Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Na Dobrej Vode sa počas roka často trasie zem. Hrozí obyvateľom nebezpečenstvo?

TRNAVA – Slovensko nepatrí ku krajinám, kde by sa často vyskytovali výrazné zemetrasenia, ktoré by priniesli materiálne škody, alebo straty na ľudských životoch. Na západnom Slovensku je však podľa dlhoročných meraní seizmológov najviac riziková obec Dobrá Voda v okrese Trnava.

Každoročne sa v okolí obce Dobrá Voda vyskytne niekoľko slabších otrasov, ktoré obyvatelia necítia. Foto: Obec Dobrá Voda.

Každoročne sa v okolí obce Dobrá Voda vyskytne niekoľko slabších otrasov, ktoré obyvatelia necítia. Foto: Obec Dobrá Voda.

Publikované: 
Autor: Ján Vida

Prvé zaznamenané zemetrasenie v okolí Dobrej Vody malo v roku 1805 približnú magnitúdu 4,3. V okolí Dobrej Vody je pritom ročne zaznamenaných niekoľko zemetrasení, ktoré však ľudia necítia. Slabé otrasy zaznamenávajú len prístroje. Z hľadiska veľkosti je veľmi veľa slabých zemetrasení, ktoré zaznamenajú len seizmometre, o niečo menej zemetrasení je zaznamenaných s makroseizmickými účinkami a zriedkavo sa vyskytujú zemetrasenia s magnitúdom 5 a viac, ktoré dokážu spôsobiť aj škody.

„Zvýšená seizmická aktivita v okolí Dobrej Vody je dokumentovaná v rokoch 1893 až 1909. Zemetrasenie s magnitúdom 5,0, čiže takej veľkosti, aké bolo nedávne zemetrasenie na východnom Slovensku s magnitúdom 4,9, bolo v oblasti Dobrej Vody naposledy zaznamenané v roku 1930," informoval Bratislavský Štandard seizmológ z Univerzity Komenského v Bratislave Róbert Kysel. Nášmu denníku zároveň poskytol informácie o zemetraseniach s makroseizmickou epicentrálnou intenzitou väčšou ako 5°, ktoré spôsobili škody:

24. 3. 1893  epicentrálna makroseizmická intenzita 5 až 6°, magnitúdo 3,8

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.