4. novembra 2023 | 6:27

Minúta | 4. novembra 2023 | 6:27

Briti zadržali v Karibiku kokaín v hodnote 60 miliónov libier

Briti zadržali v Karibiku kokaín v hodnote 60 miliónov libier. K zásahu došlo po tom, ako v lete zachytili drogy v hodnote 140 miliónov libier.

Torpédoborec HMS Dauntless so základňou v meste Portsmouth vyslal do operácie svoj vrtuľník Wildcat a tím ostreľovačov Kráľovskej námornej pechoty (Royal Marines), aby sa zamerali na podozrivý rýchly čln, uviedli britskí predstavitelia.

K zadržaniu došlo po tom, ako torpédoborec typu 45 v lete zachytil drogy v hodnote 140 miliónov libier.

„Počas rutinnej protidrogovej hliadky v Karibskom mori vyslal Dauntless vrtuľník Wildcat a tím ostreľovačov Kráľovskej námornej pechoty, aby sa priblížili k podozrivému plavidlu," uviedol hovorca Kráľovského námorníctva.

„Keď pašeráci začali vyhadzovať svoj nelegálny náklad, ich motory presne vyradili ostreľovači z komanda a loď zastavili. To umožnilo vyslanie tímu americkej pobrežnej stráže z lode Dauntless a zhabanie 11 veľkých balíkov kokaínu s hmotnosťou 330 kilogramov," spresnil hovorca.

„Po ďalšom zásahu na lodi nemôžem od svojho tímu žiadať viac. Ich pracovná morálka a pozornosť venovaná detailom zostáva bezkonkurenčná, čo sa prejavuje pri takých zásahových operáciách, ako boli tie v uplynulých mesiacoch," uviedol veliteľ predmetného plavidla Ben Dorrington.

Hovorca námorníctva dodal: „Predtým počas tej istej hliadky, ale v rámci samostatnej operácie, podozriví pašeráci potopili svoj motorový čln, keď sa k nim Dauntless priblížil."

„Po navedení na pozíciu americkým námorným hliadkovacím lietadlom vyslala loď Dauntless svoj oddiel americkej pobrežnej stráže, aby sa nalodil a prehľadal plavidlo; akcia sa zmenila na záchrannú operáciu, keď posádka sabotovala tento malý rýchly čln," dodal hovorca Royal Navy.

„Po zmarení ich údajnej pašeráckej misie, strate nákladu a potopení lode sa podarilo zachrániť dve osoby, ktoré sa dostali na palubu lode HMS Dauntless, kde im poskytli lekárske ošetrenie, jedlo, vodu, a nasledujúci deň ich previezli na loď amerického námorníctva," spresnil hovorca.

Plavidlo HMS Dauntless bolo v máji vyslané do Karibiku, aby spolupracovalo s britskými zámorskými územiami v regióne počas obdobia hurikánov a pomáhalo pri operáciách zameraných na boj proti pašovaniu drog.

(tasr, dpa)

4. novembra 2023 | 5:20

Minúta | 4. novembra 2023 | 5:20

Súd OSN sa bude zaoberať žiadosťou Guyany v územnom spore s Venezuelou

Najvyšší súd OSN posúdi žiadosť Guyany o zastavenie venezuelského referenda o tom, či má byť anektovaný región bohatý na ropu, na ktorý si robia nárok obe tieto juhoamerické krajiny.

Referendum je naplánované na 3. decembra napriek nevyriešenému územnému sporu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v holandskom Haagu, ktorý vo vyhlásení uviedol, že jeho jednodňové novembrové pojednávanie bude venované žiadosti susednej Guyany o naliehavé „predbežné opatrenia".

Medzinárodný súdny dvor zatiaľ nestanovil dátum pojednávania hlavného sporu.

Venezuela už desaťročia tvrdí, že oblasť Essequibo s rozlohou 160-tisíc kilometrov štvorcových, ktorú spravuje Guyana, by mala patriť do jej hraníc.

Podľa desať rokov starého sčítania ľudu tvorí tento región viac ako dve tretiny Guyany a žije v ňom 125-tisíc z jej 800-tisíc obyvateľov. Spor sa zintenzívnil, odkedy spoločnosť ExxonMobil v roku 2015 objavila v Essequibo ropu.

Guyana má najväčšie zásoby ropy na svete v prepočte na obyvateľa, zatiaľ čo jej väčší sused má celkovo najväčšie preukázané zásoby tejto komodity. Keďže sa spor vyostril, Venezuela nedávno oznámila, že o tejto otázke usporiada referendum, čo Guyana označila za nezákonný krok.

Začiatkom tohto týždňa sa Guyana obrátila na MSD so žiadosťou o „naliehavú ochranu" vo forme príkazu Venezuele, aby "nepokračovala" v plebiscite, ktorý je podľa nej súčasťou „zlovestného plánu na zabratie guyanského územia".

Guyana, bývalá holandská a britská kolónia, tvrdí, že jej hranice s Venezuelou boli stanovené arbitrážnym súdom v roku 1899.

Venezuela, ktorá je po neuznaných voľbách a potláčaní protivládnych protestov pod medzinárodnými sankciami, však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzené hranice, uznané v čase získania nezávislosti od Španielska.

(tasr)

4. novembra 2023 | 5:18

Minúta | 4. novembra 2023 | 5:18

Nepál: Počet obetí zemetrasenia stúpol na najmenej 119

Západ Nepálu zasiahlo silné zemetrasenie. Počet obetí je najmenej 119. Zemetrasenie v odľahlej časti krajiny malo magnitúdu 5,6.

Na videách a fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidieť, ako sa miestni obyvatelia v tme prekopávajú troskami a vyťahujú preživších z ruín zrútených domov a budov. Zemetrasenie bolo cítiť až v indickom hlavnom meste Naí Dillí, takmer 500 kilometrov od epicentra, a 42 kilometrov južne od mesta Džumľa.

Otrasy zasiahli krajný západ tejto himalájskej krajiny v piatok neskoro večer. Geologická služba Spojených štátov (USGS) ich namerala v hĺbke iba 18 kilometrov. V oblasti došlo k zrúteniu viacerých domov.

„Počet mŕtvych dosiahol 119 a najmenej ďalších sto osôb bolo zranených. Odľahlosť okresov sťažuje prísun informácií," uviedol pre AFP hovorca polície postihnutej provincie s tým, že bezpečnostné sily boli vo veľkom nasadené na pomoc pri pátracích a záchranných operáciách.

Nepál leží na hlavnom geologickom zlome, kde indická tektonická doska tlačí na eurázijskú dosku a vytvára pohorie Himaláje, pričom zemetrasenia sú tu pravidelným javom.

Nepálsky premiér Pušpa Kamál vyjadril "hlboký zármutok nad ľudskými škodami spôsobenými zemetrasením".

V roku 2015, keď Nepál zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a zničilo viac ako pol milióna domov, zahynulo takmer 9-tisíc ľudí a viac ako 22-tisíc bolo zranených. Prírodný živel zároveň poškodil alebo zničil takmer 8-tisíc škôl.

Stovky pamiatok a kráľovských palácov - vrátane tých zapísaných na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v údolí Káthmandu -, ktoré priťahovali návštevníkov z celého sveta, boli zničené, čo bol veľký úder pre cestovný ruch.

(tasr)

3. novembra 2023 | 22:47

Minúta | 3. novembra 2023 | 22:47

Talianska vláda schválila spornú reformu, premiéra by mali občania voliť priamo

V Taliansku by mohli občania voliť premiéra priamo, vyplýva z návrhu reformy, ktorú schválila Meloniovej vláda. Zmenou ústavy zamýšľa úradujúca predsedkyňa vlády ukončiť politickú nestabilitu v krajine.

V prípade schválenia reformy by si občania volili premiéra na obdobie piatich rokov tak, aby sa časovo zhodovalo s funkčným obdobím parlamentu. Podľa súčasných pravidiel si voliči vyberajú iba politickú stranu alebo koalíciu, osoba premiéra sa určuje až po voľbách podľa ich výsledkov a na základe parlamentných spojenectiev.

Návrh predpokladá, že politická strana alebo koalícia víťazného kandidáta na predsedu vlády po voľbách automaticky dostane najmenej 55 percent kresiel v oboch komorách parlamentu.

Ak by zvolený šéf vlády z nejakého dôvodu nemohol pokračovať vo funkcii, prezident by musel namiesto neho dosadiť iba osobu, ktorá je súčasťou vládnucej parlamentnej väčšiny.

V prípade nezískania dôvery parlamentu pre takúto vládu by hlava štátu musela parlament rozpustiť a zvolať predčasné voľby. Taliansky prezident by zároveň stratil určité právomoci, ako napríklad možnosť vymenovania úradníckej vlády.

Meloniovej vláda je v Taliansku v poradí siedmou v priebehu posledných desiatich rokov. Táto skutočnosť by podľa premiérky mala byť dôvodom na zmenu ústavy. "Považujem to za matku všetkých reforiem, ktoré sa dajú v Taliansku uskutočniť," vyhlásila Meloniová.

Celkovo sa v Taliansku v priebehu uplynulých 78 rokov vystriedalo takmer 70 rôznych vlád. Volebná reforma by takémuto častému striedaniu vlád, ktorých funkčné obdobia trvali v niektorých prípadoch iba pár týždňov či mesiacov, mala zabrániť.

Ako pripomína agentúra DPA, akákoľvek úprava ústavy si vyžaduje schválenie dvojtretinovou väčšinou v oboch komorách talianskeho parlamentu. Vládna koalícia nedisponuje v parlamente dvojtretinovou väčšinou, a teda by sa musela snažiť získať podporu opozície.

Podľa agentúry Reuters sa dve hlavné opozičné strany – stredoľavá Demokratická strana (PD) i Hnutie piatich hviezd (M5S) – už vyslovili, že návrh nepodporia. Jedine centristická strana Italia Viva avizovala, že by mohla zahlasovať v prospech vládneho návrhu. V prípade, že poslanci reformu odmietnu, Meloniová chce o nej usporiadať referendum.

(tasr, afp, ap)

3. novembra 2023 | 19:27

Minúta | 3. novembra 2023 | 19:27

Rusko bude dodržiavať moratórium na vykonávanie jadrových testov

Rusko bude dodržiavať moratórium na vykonávanie jadrových testov aj po odstúpení od ratifikácie medzinárodnej Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Plánujeme dodržiavať moratórium, ktoré platí už viac než 30 rokov," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Upozornilo však, že ak by USA uskutočnili jadrové skúšky, Rusko by ich taktiež "muselo nasledovať".

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dokumenty o odstúpení od CTBT vo štvrtok. Zmluvu prijalo v roku 1996 Valné zhromaždenie OSN. Zakazuje všetky jadrové výbuchy vrátane skúšok jadrových zbraní.

Do platnosti však nevstúpila, pretože ju neratifikovalo osem krajín vrátane Spojených štátov, Indie a Číny. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok požiadal Rusko o záväzok, že nebude vykonávať jadrové testy.

Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) taktiež vyzvala Rusko, aby naďalej dodržiavalo zmluvu vrátane používania monitorovacích staníc, ktoré dokážu v reálnom čase odhaliť aj ten najmenší výbuch.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom októbra uviedol, že odstúpenie od ratifikácie neznamená, že Moskva má v úmysle testovať jadrové zbrane. Krajina by tak podľa neho len chcela dosiahnuť rovnaký status, aký majú Spojené štáty.

Putin uviedol, že nie je "pripravený povedať", či Rusko obnoví jadrové skúšky. Rusko zároveň minulý týždeň usporiadalo cvičenie, ktoré simulovalo odvetný jadrový útok a zahŕňalo odpálenie balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu.

(tasr, afp)

3. novembra 2023 | 18:57

Minúta | 3. novembra 2023 | 18:57

Chceme byť odrazom Slovenska, okrem komunistov a fašistov, vyhlásil Šipoš

Chceme byť odrazom Slovenska, okrem komunistov a fašistov, vyhlásil predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš. Premenovanie strany podľa neho prebehlo v súlade so zákonom.

Hnutie Slovensko, ktoré vzniklo premenovaním politického subjektu OĽANO a priatelia, chce byť naďalej širokospektrálnym hnutím otvoreným ľuďom rôznych názorov. Dôležité je, aby títo ľudia mali za sebou silný príbeh, skúsenosti vo svojom obore, boli čestní a "nebáli sa postaviť zlu".

Zdôraznil, že na Slovensku si môže založiť politickú stranu každý občan, ktorý spĺňa podmienky zákona a je na ňom, pre aký názov sa rozhodne.

"Našu filozofiu nemeníme. Sme odrazom a chceme byť odrazom Slovenska, okrem komunistov a fašistov. Chceme dávať príležitosť menšinám aj ľuďom z regiónov. Ľuďom, ktorí majú rôzne názory a pohľady na svet," vyhlásil Šipoš.

Kým sa v hnutí rozhodli pre nový názov, preverili si túto možnosť s právnikmi a aj rozhodnutie ministerstva vnútra zaregistrovať nový názov je podľa Šipoša dôkazom, že premenovanie prebehlo v súlade so zákonom.

"Neurobili sme nič iné, len to, že sme povedali, že to takto cítime, chceme zastupovať Slovensko a rozhodli sme sa pre zmenu názvu. Ak je to zákonom dovolené, neurobili sme nič iné, iba využili túto možnosť," povedal. Pripomenul, že výraz "Slovensko" majú v názve aj iné strany.

"Ja si napríklad nemyslím, že celé Slovensko je progresívne," poznamenal Šipoš. Ako znovuzvolený predseda poslaneckého klubu chce rozvíjať spoluprácu s ostatnými opozičnými parlamentnými stranami. Je presvedčený, že ak hnutie Slovensko urobí o štyri roky dobrý volebný výsledok, práve medzi týmito stranami môže nájsť budúcich koaličných partnerov.

"Samozrejme, aj si konkurujeme v boji o voliča, ale je našou povinnosťou spolupracovať a byť alternatívou k tejto vláde," vyhlásil Šipoš. Spôsob odvolania bývalého policajného prezidentka Štefana Hamrana považuje za nedôstojný.

"Keď vysoký policajný funkcionár oznámi dopredu, že končí a dva dni pred tým ho minister vnútra prevelí na druhý koniec republiky, tak to je podľa mňa pomsta," skonštatoval Šipoš. Nomináciu Branislava Zuriana na post riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vníma ako politickú a nesúhlasí ani s postavením skupiny obvinených policajtov mimo služby.

"Som presvedčený, že minister Šutaj Eštok z Hlasu-SD a 'smeráci' urobia všetko preto, aby zamietli pod koberec kauzy, ktoré v minulosti vyplávali na povrch," tvrdí.

Hnutie Slovensko chce ešte v tomto roku absolvovať snem, na ktorom sa dohodne na postupe do eurovolieb a volieb prezidenta SR. "Myslíme si, že by bolo dobre, keby bola čo najväčšia súťaž a bolo v nej čo najviac dobrých kandidátov," naznačil Šipoš.

(tasr)

3. novembra 2023 | 18:14

Minúta | 3. novembra 2023 | 18:14

Bojovníci proti hoaxom na Úrade vlády SR končia, naznačil Juraj Gedra

Bojovníci proti hoaxom na úrade vlády končia, naznačil Juraj Gedra. Šéf úradu vlády takto označil úradníkov, ktorí sa podľa neho správali aktivisticky. Dodal, že sú medzi nimi aj tí, ktorí v Bruseli označili Fica a Pellegriniho za hybridnú hrozbu.

Juraj Gedra uviedol, že ako vláda sa ocitli pod mediálnym tlakom, čo sa podľa neho dalo čakať, keďže voľby „nedopadli podľa predstáv politických aktivistov v mimovládkach".

Takzvanými bojovníkmi proti hoaxom nazval šéf úradu vlády úradníkov, ktorí sa v Bruseli sťažovali na Smer a Hlas ako vtedajšiu opozíciu. Fica a Pellegriniho ako „hybridnú hrozbu" podľa nich vtedy mala riešiť priamo Európska komisia a NATO, uvádza Gedra.

Podľa šéfa úradu vlády nejde o niekoľko jednotlivcov, ale „politické bunky" organizované nielen na vláde, ale napríklad aj na ministerstve zahraničných vecí, v Policajnom zbore alebo rezorte obrany. Ich náplňou práce bolo zabezpečiť na Slovensku na viaceré témy „jeden, povinne správny názor".

„Za Úrad vlády môžem povedať, že bude učinená náprava. A kolegom na ministerstvách som dal echo, nech si čím skôr urobia poriadok," uzavrel Gedra svoje vyjadrenie.

„Niekto poslal v apríli zo Slovenska skupinu 21 ľudí, z toho asi 15 či 16 boli predstavitelia štátnych orgánov. Komunikovali s vysokými predstaviteľmi EÚ, [...] boli v centrále NATO a žiadali o intervenciu proti slovenskej opozícii, pretože vraj preto, že začína mať prevahu, je nebezpečná pre Slovensko,“ vyhlásil Fico na májovej tlačovej konferencii.

(fb)

3. novembra 2023 | 17:37

Minúta | 3. novembra 2023 | 17:37

Šéf srbskej tajnej služby Vulin odstúpil z funkcie

Šéf srbskej tajnej služby Aleksandar Vulin odstúpil zo svojej funkcie. Tvrdí, že ho k tomu donútil medzinárodný tlak. USA naňho uvalili sankcie, uvalenie sankcií označil za "protiruskú hystériu".

"Spojené štáty a Európska únia žiadajú moju hlavu, aby neuvalili sankcie na Srbsko… Nebudem príčinou vydierania a nátlaku na Srbsko," vysvetlil svoju demisiu 51-ročný Vulin.

Vulin je jedným z mála vysokopostavených európskych politikov, ktorí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu oficiálne navštívili Moskvu. V minulosti zastával aj funkciu ministra obrany a ministra vnútra. Jeho nacionalistické prejavy viackrát vyvolali diplomatické spory so susednými krajinami.

USA naňho v júli uvalili sankcie za zneužitie verejnej funkcie na údajnú pomoc pri nelegálnom prevoze zbraní cez srbské hranice a tiež za účasť na obchode s drogami. Obvinili ho tiež, že pomáha Rusku rozširovať svoj vplyv na Balkáne.

Srbsko síce oficiálne – na pôde OSN – odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, k Západu sa však v uvalení sankcií na Moskvu nepridalo. Samotný Vulin povedal, že Srbsko sa "nebude zúčastňovať na protiruskej hystérii".

Vulin je tiež verejným propagátorom myšlienky takzvaného srbského sveta, čím označuje akúsi politickú úniu Srbov vo svete. Kritici tvrdia, že ide o niečo podobné, ako je idea takzvaného ruského sveta. Srbsko je od roku 2012 oficiálnym kandidátom na vstup do Európskej únie.

AFP však pripomína, že táto balkánska krajina je takmer úplne závislá od dodávok ruského plynu. Spolieha sa tiež na ruské právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. To v podstate znemožňuje získať uznanie medzinárodného spoločenstva pre Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008.

(tasr, afp)

3. novembra 2023 | 17:00

Minúta | 3. novembra 2023 | 17:00

Gruzínec spôsobil smrteľnú nehodu na hranici, v lučeneckej nemocnici ho zadržali

LUČENEC - Gruzínec, ktorý spôsobil smrteľnú nehodu na maďarsko-srbskej hranici bol zadržaný. Vďaka rýchlej výmene informácií a spolupráci slovenských a maďarských policajtov sa ho podarilo identifikovať a zadržať v lučeneckej nemocnici.

Ústredné operačné stredisko prijalo 27. októbra podvečer informáciu, že do lučeneckej nemocnice prišlo motorové vozidlo, z ktorého vyskočil vodič a ušiel. Na zadných sedadlách zostal ležať zranený muž, o ktorého sa lekári okamžite postarali. Privolaní policajti prípad postúpili kolegom z Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, ktorí začali trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu prevádzačstva.

Akonáhle to zdravotný stav muža dovolil, policajti spolu s tlmočníkom muža vypočuli. Zároveň nadviazali komunikáciu s maďarskými kolegami. Tí potvrdili, že zranený muž mal v to ráno spôsobiť vážnu dopravnú nehodu na maďarsko-srbskej hranici. Ťažké zranenia pri nej utrpeli traja muži, štyri deti, jedna žena nehodu neprežila.

„Vodiča vozidla malo zobrať z miesta nehody iné vozidlo. Informácie nasvedčovali tomu, že vozidlo malo prevážať nelegálnych migrantov. Preto vzniklo podozrenie, že zranený muž v nemocnici môže byť páchateľom trestného činu prevádzačstva a zároveň aj vodičom, ktorý zavinil smrteľnú dopravnú nehodu v Maďarsku,“ informovala hovorkyňa Prezídia PZ Denisa Bárdyová.

Príslušníci Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru okamžite prijali prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré viedli k vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu. „Vo štvrtok

2. novembra sa v nemocnici uskutočnilo súdne pojednávanie, na základe ktorého bol 31-ročný občan Gruzínska vzatý do útekovej väzby na Slovensku, kde bude čakať na vydanie do Maďarska,“ dodala Bárdyová.

(sita)

3. novembra 2023 | 16:57

Minúta | 3. novembra 2023 | 16:57

Otec obete z vlaku prehovoril: útočníkovi nepraje nič zlé. Jeho dcéra je na tom už psychicky lepšie

Otec dobodanej dievčiny z vlaku prehovoril a útočníkovi nepraje nič zlé. Jeho dcéra je na tom už psychicky lepšie.

Otec mladej Ľudmily, ktorú útočník dobodal vo vlaku na východe Slovenska, povedal, že jeho dcéra je na tom psychicky lepšie, než sám čakal. „Je po operácii ruky, v stabilizovanom stave a pri vedomí,“ dodal.

„Útočníkovi neprajem nič zlé a verím, že aj napriek tomu, čo urobil, z neho môže byť slušný človek,“ uzavrel rodič Marián pre Nový Čas.

Útočník čelí podľa polície obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného v štádiu pokusu a prečinu výtržníctva. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov.

(nový čas)

3. novembra 2023 | 16:32

Minúta | 3. novembra 2023 | 16:32

Mongoli boli pre Rusko lepší ako západní dobyvatelia, vyhlásil Putin

Mongoli boli pre Rusko lepší ako západní dobyvatelia, vyhlásil Putin. Zlatá horda vraj konala bezohľadne a kruto, ale neovplyvnila ruský jazyk, tradície a kultúru. O to sa v súčasnosti podľa neho pokúša Západ.

"Jednota ľudu bola kľúčovým faktorom v postupe Ruska k novým hraniciam. Vždy to platilo. Pripomeňme si, čo sa stalo v dňoch, povedzme, Alexandra Nevského. Cestoval do Hordy, poklonil sa pred chánmi Hordy a dostal povolenie vládnuť ako princ. Predovšetkým preto, aby mohol účinne odolať invázii Západu. Lebo to bolo to, čo si západní dobyvatelia zaumienili urobiť. Vďaka tejto voľbe, ktorú urobil, dnes uctievame Alexandra Nevského ako svätca. Záležalo mu na zachovaní ruského ľudu – a neskôr všetkých národov žijúcich na území našej krajiny," povedal Putin.

(pravda.ua)

3. novembra 2023 | 16:14

Minúta | 3. novembra 2023 | 16:14

Europoslankyňa Lexman mala úraz. Spadla z bicykla

PREŠOV – Počas Dušičiek sa politička spolu s manželom Milanom Majerským vybrala do Levočských vrchov na bicykli. Pri zjazde však spadla. S dobitou tvárou skončila na chirurgii.

Politička sa po mesiacoch kampaňovania rozhodla nabrať energiu v Levočských vrchoch. Podľa jej slov sa na tento týždeň spolu s manželom, predsedom PSK a súčasným poslancom NR SR Milanom Majerským, veľmi tešili. „Tesne pred koncom sa pri zjazde stalo v jednej sekunde to, čo si nikto nepraje. Pád,” uviedla na sociálnej sieti.

Doudieraná, s dobitou tvárou, bradou a poranenou perou skončila na levočskej chirurgii. Za ošetrenie sa na svojom profile poďakovala aj primárovi oddelenia Ľubomírovi Strelkovi. „Ďakujem za skvelý výkon a trpezlivý prístup pri vyberaní množstva kamienkov z rán,” dodala.

Mohlo by Vás zaujímať Nové elektrické midibusy už jazdia prešovskými ulicami

V minulosti sa pádom nevyhol ani Majerský. Hrozivo napríklad vyzerala kolízia s cyklistkou, ktorá mu vošla do cesty v roku 2020. Z pádu vtedy vyviazol s niekoľkými odreninami.

Mohlo by Vás zaujímať František sa modlil za Benedikta XVI. a kardinála Pella: Viera nie je idea či morálka. Boh hľadá pokorných ľudí

Miriam Lexmann (49) je politička KDH. Od roku 2019 je poslankyňou Európskeho parlamentu.

3. novembra 2023 | 16:09

Minúta | 3. novembra 2023 | 16:09

Polícia upozorňuje vodičov na víkendovú uzáveru tunela Sitina

BRATISLAVA - Polícia upozorňuje vodičov na víkendovú uzáveru tunela Sitina, uskutoční sa tretia etapa plánovanej servisnej uzávery. Uzavretý tak bude v oboch smeroch. Polícia Bratislavského kraja o tom informuje na sociálnej sieti.

Tunel bude zavretý od piatka od 22.00 h do soboty (4. 11.) do 10.00 h a potom od soboty 22.00 h do nedele (5. 11) do 10.00 h.

(tasr)

3. novembra 2023 | 16:08

Minúta | 3. novembra 2023 | 16:08

Zelená domácnostiam má pokračovanie. Poznáme nové pravidlá na získanie dotácií

Domácnosti v rodinných, ale aj v bytových domoch budú môcť získať dotáciu na kúpu a inštaláciu fotovoltických panelov, slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu či veterných turbín.

Vydávanie a preplácanie poukážok z nového projektu sa začne až v prvom štvrťroku 2024, keď bude prístupný nový informačný systém zohľadňujúci aktuálne podmienky podpory.

O výške dotácie a konkrétnych podmienkach projektu zverejnených 31. októbra píše Martin Dargaj.