Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I navštívi USA

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I vo štvrtok pricestuje do Washingtonu. Cieľom jeho cesty je aj príprava možnej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v USA. Informovala o tom agentúra AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na zdroje z prostredia americkej vlády.

Wang Iho návšteva potrvá od štvrtka do soboty. Má stretnúť s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, píše agentúra AP.

Vzťahy medzi USA a Čínou sú v súčasnosti napäté v spojitosti s obchodnou výmenou, situáciou na Ukrajine či na Blízkom východe, Taiwanom a asertívnymi krokmi Pekingu v Juhočínskom mori, pripomína AFP.

Vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády uviedol, že návšteva je súčasťou úsilia o zodpovedné riadenie konkurencie medzi Pekingom a Washingtonom. "Sme naďalej presvedčení, že priama diplomacia tvárou v tvár je najlepší spôsob, ako nastoliť provokatívne záležitosti, riešiť nesprávne pochopenie a komunikáciu a hľadať spoluprácu s Číňanmi tam, kde sa naše záujmy stretávajú," uviedol zdroj, ktorý chcel zostať v anonymite.

Blinken v júni tohto roka navštívil Čínu ako vôbec prvý šéf diplomacie USA od roku 2018, pripomína AFP. Absolvoval rokovania s Wang Im i Si Ťin-pchingom.

Biely dom plánuje stretnutie amerického prezidenta Joea Bidena s čínskym prezidentom na summite organizácie Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca (APEC), pripomenula Reuters. Tento summit sa koná v novembri v San Franciscu v americkom štáte Kalifornia.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia hľadá Veľkokrtíšana, ušiel z psychiatrie v Kremnici a môže byť nebezpečný

VEĽKÝ KRTÍŠ/KREMNICA – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Banskej Bystrici pátra po 43-ročnom Marcelovi z Veľkého Krtíša, ktorý ušiel z psychiatrickej nemocnice a môže byť nebezpečný pre okolie.

Muž je 175 centimetrov vysoký, zavalitej postavy, váži 130 kilogramov. V hornej časti tela má rozsiahle tetovanie a nad ľavým okom má piercing.

Viac, vrátane fotografie ujdeného pacienta, nájdete v článku Banskobystrického Štandardu.

Minúta  |  

Z psychiatrie v Kremnici ušiel pacient. Môže byť nebezpečný pre okolie, varuje polícia

Polícia SR - Banskobystrický kraj upozorňuje na svojom facebookovom profile pred psychiatrickým pacientom na úteku.

"Ide o 43 ročného Marcela z Veľkého Krtíša. Muž je 175 cm vysoký, zavalitej postavy, váži 130 kg, má modro-zelené oči. Oblečenú by mal mať čiernu bundu, čierne nohavice. V hornej časti tela má rozsiahle tetovanie a nad ľavým okom má piercing. Naposledy bol videný dnes (23.10.) krátko popoludní na obede v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici. Polícia sa aj na občanov obracia s prosbou o pomoc a spoluprácu pri pátraní po tomto mužovi. Ak by niekto vedel poskytnúť akékoľvek informácie k jeho súčasnému pohybu, oznámte tieto na telefónnom čísle 158," napísala polícia.

Minúta  |  

Erdogan dostal Orbána do nepríjemnej situácie v otázke vstupu Švédska do NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predložil parlamentu na ratifikáciu protokol o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie, čím sa Budapešť dostala do nepríjemnej situácie. Vládna strana Fidesz totiž doteraz tvrdila, že Maďarsko nebude posledné, kto bude hlasovať o švédskom vstupe.

Fidesz sa tomu ešte stále môže vyhnúť, ale musel by tak ísť proti všetkému, čo doteraz komunikoval, píše hvg.hu.

Švédsko spolu s Fínskom požiadalo o členstvo v NATO krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Pripojenie si vyžaduje jednomyseľné hlasovanie všetkých 31 členských krajín. V prípade Fínska a Švédska to boli Turecko a Maďarsko, ktoré proces vstupu na dlhé mesiace blokovali. Napokon Budapešť i Ankara v marci vstup Fínov schválili.

Erdogan zablokoval vstup Švédska do NATO na základe obvinenia, že severská krajina nekoná dostatočne prísne proti kurdským militantom a iným skupinám, ktoré predstavujú hrozbu pre Turecko.

Maďarsko odkladalo ratifikáciu vstupu Švédska s rôznymi nereálnymi výhovorkami. Parlamentná frakcia Fideszu odklad zdôvodnila protimaďarským švédskym krátkym filmom z roku 2019, ktorý premietali ako školské osnovy. V tomto dokumente sa tvrdí, že situácia demokracie v Maďarsku sa od roku 2010 neustále zhoršuje.

Predseda parlamentu z Fideszu László Kövér v reakcii na film začiatkom septembra povedal, že nie je isté, že o ratifikácii musí maďarský parlament hlasovať. Predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis dodal, že Švédi sa zrejme rozhodli, že nechcú byť členmi NATO. Ani jeden z nich však nevysvetlil, prečo práve teraz im vadí štyri roky starý krátky film.

(tasr)

Minúta  |  

Duginovú zabili agenti ukrajinskej tajnej služby, píše Washington Post

Za atentátom na ruskú novinárku a dcéru kremeľského ideológa Alexandra Dugina Dariu Duginovú stáli podľa amerického denníka Washington Post (WP) agenti Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU).

Výbuch automobilu označil WP za súčasť tieňovej vojny Ukrajiny proti Rusku, spolu s útokmi na Krymský most, dronovými útokmi na ruské územie a najnovšie údajne aj takmer vydareným atentátom na hlavného ruského veliteľa na Ukrajine Valerija Gerasimova.

Kyjev sa proti tvrdeniam, že atentát na Duginovú vykonal, pôvodne ohradzoval. Nedávno sa však novinárom WP vraj ukrajinskí vysokí predstavitelia k atentátu priznali.

Duginová zomrela minulý rok v auguste po tom, ako explodovalo jej auto, keď sa vracala z festivalu. Útok bol pôvodne cielený proti jej otcovi, ktorý však nakoniec išiel iným autom.

Výbušnina bola podľa medializovaných informácií ukrytá v prepravke pre mačky.

(washington post)

Minúta  |  

USA posilnením vojenskej prítomnosti na Blízkom východe riskuje eskaláciu, varuje Lavrov

Posilnenie vojenskej prítomnosti Spojených Štátov na Blízkom východe predstavuje riziko "eskalácie" konfliktu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. V pondelok to v Teheráne uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov v reakcii na kroky USA povedal, že "čím viac štát prijme tento druh proaktívnych opatrení, tým väčšie je riziko a nebezpečenstvo eskalácie konfliktu".

Šéf ruskej diplomacie však zároveň uznal, že úsilie Washingtonu a Európskej únie je nevyhnutné na zabezpečenie diplomatického riešenia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

"Musíme konať na základe spoločného potenciálu krajín v regióne, Európskej únie a pravdepodobne aj Spojených štátov. Bez nich sa zaobídeme len ťažko," skonštatoval.

Lavrov navštívil Teherán z dôvodu rokovaní s regionálnymi partnermi ohľadom konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý v septembri bleskovou pozemnou vojenskou ofenzívou získal kontrolu nad Náhorným Karabachom. O tento región sa Baku a Jerevan dlhodobo sporia.

Témou stretnutia v Teheráne bol aj izraelsko-palestínsky konflikt, ku ktorému majú účastníci rokovaní "veľmi podobné postoje", uviedol ruský minister zahraničných vecí.

"Rusko nesúhlasí so žiadnymi prejavmi terorizmu, žiadnymi prejavmi násilia v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom vrátane nevyberavého použitia sily," povedal Lavrov.

Americké ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že zvýšilo svoju vojenskú pripravenosť na Blízkom východe a nariadilo aktiváciu systémov protivzdušnej obrany v celom regióne. Tieto kroky sú podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina reakciou na "nedávnu eskaláciu zo strany Iránu a jeho zástupných síl na celom Blízkom východe".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.