Preskočiť na obsah
  |  

Hotel Flóra v areáli Zlaté piesky plánuje mesto zbúrať

BRATISLAVA - Hlavné mesto plánuje zbúrať hotel Flóra v bratislavskom rekreačnom areáli Zlaté piesky. Vyplýva to z výzvy na predkladanie ponúk, ktorú mesto zverejnilo vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

"Pripravujeme podklady na revitalizáciu celého areálu, do ktorých následne zahrnieme aj možné využitie plochy po asanácii spomínanej stavby, avšak vzhľadom na aktuálny stav nevieme byť konkrétnejší," spresnil pre TASR hovorca bratislavského magistrátu Peter Bubla. Hotel, ktorý plánujú búrať, je podľa hovorcu od približne roku 2016 nevyužívaný, chátra a je vo veľmi zlom technickom stave, spôsobenom vandalizmom a čiastočne aj klimatickými vplyvmi.        

"Stavba je posúdená ako poškodená, život alebo zdravie ohrozujúca a je nevyhnutná jej asanácia," dodal hovorca. Vo výzve na predkladanie ponúk mesto ozrejmilo, že ide o trojpodlažný objekt, kde bola v roku 1977 realizovaná prístavba, ktorá riešila rozšírenie prevádzkových priestorov, jedálne, sklady či šatne zamestnancov. V roku 1990 bola postavená ďalšia prístavba.        

Búracie práce budú podľa mesta vykonávané len na pozemku stavebníka. Tiež majú byť na pozemku zachované všetky rastúce dreviny.

(tasr)

  |  

Krajskí poslanci vyčlenili na pomoc ľuďom po zemetrasení 100-tisíc eur, škody odhadli na 16 miliónov

PREŠOV - Sumu 100-tisíc eur vyčlenili poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK) na svojom pondelkovom zasadnutí na pomoc obyvateľom kraja postihnutým zemetrasením z 9. októbra.

Prostriedky vyčlenené v rámci šiestej úpravy rozpočtu kraja sú účelovo určené pre Nadáciu PSK pre podporu rodiny, ktorá rozhodne o ich použití. Zastupiteľstvo zároveň schválilo výzvu na vládu SR o poskytnutie pomoci po zemetrasení a vyzvalo na zaslanie žiadosti o pomoc z Fondu solidarity Európskej únie. Škody sú odhadované na 16 miliónov eur.

Schválené prostriedky sú určené pre fyzické osoby zasiahnuté zemetrasením. Nadácia PSK pre podporu rodiny eviduje 134 žiadostí od prírodnou katastrofou postihnutých obyvateľov. „Samozrejme to číslo nie je konečné, keďže každý deň nám pribúdajú nové žiadosti, ale momentálne na dnešnom zasadnutí správnej rady nadácie budeme pracovať s týmito žiadosťami,“ ozrejmil správca nadácie Viktor Guman. Okrem vyčlenených 100-tisíc eur môže nadácia rozdeľovať aj zhruba 20-tisíc eur, ktoré sa doteraz podarilo vyzbierať od fyzických osôb a donorov prostredníctvom zbierky. O pomoc môžu ľudia požiadať aj naďalej.

Nadácia má vytvorený aj krízový fond na podporu obcí, kde je aktuálne akumulovaných zhruba 370-tisíc eur. Fond je tvorený prostriedkami zapojených obcí, ktoré za každého obyvateľa platia ročne 10 centov. V prípade krízových situácií potom môžu ich obyvatelia čerpať na pomoc po 700 eur. Zemetrasením zasiahnuté obce ale o tieto prostriedky požiadať nemôžu. „Je to o to tragickejšie, že zopár z týchto samospráv, ktoré boli postihnuté týmto zemetrasením, sa v roku 2019, keď vznikol tento fond, prihlásili, majú schválené memorandum a v prvom či druhom roku dokonca hradili tieto finančné prostriedky za svojich občanov. Potom pre nás z neznámych dôvodov a príčin prestali hradiť a, bohužiaľ, tento rok, keďže nedošlo k úhrade týchto finančných prostriedkov, nevieme im pomôcť z krízového fondu. Preto hľadáme náhradné riešenia a ponúkame ich,“ dodal Guman.

Prešovskí krajskí poslanci v závere zasadnutia schválili aj výzvu vláde Slovenskej republiky o poskytnutie finančnej a materiálnej pomoci pri riešení následkov zemetrasenia v dotknutých obciach Prešovského kraja. Zároveň vláde smerovali aj výzvu, aby požiadala Európsku úniu o využitie jej mechanizmov prostredníctvom Fondu solidarity EÚ. „Je mi trošku ľúto, že vláda Slovenskej republiky, najmä tá dosluhujúca, nevyčlenila žiadne finančné prostriedky na pomoc ľuďom postihnutých touto katastrofou. Predpokladám, že nová vláda, ktorá príde, bude reflektovať na potreby ľudí a navštívi tieto domácnosti alebo obce a uvidí všetku tú škodu, ktorá bola spôsobená živelnou katastrofou. V rámci fondu solidarity by mali tieto finančné prostriedky výrazným spôsobom pomôcť znížiť možno tú traumu, ale hlavne finančné náklady na záchranu škôd, ktoré boli vzniknuté,“ uviedol k výzve predseda PSK Milan Majerský.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe k predloženému materiálu, najvážnejšia situácia po zemetrasení vznikla v obciach Vranov n/Topľou, Humenné a Stropkov. Zasiahnutných bolo 24 obcí. Išlo o škody vo výške 16 miliónov eur, z toho 10 miliónov eur na súkromnom majetku obyvateľov obce. Odhadovaná škoda na majetku verejnej správy ako sú obecné úrady, kultúrne, sociálne a školské zariadenia, je približne 3,5 milióna eur. Poškodených bolo tiež 31 kostolov, pričom škody na chrámoch boli vyčíslené na 2,5 milióna eur. Dva kostoly bude pravdepodobne nutné zbúrať.

(sita)

  |  

Banskoštiavnické cintoríny sú pripravené na zvýšenú návštevnosť

BANSKÁ ŠTIAVNICA - Cintoríny v Banskej Štiavnici sú pripravené na zvýšenú návštevnosť počas najbližších dní okolo sviatku všetkých svätých a pamiatky zosnulých.

Ako mesto informuje na sociálnej sieti, pre verejnosť sú otvorené každý deň od 8:00 do 20:00 s možnosťou využitia tečúcej vody tam, kde je zavedený jej prívod. Radnica žiada pri návšteve cintorínov dodržiavať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, rovnako sa obracia na návštevníkov, aby zodpovedne separovali odpad súvisiaci s nadchádzajúcimi sviatkami.

„Buďte voči ostatným vodičom ohľaduplní a trpezliví počas vchádzania a vychádzania z okolia cintorínov a parkoviska pod Novým Zámkom pri cintoríne Frauenberg, ako aj z parkovacích miest,“ žiada samospráva návštevníkov cintorínov, aby bol zabezpečený bezpečný prechod a prejazd v ich okolí.

„K dispozícii budú pripravené veľkokapacitné kontajnery umiestnené za Piarskou bránou, v cintorínoch Lazaret, Zvonový vršok, Dolný cintorín Štefultov, Horný cintorín Štefultov, ako i kontajnery na triedený odpad umiestnené za domom smútku Frauenberg,“ vymenúva radnica s prosbou, aby návštevníci zodpovedne pristupovali k separovaniu starých, použitých kahancov, vencov a aranžmánov a dodržiavali čistotu a poriadok na cintorínoch a v ich okolí.

Kontrolu priestorov budú priebežne zabezpečovať Technické služby, mestský podnik Banská Štiavnica, ako i správca cintorínov. „Mestská polícia mesta Banská Štiavnica sa bude zameriavať na hliadkovanie v okolí cintorínov a tiež v prípade potreby na regulovanie dopravy, ktorá býva v tomto období značne preexponovaná,“ dodáva mesto a vyzýva všetkých, aby boli opatrní a nenechávali na viditeľných miestach v autách svoje osobné veci a aby ich pri odchode zamykali.

Mesto pozýva všetkých 2. novembra o 14:00 do Domu smútku Frauenberg, kde sa uskutoční „spomienka na všetkých, ktorí nás opustili koncom roka 2022 až do novembra roku 2023“.

(sita)

  |  

Krajskí cestári majú pod Tatrami novú skládku posypového materiálu

POPRAD - Na údržbu ciest tatranského regiónu bude od nadchádzajúceho zimného obdobia pre Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK) slúžiť nová veľkoobjemová skládka chemického posypového materiálu. Na jej výstavbu v Poprade išlo približne 441-tisíc eur, ukončená bola len nedávno. Informovali o tom dnes na sociálnej sieti krajskí cestári.

Účelom skládky bude zabezpečiť dostatočnú skladovaciu kapacitu pre mechanizmy zimnej údržby ciest, a to viac ako 1 400 ton posypovej soli.

Správa a údržba ciest v rámci kraja disponuje 17 skládkami chemického posypového materiálu. Len za obdobie rokov 2018-2023 organizácia preinvestovala na ich opravu, rekonštrukciu čí výstavbu viac ako dva milióny eur.

(sita)

  |  

Spišiak: Ak bude šéfom polície Gašpar, cudzie tajné služby nás odseknú od informácií

Jaroslav Spišiak (PS) neschvaľuje, aby post šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) obsadil Tibor Gašpar (Smer). Bývalý policajný prezident to povedal v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou.

Spišiak označil Gašpara za nevhodného kandidáta na post riaditeľa SIS, pretože „nemá skúsenosti so spravodajskou službou, ak nebol agent“.

Druhý dôvod, prečo Spišiak neschvaľuje Gašpara na obsadenie postu šéfa SIS, je podľa neho medzinárodná spravodajská komunita, ktorá „sleduje situáciu“.

„Presne vedia, čo sa u nás deje. Nemajú dôvod neveriť súdom, prokurátorom, policajtom. Vidia, že pán Gašpar je obžalovaný, koľko všetkých svedkov svedčilo proti nemu. Ak by sa stal riaditeľom SIS, tak vtedy by až videli, že to je škandál,“ uviedol Spišiak s tým, že dôsledkom by bolo „odseknutie Slovenska od informácií“.

Spišiak zároveň uviedol, že z mien, ktoré by sa podľa jeho informácií mali uchádzať o funkciu prezidenta policajného zboru, nie je ani jedno prijateľné.

(sme)

  |  

Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť v súvislosti so zásahom v Zborove

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol sťažnosti týkajúce sa policajného zásahu v rómskej komunite v obci Zborov (okres Bardejov), ku ktorému prišlo na Veľkonočnú nedeľu v roku 2017. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.

Ministerstvo priblížilo, že políciu privolali členovia komunity, aby riešila eskalujúci násilný konflikt. S cieľom rozohnať dav pozostávajúci z približne sto osôb boli použité donucovacie prostriedky. Dve sťažovateľky tvrdili, že boli zasiahnuté obuškom. Súkromný videozáznam zachytáva, ako manželku tretieho sťažovateľa strčil policajt do chrbta v smere od prebiehajúcich nepokojov, po čom spadla dopredu na zem.

Sťažovatelia namietali zlé zaobchádzanie zo strany príslušníkov polície, ktoré malo byť rasovo motivované. Tiež namietali porušenie ich práv v súvislosti s vyšetrovaním prípadu a absenciu účinného prostriedku nápravy.

ESĽP ešte v septembri odmietol sťažnosti prvých dvoch sťažovateliek ako zjavne nepodložené. "Vo vzťahu k tretiemu sťažovateľovi, ktorý sťažnosť podal za svoju zosnulú manželku, ESĽP konštatoval, že vzhľadom na to, že pri skúmaní okolností sťažností prvých dvoch sťažovateliek nezistil prítomnosť zlého zaobchádzania, nedostatku účinného vyšetrovania alebo diskriminácie, nezistil ani žiadne výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali uznanie tretieho sťažovateľa ako nepriamej obete porušenia práv," dodal rezort spravodlivosti na svojom webe.

Prípad vyšetrovala aj policajná inšpekcia, ktorá nezistila spáchanie trestného činu zo strany policajtov. K rovnakým záverom podľa ministerstva dospela aj Krajská prokuratúra v Prešove a Generálna prokuratúra SR. Sťažovatelia neuspeli ani s podanými ústavnými sťažnosťami.

(tasr)