kysucké Nové Mesto (3,54 percenta), Ružomberok (3,64 percenta), Dolný Kubín (3,85 percenta), Liptovský Mikuláš (4,12 percenta) a Turčianske Teplice (4,37 percenta).

(sita)

Minúta  |  

Búrka Babet si v severnej Európe vyžiadala už štyri obete na životoch

Už tretí deň v poradí bičuje Britániu, sever Nemecka a juh Škandinávie búrka, ktorá so sebou priniesla silný vietor, prudké dažde i záplavy. Búrka si od štvrtok vyžiadala štyri obete na životoch a spôsobila výpadky dodávok elektrickej energie a narušenie letovej, železničnej i trajektovej dopravy, informuje agentúra AP.

Britská meteorologická služba Met Office nazvala búrku Babet. V Británii si vyžiadala od štvrtka už tri obete - dve evidujú v Škótsku a jednu v Anglicku. Poslednou obeťou búrky sa stala 33-ročná žena na nemeckom ostrove Fehmarn v Baltskom mori, na ktorej auto spadol strom.

Víchrica a s ňou spojené vysoké vlny na juhu Baltského mora spôsobili prelomenie protipovodňových zábran v pobrežných oblastiach Dánska a na severe Nemecka. V nemeckom meste Flensburg stúpla hladina vody o vyše dva metra a dosiahla najvyššiu úroveň za 100 rokov. Z bezpečnostných dôvodov boli do zaplavených oblastí Flensburgu prerušené dodávky elektrickej energie.

V zasiahnutých oblastiach Nemecka, Dánska a južného Švédska dočasne pozastavili trajektovú a vlakovú dopravu. Kodanské letisko zase v piatok zrušilo 142 letov, no v sobotu už letovú prevádzku obnovilo.

Dánske úrady vyhlásili v oblastiach ťažko zasiahnutých búrkou evakuáciu. Úrady v okrese Haderslev sa rozhodli evakuovať celú pobrežnú oblasť. Bezprostredne však nebolo jasné, koľkých ľudí sa evakuácia dotkla. Dánsky meteorologický inštitút obyvateľov varoval pred silným vetrom a zvýšenou hladinou vôd počas celého víkendu.

V Škótsku by mala v sobotu podľa predpovedí spadnúť až 100 mililitrov zrážok a pre niektoré mestá stále platí červená výstraha pred počasím. Ide o najvyšší stupeň výstrahy, ktorý tiež znamená ohrozenia života.

V niektorých oblastiach Škótska by mohol za tri spadnúť až dvojmesačný úhrn zrážok. V najviac zasiahnutom škótskom meste Brechin evakuovali už 300 domov. Hladina tamojšej rieky South Esk sa zvýšila o takmer štyri metre a zaplavila ulice. Škótske úrady pritom varovali, že v sobotu by sa z koryta mohla vyliať aj rieka Don.

Babet narušila dopravu aj v Británii, keďže sú zaplavené cesty i železničné trate. Letisko Leeds-Bradford na severe Anglicka je v sobotu pre nepriaznivé počasie zatvorené.

(tasr)

Minúta  |  

Prvé kolo prezidentských volieb môže byť najneskôr 13. apríla

Najneskorší termín prvého kola prezidentských volieb je 13. apríl 2024. Ide o posledný deň, keď sa musí podľa zákonných lehôt konať prvé kolo volieb. Pre TASR to uviedli z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR. Zákon neustanovuje, kedy najskôr sa môžu voľby konať. "Závisí to od politického rozhodnutia," pripomenul rezort vnútra.

Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Prvé kolo volieb sa musí podľa Ústavy SR konať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Termín prezidentských volieb vyhlasuje predseda Národnej rady (NR) SR.

"Ak by sa teda prvé kolo volieb prezidenta malo konať 13. apríla 2024, predseda NR SR by ich mal vyhlásiť najneskôr 18. februára 2024, čo však pripadá na nedeľu. Pochopiteľne ich môže vyhlásiť skôr," priblížilo ministerstvo vnútra.

Hlavu štátu volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15-tisíc podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Zámer kandidovať ohlásili už diplomati a exministri zahraničných vecí Ivan Korčok a Ján Kubiš. Zbierajú podpisy na občiansku prezidentskú kandidatúru. Čaputová už avizovala, že o funkciu sa nebude opätovne uchádzať.

(tasr)

Minúta  |  

Projekt OnkoAsist za 11 miliónov eur sa možno nestihne zrealizovať. Pôvodne mal byť hradený z eurofondov

Súťaž na projekt Onkoasist stále nie je uzavretá. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) však už vyhodnocuje predložené ponuky. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa centra Veronika Daničová. Projekt má zlepšiť manažment pacientov s rakovinou. Peniaze naň sa mali pôvodne čerpať zo starých eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a NCZI v apríli upozornili, že sa projekt nemusí stihnúť zrealizovať v termíne a rokovali o inom zdroji financovania.

"Verejné obstarávanie na projekt OnkoAsist napreduje. Prebehlo predkladanie a otváranie ponúk a momentálne sme v etape vyhodnocovania predložených ponúk. Národnému centru zdravotníckych informácii boli v lehote na predkladanie ponúk doručené viac ako tri ponuky," uviedla hovorkyňa. Bližšie informácie podľa jej slov možno zverejniť až po ukončení vyhodnocovania ponúk.

Tender na OnkoAsist vyhlásilo NCZI začiatkom roka. Viackrát ho museli predĺžiť. Pôvodná lehota na predkladanie ponúk bola do 17. februára.

Hodnota projektu je odhadovaná takmer na 11 miliónov eur bez DPH. Financovanie má byť nakoniec kryté ďalším programovým obdobím. NCZI avizuje, že finálna hodnota diela môže byť nižšia.

(tasr)

Minúta  |  

Pásmo Gazy podľa šéfa OSN v Káhire zažíva humanitárnu katastrofu

Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vo svojom prejave na medzinárodnej konferencii organizovanej Egyptom znova vyzval na humanitárne prímerie v konflikte medzi Izraelom a palestínskou militantnou skupinou Hamas v pásme Gazy. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

Guterres uviedol, že palestínska enkláva s 2,4 miliónmi obyvateľov zažíva "humanitárnu katastrofu". Vymenoval tri bezprostredné ciele: neobmedzenú humanitárnu pomoc civilistom v pásme Gazy, okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov unesených z Izraela a odhodlané úsilie obmedziť násilie v snahe zabrániť eskalácii konfliktu.

"Nastal čas konať, aby sme ukončili túto hroznú nočnú moru," dodal.

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí v úvodnom prejave uviedol, že cieľom stretnutia by malo byť "dosiahnutie plánu na ukončenie súčasnej humanitárnej tragédie a oživenie mierového procesu".

Na regionálnom a medzinárodnom summite o "budúcnosti palestínskej otázky" v egyptskej metropole Káhira sa zúčastňujú viacerí regionálni a svetoví lídri vrátane predsedu Európskej rady Charlesa Michela a nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej.

(tasr)

Minúta  |  

Otvorenie priechodu Rafah pre humanitárnu pomoc Gaze privítali predstavitelia EÚ aj Británie

Nemecko, Británia ako aj predstavitelia Európskej únie a Organizácie Spojených národov privítali otvorenie hraničného priechodu Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy a s ním súvisiaci začiatok prúdenia humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

"Je správne a dôležité, že prvá humanitárna pomoc teraz už mieri k ľudom v Gaze. Potrebujú vodu, potraviny, lieky - nenecháme ich osamote," uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. Dodal, že nemecká vláda využíva všetky dostupné kanály na zmiernenie utrpenia v konflikte Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková označila prvé dodávky pomoci do pásma Gazy za "znak nádeje".

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly upozornil na to, že po sobotňajšom konvoji humanitárnej pomoci, musia nasledovať ďalšie. "Táto pomoc je záchranným lanom pre tých, ktorí trpia. Nemôže však byť jednorazová," uviedol Cleverly na sociálnej sieti X (predtým Twitter).

Podobne sa vyjadril aj námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths. "Verím, že táto dodávka (pomoci) bude začiatkom udržateľnej snahy o poskytnutie základných zásob... ľudom v Gaze. Tento prvý konvoj nemôže byť posledný," vyhlásil Griffiths.

Otvorenie hraničného priechodu medzi Egyptom a Gazou pomôže podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pri zabezpečovaní pomoci pre civilistov v pásme Gazy. "Vítam otvorenie hraničného priechodu Rafah do Gazy pre humanitárnu pomoc. Je to dôležitý prvý krok, ktorý zmierni utrpenie nevinných ľudí," uviedla predsedníčka.

Rafah je jediným hraničným priechodom do Gazy, ktorý nekontroluje Izrael. Otvorený bol v sobotu ráno a po niekoľko dňovom čakaní bolo nákladným autám s humanitárnym materiálom umožnené prejsť z Egypta do pásma Gazy. Podľa egyptského Červeného kríža niesol prvý konvoj 20 kamiónov do Gazy predovšetkým lieky a potraviny.

Izrael spustil na pásmo Gazy vlnu vzdušných útokov a jej úplnú blokádu, čím enklávu odstrihol od dodávok vody, elektrickej energie ale aj potravín a palív po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.