Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od soboty večera trvá vo viacerých okresoch výstraha pred silnejším dažďom

Od sobotného večera do nedele rána treba rátať najmä na strednom Slovensku s dažďom. Informuje o tom na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahu prvého stupňa pred dažďom. Platí od 19.00 h do nedele 7.00 h.

Výstraha sa týka celého Banskobystrického a Žilinského kraja a okresov Považská Bystrica, Prievidza, Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves, Levice, Kežmarok, Levoča a Poprad.        

Spadnúť môže 30 až 45 milimetrov zrážok. "Tento úhrn zrážok predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Predpokladaný úhrn a intenzita zrážok sú v danej ročnej dobe a oblasti bežné, ale môžu spôsobiť škody menšieho rozsahu," upozornili meteorológovia.

(tasr)

Minúta  |  

Starý a dobre známy problém ECB: Niekto tu predstiera múdrosť bez osobnej zodpovednosti

Na čele Európskej centrálnej banky sú stále tí istí ľudia, ktorí spôsobili vysokú infláciu a potom ešte aj popierali jej evidentný príchod.

Juraja Karpiša preto zaujal aktuálny rozhovor s Philipom R. Laneom, členom Výkonnej rady a hlavným ekonóm ECB, ktorý s ním urobili Marcel de Boer, Marijn Jongsma a Joost van Kuppeveld. Otázka znela: Máte pocit, že ste ako hlavný ekonóm ECB stratili dôveryhodnosť, keď ste nepredvídali blížiaci sa prudký nárast inflácie? Má to dôsledky v rámci Rady guvernérov?

Minúta  |  

Švajčiarska justícia si posvieti na možné financovanie Hamasu

Možný tok financií k Hamasu zo Švajčiarska vyšetrujú napriek tomu, že krajina toto palestínske militantné hnutie neoznačila za teroristickú organizáciu. V sobotu to uviedol švajčiarsky generálny prokurátor Stefan Blättler.

Vyšetrovanie sa začalo "niekoľko týždňov" pred útokom militantov z Hamasu na Izrael zo 7. októbra, povedal Blättler v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SRF. Ďalšie podrobnosti neuviedol.
Kancelária generálneho prokurátora neskôr pre agentúru AFP spresnila, že zmienené vyšetrovanie sa začalo "pre podozrenie z financovania Hamasu zo Švajčiarska".

Očakáva sa, že vyšetrovanie bude zložité, pretože na rozdiel od Európskej únie a Spojených štátov Švajčiarsko aktivity Hamasu na svojom území nezakázalo. Od útoku však narastajú výzvy, aby švajčiarska vláda podnikla príslušné kroky, všíma si AFP.

Štyri dni po útoku vláda uviedla, že "zastáva názor, že Hamas musí byť klasifikovaný ako teroristická organizácia". Zriadená pracovná skupina pre Blízky východ dostala preto za úlohu preskúmať možnosti označenia militantnej skupiny za "teroristickú".

Vo Švajčiarsku je v súčasnosti zakázaná iba teroristická sieť al-Káida a extrémistická skupina Islamský štát (IS), ako aj niekoľko pridružených organizácií. Všetky pokusy zakázať Hamas v parlamente zatiaľ zlyhali, výbor v dolnej komore parlamentu však nedávno predložil poslancom nový návrh.

(tasr)

Minúta  |  

Na hraniciach zavádza kontroly ďalšia krajina. Odôvodňuje to bezpečnostnými hrozbami

Pre možné bezpečnostné hrozby zavádza kontroly na hraniciach s Chorvátskom a Maďarskom aj Slovinsko. V sobotu nasadilo policajné hliadky na 14 hraničných priechodoch. Od rána sa na niektorých preto tvoria dlhé kolóny áut, napríklad na slovinsko-chorvátskom hraničnom priechode Obrežje.

Na zvyšných 18 priechodoch stále hliadky nebudú. Kontroly na hraniciach s Chorvátskom sa zrušili tento rok, keď krajina vstúpila do schengenského priestoru. Slovinská vláda informovala o zavedení týchto hraničných kontrol vo štvrtok. Trvať majú najmenej desať dní. Krajina tak reagovala na rozhodnutie Talianska zaviesť dočasné kontroly na spoločných hraniciach v dôsledku bezpečnostnej situácie v Európe aj na Blízkom východe.

Vláda v Slovinsku sa pri zavedení kontrol odvoláva na bezpečnostné hrozby, ktoré môžu predstavovať "členovia rôznych teroristických a extrémistických hnutí a skupín", ktorí sa do Európy snažia dostať z oblastí ozbrojených konfliktov. Poukazuje aj na nárast organizovaného zločinu v krajinách západného Balkánu.

(tasr)

Minúta  |  

V uliciach Londýna pochodovalo vyše 100-tisíc ľudí. Odporcovia Izraela protestovali aj v iných častiach sveta

Sobota sa niesla v britskej metropole v znamení podpory pre Palestínčanov. Do ulíc Londýna vyšlo podľa polície až 100-tisíc demonštrantov. Organizátori vyzvali na okamžité zastavenie bombardovania pásma Gazy, ktoré Izrael začal v odvete za krvavý útok palestínskeho hnutia Hamas. Denník Bild informoval, že protestné akcie sa v sobotu konali aj v írskej metropole Dublin a na ďalších miestach sveta.

Podľa BBC sa účastníci londýnskej demonštrácie zhromaždili pri oblúku Marble Arch neďaleko Hyde Parku a následne sa vydali do vládnej štvrte Whitehall. Protestujúci tiež žiadali koniec izraelskej blokády Gazy.

Vzduch okolo luxusných hotelov v ulici Park Lane v jednej chvíli zhustol dymom z červených a zelených svetlíc. V írskej metropole Dublin sa do sprievodu podľa stanice RTE zapojili aktivistické skupiny, politické strany aj jednotlivci, vrátane členov palestínskej komunity, ktorí žiadali ukončenie operácií izraelskej armády proti Gaze.

V mnohých nemeckých mestách dochádzalo k demonštráciám sily moslimov. V Düsseldorfe zazneli aj vyhrážky smerom k radnici so znením, že už teraz "je každé tretie dieťa naše". V niektorých nemeckých mestách protesty obmedzili, v iných zakázali. Účastníkov to však neodradilo. Napätie v tejto krajine silnie od nedávnych teroristických útokov v Izraeli, tamojšie bezpečnostné zložky sa obávajú útokov na Židov a ich inštitúcie. Výzvy k násiliu sa šíria predovšetkým na sociálnych sieťach.

V Düsseldorfe sa v sobotu stretlo viac ako 5-tisíc ľudí, neskôr sa však počet demonštrantov odhadoval medzi osem až 20-tisíc. Účastníci protestu skandovali hesla ako "nemecké financie, izraelské bomby" alebo "masový vrah Izrael". Jeden z rečníkov sa podľa denníka Bild vyhrážal starostovi mesta Stephanovi Kellerovi. Požadoval, aby starosta "zmenil kurz", keďže "ich deti tvoria tretinu všetkých študentov v meste". Na mysli mal pravdepodobne potomkov moslimských rodičov.

V posledných 24 hodinách sa podobné protestné akcie konali aj na ďalších miestach sveta od Austrálie cez Holandsko, Juhoafrickú republiku až po niektoré arabské krajiny.

(bild)

Minúta  |  

Takmer každý druhý Slovák si už pre zdražovanie potravín kvalitné jedlo nedopraje

Pre rastúce ceny je skoro polovica našincov nútená šetriť na kvalite stravy. Vyplýva to z prieskumu Food barometer pre spoločnosť Edenred, v ktorom sa až 42 percent opýtaných vyjadrilo, že na strave a potravinách šetria aj na úkor kvality. Konal sa v septembri a zúčastnilo sa ho 2229 respondentov.

O niečo viac ako polovica (53 percent) opýtaných naopak deklaruje, že vplyvom inflácie šetrí radšej v iných oblastiach tak, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných päť percent respondentov nie je kvalita jedla rozhodujúca. "Dlhšie trvajúce obmedzovanie sa v strave v dôsledku zvyšujúcich sa cien potravín a jedál sa môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov, pretože vyvážená a plnohodnotná strava je kľúčom k zdraviu pre ľudí bez rozdielu veku," upozornila na riziko Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že pre najväčšiu skupinu opýtaných (31,1 percenta) tvoria výdavky na jedlo 20 až takmer tretinu mesačného rozpočtu. Pri štvrtine (23,7 percenta) respondentov zhltne strava 30 až 40 percent a každému piatemu účastníkovi prieskumu dokonca viac ako 40 percent mesačného balíka.

To, aká je cena jedla dôležitá, potvrdila aj otázka, podľa akých kritérií si Slováci vyberajú gastroprevádzku v čase obeda. Najväčšia skupina (71,4 percenta) si reštauráciu hľadá podľa ceny, 66 percent opýtaných podľa kvality jedla. Pre ďalších 66 percent je dôležité, aby podnik akceptoval stravné lístky či karty a hodnotu za peniaze sleduje pri výbere prevádzky 64 percent respondentov.

Dostupnosť a lokalita podniku zaujíma 55 percent opýtaných. Účastníci prieskumu mohli označiť viacero kritérií.

Ak Slovákom momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v niektorej z gastroprevádzok, najčastejšou prvou náhradou pre nich je pripraviť si obed doma (70,8 percenta). Takmer 11,5 percenta respondentov v takejto situácii uprednostní suchú stravu a ďalších 6,5 percenta hovorí, že to vyrieši suchým obedom z pumpy, ako napríklad bageta či šalát.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.