Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V slovenskej premiére zaznela skladba Milana Lasicu s názvom List do vetra

Milan Lasica nahral utajený album necelé dva mesiace pred smrťou, v slovenskej premiére zaznela skladba s názvom List do vetra. Ide o prvý singel z Lasicovho albumu Básnenie.

Celý vyjde na budúci rok. Prvý impulz vznikol počas nahrávania piesne Predstavujem si krajinu, ktorá bola venovaná spomienke na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Svoj part prišiel nahrať dva dni po osemdesiatych narodeninách. Jeho prístup k práci producentov očaril. Zhruba mesiac po zverejnení piesne ho oslovili, že chcú naďalej spolupracovať, tentokrát na zhudobnení jemu obľúbených básní. S následným výberom štyridsiatich básni sa o niekoľko mesiacov stretli s Lasicom v kaviarni. Stretnutia sa zúčastnil aj Robert Pospiš a Martin Sillay, ktorých oslovili, aby básne zhudobnili. Spoločne výber zredukovali na pätnásť básní. Jedenásť z nich Milan Lasica naspieval.

Celé nahrávanie, ktoré prebehlo v apríli a máji roku 2021, bolo prísne utajené, aj Lasicova rodina sa o ňom dozvedela až po jeho smrti. S Lasicom totiž mali producenti gentlemanskú dohodu, kým sa projekt nedokončí, nikto o ňom nebude vedieť.

Materiál tohto nového a zároveň posledného Lasicovho albumu bol kompletne audiovizuálne zaznamenaný a stal sa spolu s vybranými básňami základným stavebným prvkom projektu Básnenie. Projektu, v ktorom jeho hlavný protagonista cez poéziu slovenských autorov s úprimným vedomím vlastnej pominuteľnosti reflektuje svoj život.

"Píšem Vám tento list do jesenného temna, aby ste neplakali do tichej noci pre mňa," sú úvodné slová básne List do vetra, ktorej autorom je Miroslav Válek. Je to zhudobnený dopis, ktorý tu Lasica zanechal pre svojich blízkych, priateľov, kolegov a všetkých tých, ktorí ho mali radi a nestihli sa s ním v júli 2021 rozlúčiť.

Videoklip sa nakrúcal s Mirom Remom. Oslovili Lasicových najbližších a pozvali ich do priestoru nahrávacieho štúdia, v ktorom album vznikal. Tam im jeho List osobne odovzdali. Za tými, ktorí nemohli prísť na Slovensko, vycestovali do Prahy, Brna, Třebíče. Nakrúcanie trvalo deväť dní.

Lasicov nový album vyjde v priebehu budúceho roka v dvoch špeciálnych formátoch, ako kniha s CD a ako vinyl. Bude obsahovať 11 skladieb, 11 básní, 11 obrazov a rôzne fotografie. Okrem albumu vyjde aj atraktívny zberateľský kúsok - limitovaný singel List do vetra s podpisom Milana Lasicu, vygravírovaným priamo na platni.

(tasr)

Minúta  |  

Denník N sa stal novým spolumajiteľom českého týždenníka Respekt

Denník N sa stal novým spolumajiteľom českého týždenníka Respekt. Motiváciou má byť digitálne „know-how” Denníka N.

Respekt je český mainstreamový, liberálny politicko-spoločenský denník, názorovo blízky práve Denníku N.  Má 22-tisíc printových a digitálnych predplatiteľov.

„Je pre nás cťou, že sa môžeme stať súčasťou príbehu jedného z najkvalitnejších českých médií,” povedal Lukáš Fila, riaditeľ spoločnosti N Press vydávajúcej Denník N.

Podľa šéfredaktora Respektu Erika Taberyho bolo motiváciou na vstup Denníka N do vlastníckej štruktúry Respektu najmä jeho digitálne „know-how”. „Respekt, bohužiaľ, nemohol v posledných rokoch dostatočne reagovať na vývoj vo svete digitálnych médií,“ vraví Tabery.

Od novembra 2023 sa vydavateľom časopisu stáva spoločnosť Respekt Media, a.s., v ktorej majú rovnaké podiely štyri subjekty: slovenský Denník N, česká nadácia Independent Press, ktorá spoluvlastní aj český Deník N, spoločnosť Aegis Holding slovenského novinára a spisovateľa Lászlóa Szigetiho, ktorý napríklad založil vydavateľstvo Kalligram, a zvyšnú štvrtinu Respekt Media bude vlastniť samotná redakcia Respektu, informuje slovenský Denník N.

(denník n)

Minúta  |  

Aktivisti zrekonštruovali šesť turistických mostíkov v Jaloveckej doline

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ - Aktivisti z turistického klubu Hikemates osadili šesť nových mostíkov na turistickej trase vedúcej na vrch Baníkov v Západných Tatrách. Pohyb bude teraz pre turistov bezpečnejší. Pri rekonštrukcii využili aj vrtuľník, ktorý vyviezol do Jaloveckej doliny materiál na obnovu. Informoval o tom predseda klubu Patrik Pajta.

„Turistické mostíky, ktoré boli v havarijnom stave, sme odstránili a na ich mieste sme osadili úplne nové,“ poznamenal Pajta. Životnosť mostíkov pritom odhadol na 10 až 15 rokov.

Na obnove mostíkov sa podieľala spoločne so Správou Tatranského národného parku aj Horská záchranná služba. „Trasa bude nielen bezpečnejšia pre turistov, ale v prípade zásahu uľahčí prácu aj nám záchranárom. Prístup k zranenému bude plynulejší, rýchlejší a následný transport pre zraneného aj záchranárov bude bezpečnejší,“ skonštatoval riaditeľ HZS Marek Biskupič.

(sita)

Minúta  |  

Mestskému basketbalovému klubu Ružomberok zvýšilo mesto dotáciu o 40.000 eur

RUŽOMBEROK - Samospráva zvýši mestskému basketbalovému klubu (MBK) Ružomberok dotáciu o 40 000 eur. Financie poslúžia na krytie prevádzkových nákladov. Na tohtotýždňovom mimoriadnom rokovaní o tom rozhodlo ružomberské mestské zastupiteľstvo.

O rovnakú sumu 40 000 eur zároveň v budúcom roku znížia dotáciu pre MBK. V tomto roku mesto podporilo basketbalistov sumou 262 200 eur, v roku 2024 to bude 180 200 eur.

"Dôvodom na zvýšenie dotácie je fakt, že MBK má prechodný nedostatok hotovostných prostriedkov. Spôsobil ho časový rozdiel medzi zazmluvnenými príjmami klubu od hlavného sponzora na celú hráčsku sezónu 2023/2024 a plánovanými výdavkami klubu v roku 2023. Zníženú výšku dotácie následne vykryjú zazmluvnenými príjmami od hlavného sponzora v roku 2024," vysvetlil ružomberský primátor Ľubomír Kubáň.

(tasr)

Minúta  |  

V Rajeckej doline diskutovali o vodozádržných opatreniach

FAČKOV - V Rajeckej doline diskutovali o vodozádržných opatreniach na boj s dlhodobým suchom, prívalovými zrážkami, eróziou pôdy a úbytkom vody v krajine. Takmer 150 účastníkov konzultovalo o možnostiach zmiernenia týchto klimatických extrémov. Za organizátorov o tom informovala PR manažérka workshopu Voda nás spája Lenka Puzlíková.

Pripomenula, že do mapovania narušenej krajiny sa zapojili už pred takmer dvomi rokmi odborníci z neziskovej organizácie Kvapka Rajeckej doliny. Vlani predstavili špeciálnu techniku jama - hrádza - jama. Umožňuje kompletne revitalizovať nevyužívané lesné cesty tak, aby do nich zase začala vsakovať zrážková voda, ktorej 80 percent teraz nenávratne odteká. Na tohtoročnom workshope ukázala ďalšie typy opatrení, ktoré pomáhajú zlepšiť vsakovanie vody, znižujú eróziu pôdy, prispievajú k obnove zásob podzemnej vody a pritom nemusia nutne znamenať zánik lesnej cesty, doplnila.

Ukážky infiltračných opatrení v rôznych prostrediach si pozreli zástupcovia lesníkov, vodohospodárov, rybárov, akademikov, pracovníkov okresných a krajských úradov, ale aj miestnych samospráv. "Vďaka spolupráci s Lesmi SR sme mohli na lesnej pôde poškodenej presunom ťažkej techniky po kôrovcovej kalamite ukázať ďalšie metódy ošetrenia pôdy dvadsaťtonovým bagrom," uviedol Jan Husák, jeden z hlavných organizátorov workshopu za neziskovú organizáciu Kvapka Rajeckej doliny.

Ukážky sprevádzal výklad priekopníka infiltračných opatrení na Slovensku Štefana Vaľa a Miroslava Kubína, zakladateľa odbornej platformy Aquainova, ktorá sa inovatívnym opatreniam venuje v Česku. Od minulého roka sa platforma Aquainova venuje aj zachovaniu prirodzeného kolobehu vody v Rajeckej doline.

Kubín podotkol, že ťažkou technikou je možné opraviť to, čo bolo ťažkou technikou zničené. "Máme za sebou desiatky revitalizácií, mapovaní defektov a návrhov opatrení na lesnej pôde nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Oceňujeme, že v Rajeckej doline je vôľa s príčinami zvýšeného sucha a prívalových povodní niečo robiť. Spolupráca je nutná, pretože klíma sa mení rýchlejšie, ako sa jej ľudia stačia prispôsobovať. Voda nám totiž počas dažďov zbytočne odteká bez ďalšieho úžitku," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

VW v Česku gigafactory nepostaví, argumentuje pomalým rozvojom elektromobility

Nová továreň na batérie do elektromobilov, za ktorú lobovala česká vláda, v Česku nevznikne. Automobilový koncern Volkswagen nebude v súčasnosti rozhodovať o žiadnej ďalšej lokalite pre takzvanú gigafactory v Európe.

V stredu to potvrdil český premiér Petr Fiala krátko po tom, ako o rozhodnutí spoločnosti informoval jej generálny riaditeľ Oliver Blume, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Ako nás Oliver Blume informoval, z mnohých dôvodov na strane koncernu VW, okrem iného aj z dôvodu pomalšieho rozvoja predaja elektroáut, nemôžu v tejto chvíli urobiť žiadne rozhodnutie o ďalšej gigafactory v Európe," uviedol Fiala s tým, že Česko už dlhšie na rozhodnutie koncernu nemôže čakať. Sústrediť sa preto bude na iné projekty výroby batérií v ČR. Dodal, že postoj koncernu odložiť svoje rozhodnutie je potrebné rešpektovať. Vedenie VW Česko podľa ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu informovalo, že ich rozhodnutie nepríde skôr než v roku 2025.

Spoločnosť vo svojom vyhlásení uviedla, že pre pomalší rozvoj elektromobility v Európe zatiaľ „neexistujú obchodné dôvody", aby o ďalších lokalitách pre novú továreň v Európe aktuálne rozhodovala. Dodala, že výrobných kapacít má dostatok.

Česká vláda pre možnú gigafactory vytipovala rozsiahly areál bývalého vojenského letiska pri obci Líně v okrese Plzeň. Proti zámeru však protestovali miestni obyvatelia a tiež členovia aeroklubov, ktorí letisko využívali.

Minister priemyslu a obchodu by priestor rád využil aj pre iného investora. Na základe predchádzajúcich uznesení vlády ho však ministerstvo obrany, ktoré pozemok vlastní, uvoľní len investorovi "podobného významu", akým by bol VW. Síkela dodal, že vláda aktuálne rokuje s piatimi potenciálnymi investormi na výrobu batérií z rôznych kontinentov, ktorí majú vytipované aj iné pozemky v ČR.

Kandidátmi na novú továreň koncernu VW, ktorá by zamestnala asi 4-tisíc ľudí, boli okrem Česka aj Poľsko a Maďarsko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.