Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na hraniciach zavádza kontroly ďalšia krajina. Odôvodňuje to bezpečnostnými hrozbami

Pre možné bezpečnostné hrozby zavádza kontroly na hraniciach s Chorvátskom a Maďarskom aj Slovinsko. V sobotu nasadilo policajné hliadky na 14 hraničných priechodoch. Od rána sa na niektorých preto tvoria dlhé kolóny áut, napríklad na slovinsko-chorvátskom hraničnom priechode Obrežje.

Na zvyšných 18 priechodoch stále hliadky nebudú. Kontroly na hraniciach s Chorvátskom sa zrušili tento rok, keď krajina vstúpila do schengenského priestoru. Slovinská vláda informovala o zavedení týchto hraničných kontrol vo štvrtok. Trvať majú najmenej desať dní. Krajina tak reagovala na rozhodnutie Talianska zaviesť dočasné kontroly na spoločných hraniciach v dôsledku bezpečnostnej situácie v Európe aj na Blízkom východe.

Vláda v Slovinsku sa pri zavedení kontrol odvoláva na bezpečnostné hrozby, ktoré môžu predstavovať "členovia rôznych teroristických a extrémistických hnutí a skupín", ktorí sa do Európy snažia dostať z oblastí ozbrojených konfliktov. Poukazuje aj na nárast organizovaného zločinu v krajinách západného Balkánu.

(tasr)

Minúta  |  

V uliciach Londýna pochodovalo vyše 100-tisíc ľudí. Odporcovia Izraela protestovali aj v iných častiach sveta

Sobota sa niesla v britskej metropole v znamení podpory pre Palestínčanov. Do ulíc Londýna vyšlo podľa polície až 100-tisíc demonštrantov. Organizátori vyzvali na okamžité zastavenie bombardovania pásma Gazy, ktoré Izrael začal v odvete za krvavý útok palestínskeho hnutia Hamas. Denník Bild informoval, že protestné akcie sa v sobotu konali aj v írskej metropole Dublin a na ďalších miestach sveta.

Podľa BBC sa účastníci londýnskej demonštrácie zhromaždili pri oblúku Marble Arch neďaleko Hyde Parku a následne sa vydali do vládnej štvrte Whitehall. Protestujúci tiež žiadali koniec izraelskej blokády Gazy.

Vzduch okolo luxusných hotelov v ulici Park Lane v jednej chvíli zhustol dymom z červených a zelených svetlíc. V írskej metropole Dublin sa do sprievodu podľa stanice RTE zapojili aktivistické skupiny, politické strany aj jednotlivci, vrátane členov palestínskej komunity, ktorí žiadali ukončenie operácií izraelskej armády proti Gaze.

V mnohých nemeckých mestách dochádzalo k demonštráciám sily moslimov. V Düsseldorfe zazneli aj vyhrážky smerom k radnici so znením, že už teraz "je každé tretie dieťa naše". V niektorých nemeckých mestách protesty obmedzili, v iných zakázali. Účastníkov to však neodradilo. Napätie v tejto krajine silnie od nedávnych teroristických útokov v Izraeli, tamojšie bezpečnostné zložky sa obávajú útokov na Židov a ich inštitúcie. Výzvy k násiliu sa šíria predovšetkým na sociálnych sieťach.

V Düsseldorfe sa v sobotu stretlo viac ako 5-tisíc ľudí, neskôr sa však počet demonštrantov odhadoval medzi osem až 20-tisíc. Účastníci protestu skandovali hesla ako "nemecké financie, izraelské bomby" alebo "masový vrah Izrael". Jeden z rečníkov sa podľa denníka Bild vyhrážal starostovi mesta Stephanovi Kellerovi. Požadoval, aby starosta "zmenil kurz", keďže "ich deti tvoria tretinu všetkých študentov v meste". Na mysli mal pravdepodobne potomkov moslimských rodičov.

V posledných 24 hodinách sa podobné protestné akcie konali aj na ďalších miestach sveta od Austrálie cez Holandsko, Juhoafrickú republiku až po niektoré arabské krajiny.

(bild)

Minúta  |  

Takmer každý druhý Slovák si už pre zdražovanie potravín kvalitné jedlo nedopraje

Pre rastúce ceny je skoro polovica našincov nútená šetriť na kvalite stravy. Vyplýva to z prieskumu Food barometer pre spoločnosť Edenred, v ktorom sa až 42 percent opýtaných vyjadrilo, že na strave a potravinách šetria aj na úkor kvality. Konal sa v septembri a zúčastnilo sa ho 2229 respondentov.

O niečo viac ako polovica (53 percent) opýtaných naopak deklaruje, že vplyvom inflácie šetrí radšej v iných oblastiach tak, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných päť percent respondentov nie je kvalita jedla rozhodujúca. "Dlhšie trvajúce obmedzovanie sa v strave v dôsledku zvyšujúcich sa cien potravín a jedál sa môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov, pretože vyvážená a plnohodnotná strava je kľúčom k zdraviu pre ľudí bez rozdielu veku," upozornila na riziko Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že pre najväčšiu skupinu opýtaných (31,1 percenta) tvoria výdavky na jedlo 20 až takmer tretinu mesačného rozpočtu. Pri štvrtine (23,7 percenta) respondentov zhltne strava 30 až 40 percent a každému piatemu účastníkovi prieskumu dokonca viac ako 40 percent mesačného balíka.

To, aká je cena jedla dôležitá, potvrdila aj otázka, podľa akých kritérií si Slováci vyberajú gastroprevádzku v čase obeda. Najväčšia skupina (71,4 percenta) si reštauráciu hľadá podľa ceny, 66 percent opýtaných podľa kvality jedla. Pre ďalších 66 percent je dôležité, aby podnik akceptoval stravné lístky či karty a hodnotu za peniaze sleduje pri výbere prevádzky 64 percent respondentov.

Dostupnosť a lokalita podniku zaujíma 55 percent opýtaných. Účastníci prieskumu mohli označiť viacero kritérií.

Ak Slovákom momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v niektorej z gastroprevádzok, najčastejšou prvou náhradou pre nich je pripraviť si obed doma (70,8 percenta). Takmer 11,5 percenta respondentov v takejto situácii uprednostní suchú stravu a ďalších 6,5 percenta hovorí, že to vyrieši suchým obedom z pumpy, ako napríklad bageta či šalát.

(tasr)

Minúta  |  

Pre bývalé gymnázium v Tornali sa využitie nenašlo, Banskobystrický samosprávny kraj ho ponúkne na predaj

TORNAĽA - Banskobystrickému samosprávnemu kraju (BBSK) sa doposiaľ nepodarilo nájsť využitie pre budovu niekdajšieho gymnázia na Hurbanovej ulici v Tornali.

Kúpu objektu neodsúhlasili v septembri ani poslanci mesta Tornaľa, kraj sa teda nehnuteľnosť v budúcom roku pokúsi predať prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže.        

O možnosti odkúpiť budovu bývalého gymnázia na Hurbanovej ulici rokovali poslanci mesta Tornaľa na septembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Na objekt však samospráva nenašla vhodný účel.        

"Všetky naše školské zariadenia sídlia vo vlastných priestoroch, teda prenájom je v súčasnosti bezpredmetný. Zvažovali sme aj kúpu budovy s cieľom jej prestavby na bytový dom, avšak v aktuálnej nestabilnej finančnej situácii a nejasnom výhľade na nadchádzajúce roky sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že budovu bývalého gymnázia neodkúpi," uviedla pre TASR primátorka Tornale Erika Győrfiová.        

BBSK nevyužívanú budovu niekdajšieho gymnázia v súlade so svojou stratégiou nakladania s prebytočným majetkom poskytol prednostne krajským inštitúciám a následne samospráve a štátu. Nikto z oslovených subjektov však o nájom či prevod budovy neprejavil záujem.        

"Keďže sa vygeneroval iba dopyt po odpredaji predmetného prebytočného majetku, navrhujeme v záujme vyriešenia nakladania s prebytočným majetkom schváliť podmienky obchodnej verejnej súťaže na odpredaj na rokovaní Zastupiteľstva BBSK, ktoré sa uskutoční v januári 2024," priblížila pre TASR hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.        

Budova bývalého gymnázia na Hurbanovej ulici v Tornali bola postavená v roku 1958. Pôvodne päťpodlažný objekt prešiel v roku 2004 rekonštrukciou, pri ktorej pribudla i dvojpodlažná nadstavba. Budova bola využívaná na účely výchovno-vzdelávacieho procesu do roku 2018.

(tasr)

Minúta  |  

So zverejnením mien prezidentských kandidátov politické strany zatiaľ čakajú

Viaceré politické strany sa k tomu, či postavia vlastného nominanta na prezidenta alebo podporia niektorého z kandidátov, ktorí sú už známi, ešte nevyjadrili. Chcú si počkať na finálny zoznam. Kým mimoparlamentné hnutie Sme rodina opakovane deklaruje, že nebude mať vlastného kandidáta, Aliancia, ktorá tiež ostala pred bránami parlamentu, svojho kandidáta predstaví.

Koaličný Hlas-SD tvrdí, že téma prezidentských volieb pre nich stále nie je aktuálna. „Ešte nie sú utrasené procesy ani z parlamentných volieb,“ povedala pre TASR hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková. Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini v tomto týždni vylúčil, že by súčasťou dohody so Smerom-SD a SNS bola jeho kandidatúra na prezidenta. Rozhodnutie o prezidentskom kandidátovi za Hlas podľa neho zatiaľ nepadlo.

Progresívne Slovensko víta, že diplomati Ivan Korčok a Ján Kubiš sa rozhodli ísť občianskou cestou a zbierajú podpisy pod prezidentskú kandidatúru. „O tom, či niektorého z kandidátov podporíme alebo nominujeme vlastného, bude v prvom rade rozhodovať naše predsedníctvo, ktoré tak urobí v najbližšom čase,“ uviedla Tereza Mikáčová z komunikačného oddelenia hnutia.

Matovičove hnutie OĽANO a priatelia odkázalo, že všetkými personálnymi otázkami sa bude v blízkom čase zaoberať na sneme. KDH uvažuje aj o postavení vlastného kandidáta, no rokuje o tých prijateľných. „Rokovania nie sú ukončené, o výsledkoch, prípadných spoluprácach i personálnych otázkach bude KDH včas informovať,“ skonštatovala hovorkyňa Lenka Halamová.

Mimoparlamentné hnutie Republika tvrdí, že akékoľvek úvahy o ďalších voľbách sú zatiaľ predčasné vzhľadom na kreovanie novej vlády a jej program. Podľa toho sa následne zariadi aj Republika.

V budúcoročných prezidentských voľbách strana Aliancia postaví svojho vlastného kandidáta. „Momentálne prebiehajú rokovania. O výsledkoch týchto rokovaní budeme včas informovať aj verejnosť,“ uviedla Évi Pálinkás z Aliancie. Naopak, Sme rodina nebude mať svojho kandidáta. „O tom, koho podporíme, sa rozhodneme, až keď budú jasní všetci kandidáti,“ odkázali z tlačového oddelenia.

Mimoparlamentná strana Demokrati považuje Korčoka za silného demokratického kandidáta s pevným zahranično-politickým ukotvením. „Každopádne, počkáme si na finálny zoznam uchádzačov a následne zaujmeme jasné stanovisko, ktoré verejne oznámime,“ uviedla Martina Kakaščíková z Demokratov.

(aktuality.sk)

Minúta  |  

Deväť obcí čakajú v budúcom roku komunálne voľby

V niektorých obciach sa budú vo februári konať doplňujúce komunálne voľby. Starostu či poslancov zastupiteľstiev si majú občania voliť 10. februára 2024 v deviatich obciach.

Termín vyhlásil končiaci predseda Národnej rady SR Boris Kollár. Informácie zverejnilo na svojom webe ministerstvo vnútra.

Starostu aj poslancov budú voliť v obci Brezovec. Starostu si majú vyberať voliči v obciach Plavecký Mikuláš, Krná, Drňa, Nechválova Polianka a Starina. Len poslancov majú voliť v obciach Kvačany, Hrlica a Trnavá Hora.

Doplňujúce voľby do orgánov samosprávy obcí sa vyhlasujú v prípade, ak sa v niektorej obci nekonali, z rôznych dôvodov sa musia opakovať alebo ak zanikol mandát poslanca či starostu bez náhradníka. Zákon tiež stanovuje, že voľby sa zopakujú, ak ich vyhlásil Ústavný súd SR za neplatné.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.