Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan dostal Orbána do nepríjemnej situácie v otázke vstupu Švédska do NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predložil parlamentu na ratifikáciu protokol o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie, čím sa Budapešť dostala do nepríjemnej situácie. Vládna strana Fidesz totiž doteraz tvrdila, že Maďarsko nebude posledné, kto bude hlasovať o švédskom vstupe.

Fidesz sa tomu ešte stále môže vyhnúť, ale musel by tak ísť proti všetkému, čo doteraz komunikoval, píše hvg.hu.

Švédsko spolu s Fínskom požiadalo o členstvo v NATO krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Pripojenie si vyžaduje jednomyseľné hlasovanie všetkých 31 členských krajín. V prípade Fínska a Švédska to boli Turecko a Maďarsko, ktoré proces vstupu na dlhé mesiace blokovali. Napokon Budapešť i Ankara v marci vstup Fínov schválili.

Erdogan zablokoval vstup Švédska do NATO na základe obvinenia, že severská krajina nekoná dostatočne prísne proti kurdským militantom a iným skupinám, ktoré predstavujú hrozbu pre Turecko.

Maďarsko odkladalo ratifikáciu vstupu Švédska s rôznymi nereálnymi výhovorkami. Parlamentná frakcia Fideszu odklad zdôvodnila protimaďarským švédskym krátkym filmom z roku 2019, ktorý premietali ako školské osnovy. V tomto dokumente sa tvrdí, že situácia demokracie v Maďarsku sa od roku 2010 neustále zhoršuje.

Predseda parlamentu z Fideszu László Kövér v reakcii na film začiatkom septembra povedal, že nie je isté, že o ratifikácii musí maďarský parlament hlasovať. Predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis dodal, že Švédi sa zrejme rozhodli, že nechcú byť členmi NATO. Ani jeden z nich však nevysvetlil, prečo práve teraz im vadí štyri roky starý krátky film.

(tasr)

Minúta  |  

Duginovú zabili agenti ukrajinskej tajnej služby, píše Washington Post

Za atentátom na ruskú novinárku a dcéru kremeľského ideológa Alexandra Dugina Dariu Duginovú stáli podľa amerického denníka Washington Post (WP) agenti Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU).

Výbuch automobilu označil WP za súčasť tieňovej vojny Ukrajiny proti Rusku, spolu s útokmi na Krymský most, dronovými útokmi na ruské územie a najnovšie údajne aj takmer vydareným atentátom na hlavného ruského veliteľa na Ukrajine Valerija Gerasimova.

Kyjev sa proti tvrdeniam, že atentát na Duginovú vykonal, pôvodne ohradzoval. Nedávno sa však novinárom WP vraj ukrajinskí vysokí predstavitelia k atentátu priznali.

Duginová zomrela minulý rok v auguste po tom, ako explodovalo jej auto, keď sa vracala z festivalu. Útok bol pôvodne cielený proti jej otcovi, ktorý však nakoniec išiel iným autom.

Výbušnina bola podľa medializovaných informácií ukrytá v prepravke pre mačky.

(washington post)

Minúta  |  

USA posilnením vojenskej prítomnosti na Blízkom východe riskuje eskaláciu, varuje Lavrov

Posilnenie vojenskej prítomnosti Spojených Štátov na Blízkom východe predstavuje riziko "eskalácie" konfliktu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. V pondelok to v Teheráne uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov v reakcii na kroky USA povedal, že "čím viac štát prijme tento druh proaktívnych opatrení, tým väčšie je riziko a nebezpečenstvo eskalácie konfliktu".

Šéf ruskej diplomacie však zároveň uznal, že úsilie Washingtonu a Európskej únie je nevyhnutné na zabezpečenie diplomatického riešenia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

"Musíme konať na základe spoločného potenciálu krajín v regióne, Európskej únie a pravdepodobne aj Spojených štátov. Bez nich sa zaobídeme len ťažko," skonštatoval.

Lavrov navštívil Teherán z dôvodu rokovaní s regionálnymi partnermi ohľadom konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý v septembri bleskovou pozemnou vojenskou ofenzívou získal kontrolu nad Náhorným Karabachom. O tento región sa Baku a Jerevan dlhodobo sporia.

Témou stretnutia v Teheráne bol aj izraelsko-palestínsky konflikt, ku ktorému majú účastníci rokovaní "veľmi podobné postoje", uviedol ruský minister zahraničných vecí.

"Rusko nesúhlasí so žiadnymi prejavmi terorizmu, žiadnymi prejavmi násilia v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom vrátane nevyberavého použitia sily," povedal Lavrov.

Americké ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že zvýšilo svoju vojenskú pripravenosť na Blízkom východe a nariadilo aktiváciu systémov protivzdušnej obrany v celom regióne. Tieto kroky sú podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina reakciou na "nedávnu eskaláciu zo strany Iránu a jeho zástupných síl na celom Blízkom východe".

(tasr)

Minúta  |  

Orbán prirovnal EÚ k ZSSR. Moskva bola tragédia, Brusel je zlá paródia, povedal

Maďarský premiér Viktor Orbán prirovnal členstvo jeho krajiny v Európskej únii (EÚ) k viac ako štyrom desaťročiam sovietskej nadvlády. Urobil tak pri príležitosti výročia začiatku Maďarského ľudového povstania z roku 1956 proti komunistickému režimu, ktoré Sovieti tvrdo potlačili a skončilo sa s 3 000 mŕtvymi civilistami.

Predseda maďarskej vlády počas prejavu vo Vespréme obvinil Úniu z toho, že chce obrať Maďarsko o jeho identitu vnucovaním liberálnej demokracie, ktorú Budapešť odmieta. Brusel používa proti Maďarsku metódy, ktoré pripomínajú časy sovietskej nadvlády zo strany Moskvy, povedal.

„Dnes sa objavujú veci, ktoré nám pripomínajú sovietske časy. Áno, stáva sa, že história sa opakuje,” povedal Orbán na podujatí, na ktorom okrem maďarských štátnych médií nemohli byť žiadne ďalšie médiá. „Našťastie to, čo bolo kedysi tragédiou, je dnes prinajlepšom komédia. Našťastie Brusel nie je Moskva. Moskva bola tragédia. Brusel je len zlá súčasná paródia,“ povedal.

Orbán, ktorý je zástanca vlády, ktorú nazýva „neliberálna demokracia“, sviatok 23. októbra už dlho využíva na zhromažďovanie svojich priaznivcov. V posledných rokoch pri tejto príležitosti porovnáva pokusy EÚ priviesť Maďarsko k súladu s jej pravidlami o korupcii a demokracii so sovietskou represiou vo 20. storočí. „Museli sme tancovať na melódiu, ktorú pískala Moskva. Brusel tiež píska, ale tancujeme, ako chceme, a ak nechceme, tak netancujeme," vyhlásil maďarský premiér.

Orbán v pondelok povedal, že hoci bol Sovietsky zväz „beznádejný“, verí, že riadenie v EÚ by sa mohlo reformovať prostredníctvom volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024. „Moskva bola nenapraviteľná, ale Brusel a Európska únia sa stále dajú opraviť," skonštatoval.

(sita/tod)

Minúta  |  

Ceny ropy v pondelok klesli

Ceny ropy v pondelok klesli, keď sa diplomatické úsilie o upokojenie konfliktu na Blízkom východe zintenzívnilo. To zmiernilo obavy investorov z možného prerušenia dodávok komodity z regiónu.

A zároveň USA minulý týždeň oznámili pozastavenie sankcií voči Venezuele po dosiahnutí dohody medzi venezuelskou vládou a opozíciou, ktorá zabezpečí spravodlivé voľby v roku 2024. Venezuela tak bude môcť obnoviť dodávky ropy na trhy.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v decembri sa v pondelok o 18.28 h SELČ predával po 86,27 USD (81,41 eura). To bolo o 1,81 USD alebo 2,06 percenta menej ako v predchádzajúci týždeň na konci obchodovania.

Cena decembrového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla o 1,69 USD alebo 1,83 percenta na 90,47 USD za barel.

Minúta  |  

Parlamentné voľby vo Švajčiarsku vyhrala Švajčiarska ľudová strana, zelení sa prepadli

Parlamentné voľby vo Švajčiarsku vyhrala pravicová konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá získala 62 z 200 kresiel v Národnej rade – dolnej komore parlamentu.

SVP je najsilnejšou stranou vo Švajčiarsku už vyše 20 rokov. Vo víkendových parlamentných voľbách získala 28,6 percenta hlasov, čo je o tri percentuálne body viac ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2019.

Počas predvolebnej kampane SVP opäť viedla boj proti cudzincom, varovala pred bližšími vzťahmi s Európskou úniou a niektorí jej predstavitelia sa prezentovali ako bojovníci za zachovanie švajčiarskej kultúry.

Dlhodobo druhá najsilnejšia Sociálnodemokratická strana Švajčiarska (SP) získala 18 percent hlasov a oproti voľbám spred štyroch rokov si polepšila o 1,1 percentuálneho bodu. Ukončila tak dlhoročné klesanie svojich preferencií a v Národnej rade získala 41 kresiel.

Vo voľbách sa však nedarilo "zeleným" stranám – Švajčiarskej strane zelených (GPS) a Zelenej liberálnej strane (GLP). GPS získala vo voľbách 9,4 percenta hlasov, čo je o 3,8 bodu menej ako v roku 2019. GLP podporilo 7,2 percenta voličov. V Národnej rade budú mať zelení spolu 33 kresiel, čo je o 11 menej než doteraz.

Bývala Kresťanskodemokratická strana Švajčiarska (CVP), ktorá sa zlúčila s menšou stranou a v roku 2021 premenovala na stranu Stred, získala vo voľbách 14,6 percenta hlasov (29 kresiel), píše portál Politico. Podobný výsledok dosiahla aj Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá získala 28 kresiel a v Národnej rade tak prišla o jeden mandát.

V nedeľňajších voľbách voliči rozhodovali aj o 46 členoch hornej komory parlamentu, Rady štátov, ktorá zastupuje záujmy švajčiarskych kantónov a okresov. O 15 členoch sa bude musieť rozhodnúť v druhom kole hlasovanie v novembri. Zo zvyšných 31 kresiel získala desať strana Stred, deväť FDP, päť SP, štyri SVP a zvyšné tri kreslá majú zelení.

Parlamentné voľby sú jedným z dvoch hlavých spôsobov, ktorými občania Švajčiarska riadi svoju krajinu. Druhým sú referendá, ktoré sa konajú zvyčajne štyrikrát do roka a týkajú sa rôznych záležitostí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.