Preskočiť na obsah
  |  

Islamský útočník v Británii zabil dôchodcu. Úrady o motíve vraha radšej mlčali

Pred týždňom islamský útočník v britskom meste Hartlepool dobodal na smrť 70-ročného muža. Chcel sa pomstiť za izraelské zabíjanie detí v Gaze, no Britské úrady túto informáciu najprv nezverejnili. Podľa zistení denníka Telegraph informoval český spravodajský portál Novinky.

Teroristický útok v anglickom Hartlepoole, pri ktorom 44-ročný Ahmed Ali pôvodom z Maroka dobodal 70-ročného Terencea Carneyho na ceste k bankomatu, bol vykonaný ako reakcia na izraelsko-palestínsky konflikt. Podľa denníka Telegraph sa úrady rozhodli motív činu britskej verejnosti nezverejniť.

Britskí poslanci v piatok večer uviedli, že verejnosť má právo poznať motív jeho činu, a to na pozadí varovaní, že víkendové demonštrácie by mohli povzbudiť takzvané teroristické útoky osamelých vlkov.

Maročan sa do Spojeného kráľovstva presťahoval v roku 2020. Britské úrady mu poskytli ubytovanie v zariadení pre utečencov. Polícii mal vraj povedať, že čo urobil, "urobil pre Palestínu".

"Treba byť v tom opatrní, ale potrebujeme väčšiu mieru objasnenosti v tom, či máme problém s extrémistami v našich uliciach," komentoval situáciu sir Iain Duncan Smith, bývalý predseda Konzervatívnej strany.

Na otázku, či je v súvislosti s migráciou cítiť napätie, odpovedal: "Všetky tieto veci spolu súvisia. Chápem citlivosť problému, ale polícia musí mať jasno v tom, či išlo o extrémistický útok. Musíme to vedieť."

(novinky.cz)

  |  

V piatok vo večerných hodinách sa v Žiline zrazilo auto s motocyklom, motocyklista bol prevezený do nemocnice

ŽILINA - Vo štvrtok vo večerných hodinách sa na Žitnej ulici v Žiline stala vážna dopravná nehoda. Vodič osobného motorového vozidla v križovatke pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde a zrazil sa s motocyklom.

Okoloidúca hliadka pohotovostnej motorizovanej jednotky a okoloidúci príslušník pohotovostného policajného útvaru v Žiline poskytli zranenému motocyklistovi okamžitú pomoc. 18-ročný vodič bol prevezený do nemocnice. Vodič vozidla mal negatívnu skúšku na alkohol.

Hovorkyňa žilinskej polície Zuzana Šefčíková informovala, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva v Žiline vzniesol 28-ročnému mužovi obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví.

(sita)

  |  

Nezamestnanosť v Žilinskom kraji v septembri nepatrne stúpla

ŽILINA - Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) mierne stúpla. V septembri sa jej hodnota zvýšila medzimesačne o 0,02 percenta na úroveň 4,21 percenta. Informovalo o tom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je od začiatku tohto roka novým hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, stúpol v septembri v Žilinskom kraji na úroveň 3,27 percenta.

Najnižšiu úroveň PDU z jedenástich okresov ŽSK má už dlhšie okres Námestovo s 2,79 percenta. V Žilinskom kraji ďalej nasledujú okresy Tvrdošín (2,83 percenta), Žilina (2,93 percenta), Martin (3,02 percenta), Bytča (3,20 percenta), Čadca (3,25 percenta), Kysucké Nové Mesto (3,54 percenta), Ružomberok (3,64 percenta), Dolný Kubín (3,85 percenta), Liptovský Mikuláš (4,12 percenta) a Turčianske Teplice (4,37 percenta).

(sita)

  |  

Búrka Babet si v severnej Európe vyžiadala už štyri obete na životoch

Už tretí deň v poradí bičuje Britániu, sever Nemecka a juh Škandinávie búrka, ktorá so sebou priniesla silný vietor, prudké dažde i záplavy. Búrka si od štvrtok vyžiadala štyri obete na životoch a spôsobila výpadky dodávok elektrickej energie a narušenie letovej, železničnej i trajektovej dopravy, informuje agentúra AP.

Britská meteorologická služba Met Office nazvala búrku Babet. V Británii si vyžiadala od štvrtka už tri obete - dve evidujú v Škótsku a jednu v Anglicku. Poslednou obeťou búrky sa stala 33-ročná žena na nemeckom ostrove Fehmarn v Baltskom mori, na ktorej auto spadol strom.

Víchrica a s ňou spojené vysoké vlny na juhu Baltského mora spôsobili prelomenie protipovodňových zábran v pobrežných oblastiach Dánska a na severe Nemecka. V nemeckom meste Flensburg stúpla hladina vody o vyše dva metra a dosiahla najvyššiu úroveň za 100 rokov. Z bezpečnostných dôvodov boli do zaplavených oblastí Flensburgu prerušené dodávky elektrickej energie.

V zasiahnutých oblastiach Nemecka, Dánska a južného Švédska dočasne pozastavili trajektovú a vlakovú dopravu. Kodanské letisko zase v piatok zrušilo 142 letov, no v sobotu už letovú prevádzku obnovilo.

Dánske úrady vyhlásili v oblastiach ťažko zasiahnutých búrkou evakuáciu. Úrady v okrese Haderslev sa rozhodli evakuovať celú pobrežnú oblasť. Bezprostredne však nebolo jasné, koľkých ľudí sa evakuácia dotkla. Dánsky meteorologický inštitút obyvateľov varoval pred silným vetrom a zvýšenou hladinou vôd počas celého víkendu.

V Škótsku by mala v sobotu podľa predpovedí spadnúť až 100 mililitrov zrážok a pre niektoré mestá stále platí červená výstraha pred počasím. Ide o najvyšší stupeň výstrahy, ktorý tiež znamená ohrozenia života.

V niektorých oblastiach Škótska by mohol za tri spadnúť až dvojmesačný úhrn zrážok. V najviac zasiahnutom škótskom meste Brechin evakuovali už 300 domov. Hladina tamojšej rieky South Esk sa zvýšila o takmer štyri metre a zaplavila ulice. Škótske úrady pritom varovali, že v sobotu by sa z koryta mohla vyliať aj rieka Don.

Babet narušila dopravu aj v Británii, keďže sú zaplavené cesty i železničné trate. Letisko Leeds-Bradford na severe Anglicka je v sobotu pre nepriaznivé počasie zatvorené.

(tasr)

  |  

Prvé kolo prezidentských volieb môže byť najneskôr 13. apríla

Najneskorší termín prvého kola prezidentských volieb je 13. apríl 2024. Ide o posledný deň, keď sa musí podľa zákonných lehôt konať prvé kolo volieb. Pre TASR to uviedli z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR. Zákon neustanovuje, kedy najskôr sa môžu voľby konať. "Závisí to od politického rozhodnutia," pripomenul rezort vnútra.

Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Prvé kolo volieb sa musí podľa Ústavy SR konať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Termín prezidentských volieb vyhlasuje predseda Národnej rady (NR) SR.

"Ak by sa teda prvé kolo volieb prezidenta malo konať 13. apríla 2024, predseda NR SR by ich mal vyhlásiť najneskôr 18. februára 2024, čo však pripadá na nedeľu. Pochopiteľne ich môže vyhlásiť skôr," priblížilo ministerstvo vnútra.

Hlavu štátu volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15-tisíc podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Zámer kandidovať ohlásili už diplomati a exministri zahraničných vecí Ivan Korčok a Ján Kubiš. Zbierajú podpisy na občiansku prezidentskú kandidatúru. Čaputová už avizovala, že o funkciu sa nebude opätovne uchádzať.

(tasr)

  |  

Projekt OnkoAsist za 11 miliónov eur sa možno nestihne zrealizovať. Pôvodne mal byť hradený z eurofondov

Súťaž na projekt Onkoasist stále nie je uzavretá. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) však už vyhodnocuje predložené ponuky. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa centra Veronika Daničová. Projekt má zlepšiť manažment pacientov s rakovinou. Peniaze naň sa mali pôvodne čerpať zo starých eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a NCZI v apríli upozornili, že sa projekt nemusí stihnúť zrealizovať v termíne a rokovali o inom zdroji financovania.

"Verejné obstarávanie na projekt OnkoAsist napreduje. Prebehlo predkladanie a otváranie ponúk a momentálne sme v etape vyhodnocovania predložených ponúk. Národnému centru zdravotníckych informácii boli v lehote na predkladanie ponúk doručené viac ako tri ponuky," uviedla hovorkyňa. Bližšie informácie podľa jej slov možno zverejniť až po ukončení vyhodnocovania ponúk.

Tender na OnkoAsist vyhlásilo NCZI začiatkom roka. Viackrát ho museli predĺžiť. Pôvodná lehota na predkladanie ponúk bola do 17. februára.

Hodnota projektu je odhadovaná takmer na 11 miliónov eur bez DPH. Financovanie má byť nakoniec kryté ďalším programovým obdobím. NCZI avizuje, že finálna hodnota diela môže byť nižšia.

(tasr)