23. novembra 2020 | 18:05

Minúta | 23. novembra 2020 | 18:05

Heger sa bráni: Pracujeme na pláne obnovy, dôraz je na kvalitu. Opozícia tomu nerozumie

Minister financií odmieta kritiku opozície, podľa ktorej je ohrozené čerpanie prostriedkov z protikorónového fondu obnovy. Diskusia teraz podľa neho beží vnútri vládnej koalície. Po nej majú predstaviť vládne priority.

Koronakríza či celoplošné testovanie sú otázky, ktoré dokážu prebiť aj takú dôležitú tému, akou je plán obnovy. Pripustil to v pondelok minister financií Eduard Heger (OĽANO). Ubezpečil však, že na ňom intenzívne pracujú, pričom dôležitá je práve kvalita. Tomu opozícia nerozumie, lebo nepriniesla žiadnu reformu. Uviedol to v reakcii na kritiku opozičného Smeru-SD, podľa ktorého je ohrozené čerpanie prostriedkov z fondu obnovy.

Skonštatoval, že dôraz pri tvorbe plánu obnovy kladie na kvalitu. "To je asi to najdôležitejšie, samozrejme, tomuto opozícia nerozumie, pretože nikdy kvalitné veci neprinášala, za 12 rokov žiadnu reformu nepriniesla. Vyjedla hrniec úplne do poslednej lyžičky, nič pre Slovensko nespravila," podotkol Heger.

Myslí si, že sa podarilo rozprúdiť verejnú diskusiu o tejto téme, ktorú naštartovali reformným menu. "Odvtedy plán obnovy žije, áno, samozrejme, otázka 'korony', celoplošného testovania, je otázka, ktorá dokáže prebiť aj takúto dôležitú tému, ale sú to bytostné veci, ktoré sa ľudí dotýkajú. My intenzívne pracujeme na pláne obnovy," dodal minister.

Priblížil, že momentálne sa uskutočňuje diskusia v rámci koalície. Hneď ako bude uzavretá, predstavia aj priority, ktoré budú súčasťou plánu obnovy. Veľkou prioritou je podľa neho vzdelávanie, reforma zdravotníctva a investície s tým súvisiace. "Potrebujeme investovať do nemocníc, potrebujeme optimalizovať sieť nemocníc a zvýšiť ich kvalitu," spresnil Heger s tým, že investície pôjdu aj do zelenej ekonomiky a digitalizácie. Diskusia s Európskou komisiou o pláne obnovy sa podľa jeho slov uskutočňuje už od leta. "Komunikujeme niekoľkokrát za týždeň, takže tá komunikácia je veľmi intenzívna," poznamenal Heger.

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico v pondelok uviedol, že Slovensko je v súčasnosti v najakútnejšom ohrození, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov z fondu obnovy, ktorý vytvorila Európska únia. Dôvodom je podľa neho "neschopnosť" vlády Igora Matoviča (OĽANO) v príprave plánu na čerpanie týchto financií.

(tasr)

23. novembra 2020 | 15:14

Minúta | 23. novembra 2020 | 15:14

Matovič: Sulíkov plán je cestou do pekla

Pandemický plán, ktorý v pondelok predstavil minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík, je skôr cestou do pekla. Pred rokovaním ústredného krízového štábu to povedal predseda vlády SR Igor Matovič, ktorý Sulíkov plán označil za populistickú hru, ktorej chýba solidarita.

Matovič kritizuje regionálnu diferenciáciu, myslí si, že je to nezodpovedné. "To, že ak to budeme mať na západe krajiny zelené, ale nebude nás zaujímať, či východ nám horí, je nezodpovedné. Nás teda akože nemá zaujímať, že v inom kúte krajiny budú zomierať ľudia, dôležité je to, aby sme v Bratislave išli do reštaurácie a dáme si tam 'cigárko'?" pýtal sa Matovič. "Musíme sa pozerať na Slovensko ako jednotnú a spojenú krajinu," zdôraznil.

Semafor predstaví aj Krajčí

Pandemický plán SaS by podľa jeho slov nemal byť témou na pondelkovom rokovaní. Sulík by ho mal najskôr predstaviť na konzíliu odborníkov a pandemickej komisii, a ak tam získa hlasy odborníkov, potom sa má o ňom rokovať aj na Ústrednom krízovom štábe (ÚKŠ). Rovnako však má na prerokovania počkať aj semafor, ktorý má pripravený minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO).

"Chceli sme to dnes predstaviť, ale keďže ľudia sú v neustálom chaose, nech teda najskôr predstaví plán pán Sulík a nech sa aj na úrovni odborníkov vyselektuje plán, podľa ktorého pôjdeme," povedal Krajčí.

Sulík očakáva diskusiu

V prípade testovania podľa Matoviča platí, že ÚKŠ súhlasil so systémom testovania ako nástrojom na zníženie počtu denných prírastkov tak, aby denný limit nepresahoval 500 pozitívnych prípadov.

Sulík prichádzajúci na ÚKŠ ešte pred premiérom a šéfom zdravotníctva povedal, že očakáva diskusiu o svojom pláne, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) to, že verí, že k 30. novembru budú môcť otvárať školy. Matovič mu pred novinármi odkázal, nech radšej najskôr prehovorí do duše straníckemu šéfovi a nech v SaS nemenia svoje postoje tomu, s čím predtým súhlasili. Matovič však naznačil, že prichádza s návrhom, že aspoň maturanti by sa mohli dostať do škôl skôr.

Ak sa dohodnú s opozíciou, OĽaNO odíde

Premiér zároveň konštatoval, že ak by sa niektorá vládna strana dohodla s opozíciou a zvolili by v parlamente kandidáta na generálneho prokurátora (GP), OĽANO by vystúpilo z koalície.

"Ešte pred vypočúvaním sa mi dostalo do uší, že niektoré strany spravili dohodu s mafiou či jednou, alebo druhou, ak by sa niečo také stalo, OĽANO vystúpi z koalície a je koniec," povedal Matovič. O ktoré strany má ísť, predseda vlády nepovedal.

Koalícia sa zatiaľ nedohodla na tom, koho by volila za kandidáta na generálneho prokurátora. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová by chcela, aby sa koalícia dohodla na jednom mene. Šéfom prokurátorov by podľa jej slov mal byť morálne čistý človek, ktorý chce robiť zmeny aj vnútri generálnej prokuratúry.

Remišová zároveň tvrdí, že nikto nechce, aby generálneho prokurátora zvolila opozícia, "ktorá má za sebou obrovské kauzy, ktoré roky špičky vedenia polície aj špeciálny prokurátor mali kryť". Ako dodala, strana Za ľudí sa chce rozhodovať podľa presných kritérií, k tejto téme budú mať i predsedníctvo. "Zhodneme sa na tom, že voľba generálneho prokurátora je najdôležitejšia voľba tohto volebného obdobia tak pre koalíciu, ale aj pre opozíciu," povedala šéfka Za ľudí.

Zároveň predpokladá, že opozícia sa obáva, že na mieste generálneho prokurátora bude človek, ktorý je čestný, statočný a nebojácny a nebude citlivé politické kauzy zametať pod koberec. "Nasledujúce dni môžu byť obrovské tlaky a urobíme všetko pre to, aby sme sa v rámci koalície dohodli," povedala Remišová.

(tasr, ste)

23. novembra 2020 | 15:01

Minúta | 23. novembra 2020 | 15:01

Fico: Vláda do Bruselu posiela úlety

Slovensko je v súčasnosti v najakútnejšom ohrození, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov z fondu obnovy, ktorý vytvorila Európska únia. Upozornil na to v pondelok na tlačovej konferencii predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico.

Dôvodom je podľa neho "neschopnosť" vlády Igora Matoviča (OĽANO) v príprave plánu na čerpanie týchto financií. "Čas letí, my máme dnes takmer už koniec novembra a znovu ideme klásť tú istú otázku, čo sa, preboha, deje s naším slovenským plánom, so záväzným dokumentom, bez ktorého Európska komisia (EK) Slovensku nevyplatí ani jedno jediné euro?" pýtal sa Fico.

Vyslovene úlety

Jediný, kto túto tému v súčasnosti za koalíciu komunikuje, je podľa neho predseda európskeho výboru v parlamente Tomáš Valášek (Za ľudí). Zaujímal sa, prečo sa k tejto téme momentálne nevyjadruje minister financií Eduard Heger (OĽANO) či premiér.

Predseda parlamentného výboru podľa Fica priznal, že existujú kontakty na Komisiu, kde si Slovensko testuje, čo asi by bolo financovateľné. Skonštatoval, že unikli informácie, ktoré sa týkajú zdravotníctva.

"Sú tam vyslovene úlety, predsa nie je možné, aby vláda poslala na EK v rámci tohto plánu obnovy boja proti pandémii, že v každom okresnom meste má byť psychiatrická liečebňa," vyhlásil. Podotkol, že niektoré krajiny už predložili svoje plány.

Fico priblížil, že na úvod schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorá sa začína v utorok (24. 11.), poslanec Smeru-SD Ladislav Kamenický navrhne, aby vláda predložila informácie, v akom stave je príprava slovenského plánu. "Bez tohto plánu, ktorý bude schválený EK, nemôžeme čerpať ani euro. A už dnes je zrejmé, že budeme na poslednom mieste," upozornil Fico.

Vláda kašle na spoluprácu V4

Vyjadril sa tiež k vetovaniu dohody o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a plánu obnovy zo strany Poľska a Maďarska. "Problém spočíva v tom, že naša vláda z hlúposti, krátkozrakosti a totálnej neprofesionality hádže spoluprácu v rámci V4 za chrbát. Je to obrovská chyba," zdôraznil. Fico skonštatoval, že by bolo potrebné hovoriť s EÚ ako V4 a riešiť, v čom je problém.

Dodal, že pripravili návrh uznesenia NR SR o vyhlásení referenda s otázkou, či ľudia súhlasia, aby predčasné parlamentné voľby boli v roku 2021. Uviedol, že majú 26 podpisov Smeru-SD, pričom oslovia aj nezaradených okolo Štefana Kuffu a tiež okolo Petra Pellegriniho.

Skúsia zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorá by mala byť počas riadnej novembrovej schôdze parlamentu. Ak neschvália poslanci program schôdze a nebude sa rokovať, podľa Fica si sadnú aj s odborármi, dôchodcami a ďalšími a budú diskutovať o tom, ako spustiť zber podpisov začiatkom budúceho roka.

(TASR, ste)

23. novembra 2020 | 11:36

Minúta | 23. novembra 2020 | 11:36

Prokurátor Šanta: Zhorelo nám najvyššie poschodie, ale základy zostali

Prokuratúra by sa mala zreformovať, získať si späť dôveru, a to čo najskôr. Treba sa zamerať na sporné zastavené trestné stíhania a odmietnuté veci. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na generálneho prokurátora Ján Šanta.

Za súčasný stav prokuratúry môže podľa neho zlyhanie kontroly. Rozšíril by preto Radu prokurátorov a posilniť by sa mala aj kontrola generálneho i špeciálneho prokurátora parlamentom. Vyhlásil, že je preverený ťažkými kauzami, preto je pripravený čeliť nástrahám budúcnosti.

Proaktívna prokuratúra

Šanta presadzuje proaktívnu prokuratúru. Nemôže sa podľa neho čakať na podnety či trestné oznámenia, prokurátori majú postupovať iniciatívne. "Výsledkom musí byť trestné konanie bez akýchkoľvek prieťahov," vyhlásil s tým, že prokuratúra musí reflektovať na zmeny legislatívy a musí na jej tvorbe aj participovať.

Prokuratúra by sa mala podľa Šantu kontrolovať vnútorne a verejne aj formálne a neformálne. Za vnútornú kontrolu považuje Radu prokurátorov, ktorá by sa mala rozšíriť a mali by v nej byť aj neprokurátori. Vonkajšou kontrolou má byť parlament, ktorému má generálny aj špeciálny prokurátor minimálne dvakrát ročne "skladať účty", pričom parlament by ho mohol aj interpelovať.

Šanta sa zaviazal, že ako šéf Generálnej prokuratúry SR bude minimálne dvakrát ročne robiť odpočet pre verejnosť cez médiá. Odpočet by malo robiť aj celé vedenie prokuratúry.

Budú vyžadovať psychotesty?

Šanta presadzuje, aby každý právny čakateľ prešiel psychotestmi, pretože sa musí klásť dôraz aj na osobnosť prokurátora. Chce sa vyrovnať s prokurátormi, ktorí "padli". Za nevyhnutné považuje elektronické prideľovanie spisov.

V súvislosti s pomermi v prokuratúre vyhlásil, že zlyhal systém, pretože zlyhalo vedenie. "Zhorelo nám najvyššie poschodie, ale základy zostali," skonštatoval. Dodal, že ak mal informácie a dôkazy o tom, že zlyhal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, podpísal výzvu na jeho odstúpenie.

Šanta je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, v prokuratúre pôsobí takmer 30 rokov, pričom 15 rokov pôsobil v stredných riadiacich funkciách. V rezorte prokuratúry mieni zotrvať "v dobrom aj v zlom". Dodal, že aj keď sa prokuratúra potápala, vždy bol pilier, na ktorý sa dalo spoľahnúť. Do funkcie ho navrhol poslanec parlamentu Juraj Gyimesi (OĽANO).

(TASR)

22. novembra 2020 | 15:34

Minúta | 22. novembra 2020 | 15:34

Sulík: Matovič vlastne nemá žiadny plán

Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík chce v pondelok (23. 11.) predstaviť svoj plán zvládania pandémie nového koronavírusu. Pri prijímaní opatrení sa má podľa neho jasne stanoviť hranica, ktorá má byť vyrátaná z viacerých údajov. Základom má byť zohľadnenie miery nákazy v regiónoch. Plán sa má venovať i testovaniu.

Sulík to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Exminister hospodárstva Peter Žiga (Hlas-SD) nemá problém s prijímaním opatrení regionálne. Tvrdí, že vláda nemá plán a riadi sa tým, čo premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) aktuálne napadne.

"Základ je taký, že sa nebudeme dívať na Slovensko ako na jeden celok bez ohľadu na to, aká je kde miera nákazy," priblížil Sulík svoj plán. Slovensko by sa malo rozdeliť na obvody podľa regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Prísnejšie opatrenia majú byť tam, kde je situácia horšia. Dodal, že pozerať treba na viaceré dáta. "Treba vyrátať hranice, nie si ich vycucať z prsta," podotkol s tým, že hranica by mala závisieť od počtu nakazených, teda incidencie - koľko ľudí sa nakazilo v prepočte na 100.000. Zvlášť sa má pozerať na štatistiky pri senioroch a rýchlosť stúpania prípadov z týždňa na týždeň.

Žiga zdôraznil potrebu jasných pravidiel prijímania opatrení. Poukázal na susedné krajiny, ktoré už predstavili jasné plány. Tvrdí, že vláda SR nič také nemá. Argumentuje doterajším prijímaním opatrení. "Čo napadne pána premiéra, to platí," podotkol. Hovorí tiež o rozdieloch v štatistikách pri plošnom testovaní a pri PCR testovaní. Poukázal na pokles PCR testov.

SaS nemá favorita

Sulík reagoval tým, že sa ďalej testuje masívne. Na koaličnú radu ide so súhlasom s testovaním v okresoch s vysokou incidenciou. Nemusí byť podľa neho povinné, vie si predstaviť doterajší model kombinácie zákazu vychádzania s výnimkami. Keďže má na starosti ekonomiku, doteraz podľa vlastných slov podobné veci neriešil. Teraz ho však premiér vyzval na vypracovanie plánu. "Pochopil som to tak, že vlastne nemá žiadny plán. Keď niečo takéto potrebuje, mohol mi to povedať v súkromí," uviedol.

Počas týždňa by sa mal v Národnej rade (NR) SR voliť nový šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR. SaS podľa Sulíka nemá zatiaľ favorita, počkať chcú na ukončenie vypočutia kandidátov. "Potom si sadneme a dohodneme sa na jednom mene, ktoré podporíme," dodal. V koalícii je podľa jeho slov dohoda na zelenej karte pri voľbe. Na vypočutie zvyšných kandidátov podľa Žigových slov čakajú aj nezradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Dotkli sa aj protestov 17. novembra. Sulík si myslí, že polícia ich zvládla dobre. Ocenil uzavretie ulice pred Úradom vlády SR a to, že nevyužili vodné delá. Žiga negatívne hodnotil nenosenie rúšok na viacerých záberoch z protestov. V súvislosti s anketou Hlasu-SD o predčasnom ukončení volebného obdobia vlády Žiga uviedol, že chceli poznať názor ľudí, no z technického hľadiska asi všetko nedotiahli, ako mali. Sulík si myslí, že anketa nebola úmyselný podvod.

(TASR)

22. novembra 2020 | 13:21

Minúta | 22. novembra 2020 | 13:21

Vzácna zhoda. Na proteste boli frustrovaní ľudia, vravia koaliční aj opoziční politici

Na tom, že 17. november neprispel k upokojeniu situácie v štáte, majú podiel obe strany v konfrontácii, teda aj časť demonštrantov, ktorí zneužili odkaz Nežnej revolúcie a flagrantne ignorovali súčasné opatrenia, ale takisto aj predstavitelia exekutívy pri komunikácii a vyjadrovaní sa o protestujúcich. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Jana Bittó Cigániková (SaS).

"Je zvláštne vidieť rečniť na 17. novembra Fica, Kotlebu, Hrabina či šéfa komunistov Hrdličku, ale určite by som nekomunikovala to, že v uliciach boli len extrémisti, komunisti a psychopati. Myslím si, že by sme mali v tejto komunikácii trochu vyzrieť," uviedla Bittó Cigániková, ktorá zároveň pripustila, že vyjadrenia boli vyslovené pod tlakom.

Nekomunikoval by som to ako minister obrany

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš súhlasí, že medzi protestujúcimi neboli len ľudia zmanipulovaní politikmi, ale aj tí, ktorí chcú pokojnou formou vyjadriť frustráciu z ekonomického stavu, do ktorého sa dostali.

„Nekomunikoval by som tak ako minister obrany, hoci si myslím, že vyjadrenia o opiciach sa skôr týkali predchádzajúceho incidentu pred úradom vlády z polovice októbra," povedal. Kritizoval, že lídri opozície podrývali boj s ochorením COVID-19, keď nezakryto na uliciach porušovali platné protipandemické opatrenia.

Nerobme z nosenia rúšok náboženstvo

Podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha, na ktorého tiež mierila Šipošova narážka, je presvedčený, že väčšinu času dodržiavali zúčastnení politici zo Smeru-SD platné nariadenia hygienikov vrátane nosenia rúšok, zložené ich mali mať len pri fotení či spievaní hymny.

"Nerobme však z nosenia rúšok náboženstvo. Ďaleko väčší dôraz musíme v súčasnej situácii klásť na sociálne a ekonomické opatrenia," zdôraznil Blaha.

Väčšina boli frustrovaní ľudia

Nezaradený parlamentný poslanec Matúš Šutaj Eštok, pôsobiaci v strane Hlas-SD, je presvedčený, že 90 percent osôb na protestoch tvorili ľudia frustrovaní zo súčasnej ekonomickej, spoločenskej situácie i úrovne komunikácie zo strany vlády.

"Veľmi ma mrzí, že títo ľudia boli častovaní zo strany niektorých koaličných politikov slovami ako lúza či hlupáci. Absolútnym vrcholom arogancie je pán minister obrany a jeho výroky o opiciach, v každej civilizovanej krajine, by mal za to odstúpiť," zdôraznil Šutaj Eštok.

(TASR)

22. novembra 2020 | 12:21

Minúta | 22. novembra 2020 | 12:21

Protest? Neboli tam len extrémisti, priznáva Matovič

Ďalšie celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19 by sa mohlo zopakovať o dva týždne. Pripustil to premiér Igor Matovič v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Vyjadril sa aj k rozsiahlemu protivládnemu protestu, ktorý sa konal 17. novembra.

Premiér Igor Matovič (OĽANO) naznačil, že dobrovoľnosť testovania sa cez víkend neosvedčila. Upozornil na možnosť opätovného nárastu denného prírastku nakazených novým koronavírusom. V súvislosti s alternatívnym plánom opatrení, ktorý mal predstaviť minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), poznamenal, že dostal úlohu z matematiky, no vypracoval "sloh zo slovenčiny

Jasná výzva, ktorú nesplnil

Premiér uviedol, že konzílium odborníkov dalo návrh, ktorý prešiel pandemickou komisiou i ústredným krízovým štábom. Odporúčanie bolo podľa neho jednoznačné, a to dosiahnuť pokles prípadov. Doplnil, že víziou bolo tiež dostať deti do škôl. Pripomenul, že preto predstavil plán "komunitného testovania", ktorý kritizoval Sulík. Podľa vlastných slov mu dal jasnú výzvu, ktorú nesplnil. "Z toho, čo viem, tak Richard Sulík nepríde s plánom, ako splniť podmienky konzília," poznamenal.

Premiér zatiaľ nepredpokladá zatváranie okresov či prísnejšie obmedzenia pohybu počas vianočných sviatkov. Chce veriť zodpovednosti ľudí. Sprísňovanie nevylúčil v prípade zmeny situácie pred sviatkami, ak by sa ľudia "zvlčili".

Referendum?

Na otázku o preplatení nákladov samosprávam z prvého a druhého kola plošného testovania uviedol, že akciu organizovalo Ministerstvo obrany (MO) SR. "Túto debatu registrujem trochu z boku, organizáciou bolo poverené MO. Preplatí to Ministerstvo financií (MF) SR na základe údajov, ktoré dostanú," povedal.

Absolútna väčšina starostov podľa neho poctivo preukázala náklady. Naznačil, že niektorí tak neurobili, a preto je namieste kontrola. Hovorí, že náklady na zriadenie jedného odberného miesta boli v hodnote pár sto eur, nie desiatok tisíc. Starostovia, ktorým záleží na ochrane zdravia obyvateľov, podľa neho určite financie našli.

Vyjadril sa tiež k ankete expremiéra Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o predčasnom ukončení volebného obdobia vlády. "Čo je to za anketu, keď tam môžete do aleluja hlasovať," poznamenal. Pripomenul, že v ankete OĽANO spred volieb bolo zabezpečené, aby nemohol jeden človek hlasovať viackrát. Poukázal na to, že Pellegrini bol v minulosti digitálnym lídrom. "Šuflikanti sa tu hrali, že sú digitálni lídri," uviedol s tým, že tak vyzerala aj digitalizácia.

Na adresu referend o predčasných voľbách avizovaných opozíciou uviedol, že ak vyzbierajú podpisy, drží im palce. Ide podľa neho o ústavné právo občanov. Pripomenul, že v minulosti navrhoval zníženie kvóra pri referende, vtedajšia koalícia to však odmietla. "Teraz sa budú hrajuškať s anketou, potom sa budú hrajuškať s referendom," podotkol s tým, že na referendum zrejme aj tak nepríde dosť ľudí.

Matovič o proteste

Premiér komentoval aj protivládny protest, ktorý sa konal 17. novembra. Matovič priznal, že účastní neboli len extrémisti. "Ale treba sa pozrieť na to, kto to organizoval," podotkol premiér s tým, že šlo o Roberta Fica (Smer-SD) alebo kotlebovcov.

Minister obrany Jaroslav Naď (OľaNO) pritom počas protestu uviedol, že nevidel demonštrovať normálnych ľudí. "Iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov," zhodnotil minister.

Neskôr sa Naď snažil vysvetliť, že vo svojom komentári hovoril len o extrémistoch.

(TASR, ste)

22. novembra 2020 | 8:23

Minúta | 22. novembra 2020 | 8:23

„Republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské.“ Od smrti de Gaulla ubehlo 50 rokov

Keď Francúzsko oslavuje 50 rokov od smrti generála Charla de Gaulla, ku ktorej došlo večer 9. novembra 1970, vráťme sa k osobitnému spojeniu zjednocujúcemu generála s rímskymi biskupmi. Generál, ktorý prišiel do Vatikánu trikrát, tvrdil, že „republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské“.

Ako najvyšší predstaviteľ francúzskeho štátu generál sa de Gaulle vybral na štátnu návštevu do Vatikánu dvakrát; v roku 1959 sa stretol so svätým pápežom Jánom XXIII., potom v roku 1967, keď ho prijal svätý pápež Pavol VI. Ako najvyšší predstaviteľ dočasnej vlády muž z Colombey (presnejšie Colombey-les-Deux-Eglise, teda miesto, kde dožil posledné dni života a kde je pochovaný, pozn. preklad.) už raz bol na stretnutí s pápežom v Ríme, a to 30. júna 1944 počas pontifikátu Pia XII. (1876 – 1958).

„Prvenstvo francúzskych duchovných záujmov“

„Najsvätejší Otec, keďže som ustanovený na čelo dočasnej vlády francúzskej republiky, chcem Vašu Svätosť ubezpečiť o synovskej úcte nášho ľudu a o jeho synovskej oddanosti voči Apoštolskej stolici (...). Po oslobodení znovu nadobudnú prvenstvo duchovné záujmy francúzskeho ľudu. Sme odhodlaní ich chrániť a veľmi si prajeme, aby sme tak mohli robiť s využitím špeciálnej dobrotivosti, ktorú je Vaša Svätosť ochotná udeliť Francúzsku,“ napísal generál pápežovi počas druhej svetovej vojny 29. mája 1944. Pápež mu odpovedal 15. júna a prijal ho 30. dňa toho istého mesiaca, päť dní po oslobodení Ríma, ku ktorému došlo 25. júna.

Ako opisuje vo svojich Spomienkach na vojnu (Mémoires de Guerre), zdá sa, že Charla de Gaulla zaujala charizma Pia XII.: „Vnímam, že ojedinelé nadľudské bremeno, ktoré mu bolo na tomto svete udelené, ťaží jeho dušu, ale nesie ho bez toho, že by ho niečo unavilo, s istotou cieľa a cesty.“ Generál v roku 1954 tiež venoval prvý zväzok svojich pamätí Piovi XII. Generál sa opäť obrátil na pápeža Pacelliho v roku 1958, v prvom roku jeho prezidentského mandátu a v poslednom roku pontifikátu Pia XII.: „Práve mi pridelili misiu, aby som opäť viedol Francúzsko. Keď prijímam túto veľkú zodpovednosť, v mojich myšlienkach sa obraciam k Vašej Svätosti. Vo všetkej zbožnosti volám po Vašej duchovnej podpore pre moje konanie a žiadam Vás, aby ste požehnali Francúzsko,“ napísal Charles de Gaulle 29. mája 1958, v čase, keď ho prezident (vtedajšej končiacej sa štvrtej republiky, pozn. preklad.) René Coty poveril zostavením novej vlády.

Taliansko, prvá oficiálna cesta prezidenta

Vtedy generál ako prvý prezident piatej republiky uskutočnil svoju prvú štátnu návštevu u Svätého Otca 27. júna 1959. Vybrať si za svoju prvú oficiálnu cestu do zahraničia Taliansko bolo silné gesto.

A tak prezidenta de Gaulla prijal pápež Ján XXIII. 27. júna 1959 v sprievode jeho manželky Yvonne a ministra zahraničných vecí, protestanta Mauricea Couve de Murvillea. Obdarúva Svätého Otca Bibliou na pergamene zo 14. storočia.

„Prostredníctvom Vašej osoby je to v prvom rade Francúzsko, ktoré pozdravujeme,“ vyhlasuje pápež predtým, ako prejaví svoju „otcovskú náklonnosť“ k francúzskemu ľudu.

Generál de Gaulle svätému Jánovi XXIII., naopak, vyjadril svoju „veľmi osobitnú úctu“: „V mene Francúzska vzdávame úctu pri Vašich nohách... a žiadame Vás ... o Vašu dobrotivú podporu.“ A zaželal „zdravie pre Najsvätejšieho Otca a pre prosperitu a slávu našej Katolíckej cirkvi“.

Osobný rozhovor s pápežom podľa výtlačku denníka Le Figaro z 29. júna 1959, teda v deň, keď generál tiež slávnostne prevzal titul čestného kánonu (Baziliky) svätého Jána Lateránskeho podľa dlhej tradície siahajúcej až ku (kráľovi) Henrichovi IV., trval 20 minút.

Vo svojom improvizovanom prejave pri prevzatí titulu kánonu prezident de Gaulle prorocky trval na potrebe zabezpečiť triumf primátu duchovna v čase, keď sa zdá, že je všetko zasvätené technike.

Je iróniou histórie, že deň posvätenia Lateránskej baziliky sv. Jána, teda 9. november, sa zhoduje s dňom výročia smrti generála.

Potom, čo sa éra de Gaulla v roku 1968 skončila, sa už Pavol VI. nestretol s jeho nástupcom. Prezident Georges Pompidou poznačený problémovým obdobím po máji ’68 Vatikán nikdy nenavštívil. Je jedinou francúzskou hlavou štátu piatej republiky, ktorá (pápežovi) nepreukázala túto poctu.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel.

Preklad: Bohumil Petrík

21. novembra 2020 | 14:09

Minúta | 21. novembra 2020 | 14:09

Remišová: Vláda by mala napätie v spoločnosti tlmiť, a nie ho zvyšovať

Veronika Remišová a Juraj Blanár sa v diskusii zhodli, že ľudia potrebujú mať dôveru k opatreniam prijímaným proti epidémii koronavírusu.Konflikty vládnych predstaviteľov a prestrelky na sociálnej sieti neprispievajú k dôvere voči vláde a opatreniam v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy sa na tom zhodla vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) s podpredsedom Národnej rady (NR) SR Jurajom Blanárom (Smer-SD). Ten poukázal na nespokojnosť ľudí s vládou a protesty 17. novembra. Remišová účasť na protestoch nezazlieva ľuďom, ale politikom, ktorí ich na to vyzývali.

Vicepremiérka podotkla, že protestujúci nenosením rúšok ohrozovali rodiny, policajtov a celé komunity. Výzvy politikov na účasť označila za nezodpovedné. Tvrdí, že vytĺkajú zo situácie politický kapitál namiesto konštruktívnej pomoci. Na otázky, či zásahy polície nemohli prísť skôr a ráznejšie, odpovedala, že núdzový stav je vyhlásený pre ochranu zdravia, a nie, aby polícia mohla tvrdo zasahovať voči ľuďom.

Blanár reagoval tým, že ľudí treba pochopiť, pretože sú nahnevaní na to, čo vláda robí či nerobí. Smer-SD podľa neho od začiatku podporuje dodržiavanie základných opatrení a na proteste predstavitelia strany rúška nemali napríklad pri fotení. Kritizoval vyjadrenia premiéra Igora Matoviča a ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽaNO) o ľuďoch typu opice, lúzri či idioti. Ľudí podľa neho treba pochopiť a vláda má veci riešiť tak, aby sa nehádali jej členovia medzi sebou.

„Vláda by mala napätie v spoločnosti tlmiť, a nie ho zvyšovať," priznala Remišová. Označila za škodu, že dobré výsledky Slovenska kazia „prestrelky" medzi členmi vlády. Podľa vlastných slov rozumie nespokojnosti ľudí. Podotkla však, že svet čelí kríze, pričom je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami veľmi dobre vzhľadom na ochranu životov, zdravia aj ekonomiky. Tvrdí, že za posledné mesiace klesá nezamestnanosť a hoci mohla kompenzácia dôsledkov prísť skôr, pri druhej vlne ju vláda zintenzívnila. Pripomenula, že vláda Smeru-SD na začiatku pandémie prijala tvrdé opatrenia s absentujúcou pomocou ľuďom. Za prioritu strany Za ľudí pri uvoľňovaní opatrení označila návrat detí do škôl.

Blanár skonštatoval, že nálada v spoločnosti sa preklápa aj dôsledkom straty zamestnania občanov. Nezamestnanosť podľa neho stúpla v porovnaní s minulým rokom, pričom zdôraznil, že mnoho ľudí je teraz vo výpovednej lehote. Dodal, že síce je prvoradá ochrana zdravia, ľudia si však začínajú uvedomovať aj negatívne ekonomické dôsledky opatrení.

(tasr)

21. novembra 2020 | 8:49

Minúta | 21. novembra 2020 | 8:49

Na Slovensku spustili štvrté kolo plošného testovania

Testovanie je dobrovoľné a uskutoční sa počas soboty a nedele v 458 mestách a dedinách.

O štvrtom kole plošného testovania obyvateľov na prítomnosť ochorenia COVID-19 v rámci operácie Spoločná zodpovednosť rozhodol Ústredný krízový štáb na začiatku týždňa. Testovanie je dobrovoľné a uskutočňuje sa 21. až 22. novembra 2020 v celkovo 458 mestách a dedinách, ktoré v rámci posledného realizovaného testovania dosiahli podiel pozitívnych testov viac ako 1 %. Ide hlavne o oblasti Považia, Kysúc a východného Slovenska.

Na internetovej stránke www.somzodpovedny.sk sa okrem kompletného zoznamu obcí nachádzajú informácie, ako sa testuje, a čo konať v prípade, že testovanému vyjde pozitívny výsledok. Vtedy treba ísť do domácej 10-dňovej karantény.

„Aj napriek tomu, že testovanie bude úplne dobrovoľné a z neúčasti na ňom nebudú vyplývať nijaké obmedzenia, verím, že obyvatelia pristúpia k tejto možnosti s rovnakou zodpovednosťou, akú ukázali už v predchádzajúcich kolách. Ide o zdravie všetkých nás a našich blízkych. Okrem poklesu pozitívnych testov je vo všeobecnosti totiž možné vďaka podrobným výsledkom presne identifikovať možné vznikajúce ohniská nákazy, ktorým je určite potrebné podať pomocnú ruku v zvládaní pandémie aj štvrtým kolom testovania,“ povedal v pondelok pri ohlasovaní víkendového testovania minister obrany SR Jaroslav Naď.

Lokálnymi ohniskami môže byť podľa Naďa napríklad Valaská Dubová v okrese Ružomberok, kde percento pozitívnych testov stúplo z 1,16 % v druhom kole na 5,16 % v treťom kole, či Jurkova Voľa v okrese Svidník, kde pozitivita vzrástla z 0 % v druhom kole testovania na 4,08 % v treťom kole. Štatisticky najvyššie percento pozitívnych prípadov zaznamenali v rámci tretieho kola testovania Markovce v okrese Michalovce, a to 6,04 %.

(joh)

20. novembra 2020 | 16:42

Minúta | 20. novembra 2020 | 16:42

Voľba prokurátora: Z prenasledovania Harabinom mali mnohí psychické problémy, tvrdí Kliment

Prokuratúra sa nachádza v kríze, bojuje o prežitie v ústavnom systéme štátu. Vo vedení potrebuje krízového manažéra. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Juraj Kliment počas vypočúvania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Dodal, že Generálna prokuratúra (GP) SR dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonku a urobil zásadné zmeny. Zdôraznil potrebu ukončiť vzťahy prokuratúry s toxickými osobami a previazanosť s politickou mocou. Za dôležité považuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov, ich samostatnosť i zásadnú obmenu na riadiacich funkciách.

"Prokuratúra je v kríze. Zdá sa mi ako dom s vytrhnutými dverami," uviedol Kliment s tým, že každý mohol vojsť, kedy chcel a s čím chcel, či už politici, kriminálne živly alebo pochybné existencie. To podľa neho treba ukončiť. Podotkol, že GP teraz dostala poslednú šancu, aby do jej vedenia prišiel niekto zvonka a urobil zmeny, inak by už podľa neho ostala len možnosť inštitucionálnej zmeny. "Previazanosť s politickou mocou by mal raz a navždy skončiť," vyhlásil.

Ak by bol zvolený za šéfa GP, ako prvý chce vytvoriť tím, s ktorým bude pracovať, teda prvého námestníka generálneho prokurátora, riaditeľa trestného odboru, prípadne špeciálneho prokurátora. "Veľmi dôležitou úlohou bude urobiť zásadnú zmenu v pozíciách vedúcich prokurátorov," poznamenal s tým, že niektorí sú tam už roky a stratili kontakt s teraz platným právom. Podotkol, že zmeny nebude možné vykonať bez podpory a pomoci proreformných, čestných, poctivých a slušných prokurátorov.

Uplatňovanie osobnej zodpovednosti

Za svoju prvoradú úlohu v prípade zvolenia označil stabilizovanie prokuratúry a jej vrátenie k štandardnému a profesionálnemu výkonu právomocí. "Vykonávané musia byť tak, aby sa nimi dosahoval účel," podotkol s tým, že úkony, rozhodnutia a postupy musia byť v súlade s materiálnym chápaním spravodlivosti, nestrannosti a ostatnými princípmi právneho štátu. Deklaroval svoju apolitickosť a schopnosť krízového riadenia.

Dôležité je podľa neho aj uplatňovanie osobnej zodpovednosti prokurátorov. Vysvetlil, že je nevyhnutné skončiť s kritikou činnosti prokuratúry ako celku, treba podľa neho oddeliť zlyhania jednotlivcov. Presadzovať chce i princíp otvorenosti založený na pravdivom informovaní, nezakrývaní chýb. Každý prokurátor by mal podľa Klimenta ochraňovať dobré meno prokuratúry. Poukázal aj na potrebu včasného uplatňovania disciplinárnej kontroly. Eliminovať chce prieťahy pri konaniach v disciplinárnej komisii, obštrukcie zo strany stíhaného prokurátora a publikovať výsledky.

Kliment reagoval aj na otázky ku kauze Cervanová a ku knihe, na ktorej spolupracoval s Petrom Tóthom. Vysvetlil, že v tom čase mu odmietli spoluprácu na knihe viaceré subjekty a vraj ho zaujal Tóthov "analytický prístup". Vtedy podľa vlastných slov nepoznal Tóthove toxické kontakty a ich spolupráca bola založená na faktoch ku knihe.

"Po poznaní skutočností by som do tejto spolupráce už nešiel," povedal. Deklaroval, že kontakt s Tóthom prerušil a nepozná skutočnosti, ktoré by mu mohli brániť vyvodiť prípadne trestnoprávnu zodpovednosť voči nemu. Myslí si, že by nemal byť z jeho strany ani vydierateľný.

Prenasledovateľ Harabin

Záujemca o najdôležitejšiu prokurátorskú stoličku sa tiež vyjadril, prečo na krst svojej publikácie pozýval aj kontroverzného exministra vnútra Roberta Kaliňáka, čo člen vypočúvacej komisie Alojz Baránik (SaS) označil za "fatálne zlyhanie". Ten však oponoval, že ho pozýval ako verejne činnú osobu, ministra a nie priateľa, a rovnako mali možnosť zúčastniť sa aj iní kompetentní vysokopostavení ľudia. Avšak tí to vraj odmietli.

Reč prišla aj na v súčasnosti väzobne stíhanú štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú či Štefana Harabina. Kliment sa nechal počuť, že s blízkou "spolupracovníčkou" Mariana Kočnera sa ani nezdravil a lídra strany Vlasť tituloval za predstaviteľa "zvrátenej kabinetnej justície". Z toho, ako Harabin "prenasledoval" svojich podriadených vraj mali mnohí "psychické problémy".

Nafúkal za volantom

Známy sudca označil za jednu z vecí, za ktoré sa vo svojom živote hanbí, aj to, že mal v roku 2003 pozitívnu dychovú skúšku na alkohol za volantom, hoci s vraj len miernou hodnotou. Na svoju obranu ale povedal, že sa vtedy postavil k problému adekvátnym spôsobom.

Členov výboru zaujímalo aj to, či dokáže ustáť tlak na svoju osobu v prípade zvolenia do funkcie. Kliment uviedol, že je ochotný dať verejný záväzok, že nebude robiť rozdiel medzi koalíciou, opozíciou a aj pri prípadnom stíhaní politikov preňho budú podstatné len skutkové právne závery, či došlo k trestnoprávnemu excesu a či sa to vie dokázať.

Nie cudzí element

Na otázku, či má ako neprokurátor a sudca manažérske schopnosti vykonávať funkciu od prvého dňa prípadného nástupu, odpovedal, že pokiaľ by ich v sebe nevidel, nekandidoval by. Poukázal na svoje skúsenosti s riadením senátu na Najvyššom súde SR. Za výhodu toho, že je z prostredia mimo prokuratúry, uviedol okrem apolitickosti to, že nie je zaťažený vzťahmi v rámci prokurátorského prostredia. Nevýhodu vidí v tom, že bude musieť presvedčiť prokurátorov, že nie je cudzí element, ktorý chce ublížiť, ale pomôcť.

Na otázku o možnom podmieňovaní jeho zvolenia zo strany politikov tým, či im nakoniec odobrí špeciálneho prokurátora, odpovedal, že má predstavu o tom, aké kritéria by mal spĺňať takýto človek. Myslí si, že by mal byť rovnako z radov neprokurátorov a mal by byť "meč a štít" špeciálnej prokuratúry. V súvislosti s advokátom Danielom Lipšicom uviedol, že by s ním v tejto funkcii nemal problém.

(tasr/ste)

20. novembra 2020 | 16:25

Minúta | 20. novembra 2020 | 16:25

Hazard v Nitre zatiaľ ostáva, mestskí poslanci nerozhodli o zákaze

Novelizovaný zákon o hazardných hrách, ktorý umožňuje obciam vlastným nariadením rozhodnúť o prevádzkovaní hazardu na ich území, včera poslanci v Nitre nevyužili.

Ďalší zákaz hazardu v Nitre včera poslanci stiahli z rokovania mestského zastupiteľstva. Informuje o tom portál nitraden.sk. Návrh rátal s úplným zákazom hazardu, čo mestám a obciam od 1. novembra umožňuje novela zákona o hazardných hrách, ktorou sa už nevyžaduje petícia obyvateľov.

Mestské zastupiteľstvo sa k všeobecne záväznému nariadeniu podľa primátora Marka Hattasa vráti zrejme na svojom najbližšom rokovaní, píše portál. Až trikrát vo včerajšej diskusii vystúpil majiteľ siete kasín Róbert Vystavil, ktorý poslancov varoval pred absolútnym zákazom s tým, že keď nebude hazard legálny, tak sa bude dariť nelegálnemu. Navrhoval kompromis, ktorý mal umožniť fungovanie kasín v hoteloch.

Naopak, k hlasovaniu za zákaz mestských poslancov vyzval poslanec Národnej rady SR Martin Čepček (OĽaNO), ktorý bol jedným z iniciátorov prijatia poslednej novely zákona o hazardných hrách. Mestské zastupiteľstvo po približne dvojhodinovej diskusii rozhodlo o vrátení návrhu nariadenia na dopracovanie.

K včerajšiemu rokovaniu mestského zastupiteľstva sa dnes pre TASR vyjadril sám poslanec Čepek. Hazardná lobby sa podľa neho tlakom postarala o to, že znovuprijatie zákazu hazardu v Nitre sa oddialilo.

Národný parlament posilnil samosprávy v boji proti hazardu. Od 1. novembra už poslanci miest a obcí môžu suverénne prijať všeobecne záväzné nariadenie o zákaze hazardu vo svojom meste aj bez petície občanov, ktorá bola doteraz nevyhnutná.

Čepček, aktívny bojovník proti hazardu v Nitre od 2016, bol na základe vlastných skúseností s dvoma petíciami spoluautorom tejto legislatívnej zmeny, ktorá v parlamente získala podporu 121 hlasov naprieč politickým spektrom. Včera malo mestské zastupiteľstvo v Nitre, podľa neho ako jedno z prvých, využiť novú legislatívu a opätovne prijať zákaz hazardu.

Pôvodný verdikt zakázať prevádzkovanie herní a kasín prijali v Nitre všeobecne záväzným nariadením ešte vlani v júni. Podnetom bola petícia 23-tisíc občanov. Platnosť tohto rozhodnutia krajský súd neskôr pozastavil.

(joh)

20. novembra 2020 | 13:04

Minúta | 20. novembra 2020 | 13:04

Gröhling: Inde otvárajú školy ako prvé, u nás je to naopak

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling chce v nasledujúcich dňoch osloviť ostatné koaličné strany v súvislosti s otázkou otvárania škôl. Apeluje na to, aby sa školy pre žiakov opäť otvorili. Uviedol to v piatok počas tlačovej konferencie.

Minister tvrdí, že by sa mali vyjadriť už všetci, nielen ministerstvo školstva. "Myslím si, že by sme si to mali vydebatovať na koaličnej rade. Verím, že budeme mať spoločný názor," povedal šéf rezortu školstva. Oficiálne vyjadrenie zo štvrtkového (19. 11.) zasadnutia epidemiológov zatiaľ nepozná. Poukázal na to, že školy sa však musia otvoriť, "pretože najväčším porazeným tejto krízy môžu byť žiaci".

"Vzdelanie je dôležité, a tak by sa mali robiť aj nasledujúce kroky," poznamenal minister školstva. Poukázal na to, že v zahraničí sa zatvárajú školy ako posledné a otvárajú ako prvé. "U nás je to naopak," uviedol Gröhling. Myslí si, že celý druhý stupeň základných škôl a stredoškoláci by sa mali do škôl vrátiť čo najskôr.

Koncept je pripravený

Šéf rezortu školstva poznamenal, že na ministerstve majú pripravený koncept na návrat do škôl. Poukázal na to, že v školách fungoval semafor, ministerstvo chce pridať aj mobilné jednotky v rámci pretestovania, ktoré majú vytvárať vyššie územné celky.

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra, zatiaľ do 27. novembra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.

(TASR)

19. novembra 2020 | 16:45

Minúta | 19. novembra 2020 | 16:45

Voľba prokurátora: Čentéš chce majetkové priznania aj rodiny prokurátorov

Za súčasný stav prokuratúry, justície či polície môže zlyhanie kontrolných mechanizmov. Kontrolu treba posilniť a prokuratúru otvoriť. Myslí si to kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš, ktorý ako prvý z uchádzačov predstúpil vo štvrtok pred poslancov z parlamentného ústavnoprávneho výboru, kde sa koná verejné vypočúvanie kandidátov na šéfa prokurátorov.

Základom zmien na prokuratúre by mal byť podľa Čentéša dobrý výber jednotlivcov. "Až vražda dvoch mladých ľudí odhalila stav súdnictva, prokuratúry a polície," povedal s tým, že otvoriť by sa mali výberové komisie na právnych čakateľov prokuratúry. Kritizuje odoberanie spisov. "Ako je možné, že existuje dôvodné podozrenie, že sa prokurátorom odnímali veci bez právneho titulu a nikto na to nepoukázal?" pýtal sa.

Na otázky poslancov, či Čentéš vníma zodpovednosť za stav prokuratúry, odpovedal, že si stojí za všetkými svojimi rozhodnutiami, pričom cíti zodpovednosť za svoju prácu na úseku trestného odboru. Vo svojej koncepcii Čentéš presadzuje, aby bol za konkrétnu vec zodpovedný konkrétny prokurátor.

Postavil sa Trnkovi

Dotkol sa aj pomerov na prokuratúre a osoby bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Myslí si, že viac, ako ho kritizovať, bolo to, že sa mu v roku 2010 postavil ako protikandidát vo voľbe na šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR.

Čentéša v minulosti zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora, ale vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho do funkcie nevymenoval. Čentéš hovorí, že ak by bol vtedy ústavným spôsobom vymenovaný, nedošlo by ku kauzám, ako napríklad Glance House. Za to, čo sa dialo na prokuratúre, keď sú konkrétne osoby obvinené, nenesie podľa svojich slov žiadnu zodpovednosť.

Vylúčil osobné vzťahy

Čentéš ďalej deklaroval, že nemá žiadne osobné vzťahy s nejakým prokurátorom, nikdy sa podľa neho nestalo, že by pri výberovom konaní niekoho zvýhodnil. Každý generálny prokurátor musí mať podľa neho v sebe osobnú integritu. "Kto nezvládne funkciu, musí z nej odísť," skonštatoval s tým, že by to napĺňal i vo vzťahu k sebe.

Ako šéf prokurátorov by chcel predchádzať situáciám, keď sa v dôsledku koncentrácie moci vytvára priestor na zneužívanie. Za potrebné považuje vyrovnanie sa s minulosťou, a to dôsledným preskúmaním vyšetrovania vecí, ktoré vzbudili pozornosť a týkajú sa zastavených trestných vecí, "keď sa skutok nestal" alebo keď bolo trestné oznámenie odmietnuté.

Podrobnejšie majetkové priznania

Chcel by tiež presadzovať podrobnejšie majetkové priznania, nielen prokurátorov, ale aj osôb v spoločnej domácnosti. Funkcií by sa mali podľa neho ujať noví námestníci generálnej prokuratúry a potrebný je aj audit organizačnej štruktúry GP. Pri vyhlásených výberových konaniach na miesta krajských a okresných prokurátorov by nemal byť nikto preferovaný. Vyzdvihuje potrebu odbornosti a morálnej čistoty. Za svoju výhodu Čentéš považuje znalosť reálnych pomerov a problémov aj na krajských a okresných prokuratúrach.

V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a vyhlasovaním núdzového stavu Čentéš povedal, že každé opatrenie, ktoré vydá vláda v súvislosti s obmedzením práv a slobôd, by preskúmal v intenciách rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.

Čentéša do funkcie navrhli ombudsmanka Mária Patakyová, Rada prokurátorov SR, Slovenská komora exekútorov, ako aj viaceré právnické fakulty.

(tasr)

19. novembra 2020 | 11:23

Minúta | 19. novembra 2020 | 11:23

Matovič: Nech zatvorené reštaurácie odškodní Sulík

Zatvorené reštaurácie, prípadne fitnescentrá, ktoré nie sú pri súčasných protipandemických opatreniach a nariadeniach hygienikov schopné otvoriť prevádzku, sa majú s nespokojnosťou obracať a o odškodnenie žiadať ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Povedal to premiér Igor Matovič, ktorý zároveň informoval o pláne ďalšieho celoplošného testovania, ktoré by sa malo uskutočniť do Vianoc.

"Ja som prišiel s tým, ako reštaurácie a fitnescentrá a ďalšie prevádzky otvoriť, Richard Sulík (SaS) s tým, ako ich nechať zatvorené," povedal predseda vlády Matovič (OĽaNO), narážajúc na Sulíkov nesúhlas s ideou komunitného testovania a participácie prevádzok, s ktorou prišiel Matovič.

"Ja som ich chcel otvoriť, a keď tento plán pán minister zahatal, nech sa teraz obracajú na neho," vyhlásil šéf exekutívy.

Neprišiel s plánom

Pripomenul, že Sulíka po jeho odpore k plánu komunitného testovania žiadal, aby prišiel so svojím pandemickým plánom, ktorým zníži šírenie nákazy.

"On s tým riešením neprišiel. Možno s ním príde, ale určite nie s takým, ktorým dodrží limity pre denné prípady, ktoré sme si stanovili na konzíliu a ústrednom krízovom štábe ako ciele do Vianoc," povedal Matovič.

Nejde to zo dňa na deň

Sulík v predchádzajúcich dňoch vysvetľoval, že plán nemohol do premiérom stanoveného termínu splniť, keďže bol v zahraničí, a aj po štvrtkovom rokovaní vlády zopakoval, že na ňom intenzívne pracuje.

"Nejde to však zo dňa na deň, ak to má byť komplexný a relevantný materiál," upozornil minister hospodárstva.

Ďalšie plošné testovanie do Vianoc

Predseda vlády zároveň uviedol, že do Vianoc by sa malo uskutočniť ďalšie plošné testovanie. Bližšie informácie chce zverejniť v najbližšom čase. Ako tvrdí, na vláde nebol proti žiaden minister.

Matovič tvrdí, že epidemiológovia aj ústredný krízový štáb vyhodnotili plošné testovanie ako dôležité, pretože dokázalo skresať počet pozitívnych ľudí, ktorí denne pribúdali. Zároveň tvrdí, že keď nechceme, aby bol opäť veľký nápor na nemocnice, tak sa musí realizovať plošné testovanie.

"Musíme mať preto zabezpečené dostatočné množstvo antigénových testov," povedal premiér. Potvrdil, že plošné testovanie by sa malo uskutočniť podľa všetkého v decembrových termínoch.

Bez komunitného testovania

"Keď chceme zastaviť nárast epidémie, tak musíme opäť nabrať odvahu a urobiť plošné testovanie," vyhlásil Matovič. Podotkol, že to by sa realizovalo v podobnom duchu, ako to bolo teraz. Teda tak, že najskôr by sa testovalo vo všetkých regiónoch a v ďalšom kole by už išlo len o regióny, kde bude situácia horšia. V prípadnom treťom kole by išlo už len o oblasti, kde je situácia najhoršia po druhom kole testovania. O situácii by chcel premiér komunikovať s prezidentkou.

Podľa premiéra, keď budú vidieť, že ľudia sa nebudú chcieť zúčastniť na dobrovoľnom testovaní, tak je v hre aj lockdown v decembri, čo je „najhoršie riešenie pre slovenskú ekonomiku". Matovič tvrdí, že je zástancom plošného testovania. Zároveň dodal, že sa ide do zlého obdobia nielen epidemiologicky, rovnako nebude situácii priať ani počasie. Dodal, že plán komunitného testovania, ktorý navrhoval, sa neuskutočnil.

(TASR, ste)

19. novembra 2020 | 11:00

Minúta | 19. novembra 2020 | 11:00

Soros vracia Orbánovi úder. Vyzýva EÚ, aby sa nenechala „vydierať"

Európska únia nemôže dopustiť, aby ju Maďarsko a Poľsko vydierali, uviedol v stredajšom príspevku zverejnenom na stránke mediálnej organizácie Project Syndicate americký finančník maďarského pôvodu George Soros v súvislosti s blokovaním rozpočtu EÚ zo strany uvedených krajín.

Podľa spravodajského servera 444.hu Soros pripomenul, že Maďarsko a Poľsko vetovali rozpočet a fond pomoci Únie aj napriek tomu, že by z neho tieto krajiny najviac profitovali – aj keď iba v prípade, že vyhovejú požiadavkám dodržiavania princípov právneho štátu.

Finančník dodal, že požiadavka právneho štátu nie je iba abstraktnou teoretickou otázkou, ale veľmi praktickou prekážkou „osobnej a politickej korupcie" vodcov oboch krajín, v prvom rade však premiéra Viktora Orbána.

Soros označil Orbánov režim ako „starostlivo vypracovanú kleptokraciu", ktorou vykradol krajinu. „Je ťažké odhadnúť sumu, ktorou obohatil svoju rodinu a kamarátov, avšak mnohí z nich neskutočným spôsobom zbohatli," zdôraznil.

Orbán Sorosa dlhodobo kritizuje a obviňuje ho zo zasahovania do vnútorných politických záležitostí Maďarska. V roku 2018 dokonca Maďarsko prijalo zákon s názvom „Stop Soros“, ktorý zakazoval pomáhať nelegálnym migrantom.

Kampaň proti Sorosovi v Maďarsku. Foto: Kamil Homoľa

Orbán: Právny štát máte, iba ak vpúšťate migrantov

V súčasnosti v Bruseli považujú za právny štát iba krajiny, ktoré vpúšťajú migrantov, uviedol v stredu Orbán v zdôvodnení pondelňajšieho blokovania rozpočtu EÚ. Premiér vyjadril názor, že počas diskusií o prisťahovalectve v uplynulých dvoch rokoch sa odvolávanie na právny štát stalo politickým a ideologickým prostriedkom, pričom ide o právnu kategóriu.

"Konanie postihujúce členskú krajinu nemožno spustiť bez toho, aby boli stanovené objektívne kritériá a bola poskytnutá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu," zdôraznil Orbán.

"Členské štáty, ktoré si chránia hranice a svoju krajinu pred migráciou, v Bruseli už nepovažujú za právny štát. Po prijatí súčasného návrhu by už nič nebránilo tomu, aby vyplácanie finančných zdrojov EÚ viazali k podpore prisťahovalectva, a krajiny, ktoré migráciu odmietajú, by vydierali prostriedkami rozpočtu Únie," dodal maďarský ministerský predseda.

Blokácia Budapešti a Varšavy

Maďarsko a Poľsko zablokovali na pondelňajšom zasadnutí veľvyslancov členských krajín v Bruseli schválenie predmetného dlhodobého rozpočtu vo výške 1,1 bilióna eur a s ním súvisiaceho záchranného balíka zameraného na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur.

(TASR, ste)

18. novembra 2020 | 16:40

Minúta | 18. novembra 2020 | 16:40

Ďalšie desiatky miliárd eur na prekonanie dôsledkov pandémie

Spolu 47,5 mld. eur majú z EÚ dostať štáty a regióny najviac postihnuté koronakrízou. Bude to v rámci iniciatívy REACT-EU. Dnes sa podarilo dosiahnuť dohodu.Vyjednávači nemeckého predsedníctva v Rade EÚ a Európskeho parlamentu (EP) dosiahli v stredu politickú dohodu o mimoriadnej legislatívnej iniciatíve s názvom REACT-EU, ktorej cieľom je uvoľniť 47,5 miliardy eur zo štrukturálnych fondov pre členské štáty a regióny EÚ, ktoré boli najviac postihnuté koronakrízou.

Balík opatrení na pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe predpokladá, že desiatky miliárd eur sa na tento účel preinvestujú cez nástroj obnovy a odolnosti z dohodnutého ozdravného plánu po koronakríze v celkovej hodnote 750 miliárd eur.

"Dosiahnutá dohoda je dôležitým krokom k spoločnému prekonaniu krízy. REACT-EU zabezpečí, aby európske regióny, najmä tie, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou, v nasledujúcich dvoch rokoch mali rýchly prístup k ďalším financiám na investície do zelenej, digitálnej a stabilnej ekonomiky," uviedol nemecký minister hospodárstva a energetiky Peter Altmaier.

Dohodu privítala aj Európska komisia, ktorá REACT-EU navrhla, pričom eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila, že dodatočné finančné prostriedky sú určené na preklenutie priepasti medzi prvou núdzovou reakciou na koronakrízu a dlhodobým oživením hospodárstva podporovaným v rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027.

Vyčlenené dodatočné zdroje budú k dispozícii po dobu dvoch rokov: 37,5 miliardy eur v roku 2021 a 10 miliárd eur v roku 2022.

Iniciatíva REACT-EU je určená predovšetkým na podporu zdravotníckych služieb, vytvárania a zachovania pracovných miest a na podporu malých a stredných podnikov, pričom stimuluje aj prechod národných ekonomík na moderné zelené a digitálne hospodárstvo.

(tasr)

18. novembra 2020 | 14:51

Minúta | 18. novembra 2020 | 14:51

Matovič: Ak SaS vymyslí svoj pandemický plán, nech sa obráti na inú krajinu

Ak koaličná strana SaS príde s vlastným pandemickým plánom, premiér Igor Matovič (OĽaNO) odporúča, aby ho ponúkla krajine, ktorá plán vypracovaný ešte nemá. Matovič deklaruje, že Slovensko v rámci pandémie nového koronavírusu postupuje podľa schváleného plánu a rozhodnutia epidemiológov, infektológov či verejných zdravotníkov.

„Vymýšľať vymyslené je zbytočné. Keď aj niečo SaS vymyslí, odporúčam obrátiť sa na krajinu, ktorá túto problematiku nezvláda," poznamenal Matovič s tým, že šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík môže prísť svojím plánom skúsiť presvedčiť odborníkov, pandemickú komisiu i ústredný krízový štáb.

„Ktokoľvek na Slovensku môže tvrdiť, že vymyslí lepší plán. My sa tu však nehráme v hračkárstve. Bavíme sa o životoch, zdraví a čas plynie. Počet pozitívnych prípadov klesať sám od seba nebude. Musíme prijímať rozhodnutia," uviedol premiér. Ako tvrdí, Slovensko v boji proti novému koronavírusu nemôže ísť v jeden deň podľa jedného schváleného plánu a ďalší týždeň podľa nového plánu, lebo sa niekto cíti urazený. „To nemôže byť o urazenosti a egu, ale o zákonných postupoch, a tak aj postupujeme," uviedol predseda vlády.

Sulíkov plán

Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík pripravuje s odborníkmi vlastný pandemický plán, ktorý plánuje predstaviť a zverejniť v najbližších dňoch.

Dokument má obsahovať súbor opatrení v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Tie však nebudú platiť plošne pre celé Slovensko, ale lokálne podľa závažnosti situácie. Kde bude v súvislosti s pandemickou situáciou problém, navrhuje prijať tomu zodpovedajúce riešenia, teda lockdown a zavretie prevádzok. Tam, kde problém nebude, nemá podľa Sulíka zmysel prijímať tvrdé opatrenia.

Matovič hovorí o masívnom testovaní

Matovič zároveň uviedol, že na dosiahnutie cieľa limitovať do Vianoc počet denných prípadov nákazy novým koronavírusom na 500, je potrebné približne sedem až 11 miliónov antigénových testov.

„Podľa cieľa, ktorý sme si stanovili na ústrednom krízovom štábe, a zhode, že hlavným nástrojom ostáva masívne testovanie, odhadujem objem potrebných testov v rozsahu dvoch až troch celoplošných testovaní, teda vychádza to na sedem až 11 miliónov testov," uviedol premiér.

Premiér o tom hovoril v súvislosti s materiálom o nákupe antigénových testov, ktorý v stredu dodatočne predložil na 52. rokovanie vlády. V návrhu nešpecifikoval objem testov, navrhoval však, aby ich zaobstaranie podľa špecifikácie rezortu zdravotníctva bolo v gescii ministerstva hospodárstva. Matovič to vysvetlil jednak tým, že chce využiť voľné kapacity rezortu hospodárstva. „Druhým dôvodom je aj to, že výhodnosť a transparentnosť predchádzajúceho nákupu prostredníctvom štátnych hmotných rezerv vrátane výberu dodávateľa bola spochybňovaná, je tu teda možnosť dokázať, že sa to dá zaobstarať tak, aby to nevyvolalo žiadne pochybnosti," dodal.

Sulík nerozumie

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) premiérovmu návrhu nerozumie, tvrdí, že nákup testov nepatrí ku kompetenciám jeho rezortu. Upozornil, že o nákupe antigénových testov koaliční lídri vopred nediskutovali, preto sa aj na stredajšom zasadnutí vlády o ňom prerušilo rokovanie. Sulík novinárom povedal, že o návrhu majú debatovať lídri na stredajšej koaličnej rade a vláda by o ňom mohla rokovať vo štvrtok 19. 11.

(ste, TASR)

18. novembra 2020 | 9:16

Minúta | 18. novembra 2020 | 9:16

Regionálne opatrenia podľa skóre. Sulík pripravuje vlastný pandemický plán

Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík pripravuje s odborníkmi vlastný pandemický plán, ktorý plánuje predstaviť a zverejniť v najbližších dňoch. Dokument má obsahovať súbor opatrení v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Tie však nebudú platiť plošne pre celé Slovensko, ale lokálne podľa závažnosti situácie.

„Kde je problém, prijmeme tomu zodpovedajúce riešenia. Pokojne aj lockdown a aj zavretie všetkých možných prevádzok. Tam, kde problém nebude, nemá zmysel prijímať tvrdé opatrenia," spresnil Sulík (SaS) pred stredajším rokovaní vlády.

Plán, ktorý pripravuje Sulík, by mal podľa neho platiť dlho. „Jedným z veľkých problémov opatrení, ktoré vláda prijíma, ak nie najväčší, je ten, že sa opatrenia veľmi rýchlo menia a vzniká v tom chaos. Preto by bolo rozumné mať jeden plán, ktorý bude na jednej strane platiť povedzme rok alebo až do skončenia pandémie, a na druhej strane bude dostatočne prispôsobivý vývoju," priblížil novinárom Sulík po skončení rokovania vlády.

Ústredný krízový štáb alebo vláda si podľa neho z plánu osvoja to, čo uznajú za vhodné. „Možno si osvoja celý plán, lebo sa budem snažiť o to, aby to bolo komplexné riešenie," dodal.

Úloha od Matoviča

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) dal Sulíkovi úlohu do nedele (15. 11.) predstaviť alternatívny plán, ako splniť podmienku konzília epidemiológov (denný počet pozitívnych prípadov pod 500) a od konca novembra otvoriť reštaurácie či školy.

„Myslel som si, že sa pochlapí a že ukáže, že nevie len nekonštruktívne búrať ako malý nezodpovedný chlapec. Bohužiaľ, nevydalo. Je pondelok (16. 11.) poobede a ani chýru ani slychu o alternatívnom pláne strany SaS," napísal predseda vlády na sociálnej sieti.

Na pláne pracuje dlhšie

Sulík v stredu reagoval, že na pláne začal pracovať ešte pred jeho minulotýždňovou dovolenkou v Dubaji. Neverí však, že termín dokončenia úlohy bol do nedele 15. novembra. „Matovič vedel, že minulý týždeň som na dovolenke a v nedeľu sa vrátim.

Elementárna logika hovorí, že keď sa vrátim v nedeľu poobede z týždňovej dovolenky, ťažko môžem v nedeľu večer predstaviť niekoľkostranový použiteľný dokument," uviedol minister hospodárstva. Myslí si, že do nedele 22. novembra by už SaS mala svoj plán mať hotový a keď aj nie, podľa Sulíka je dôležité uprednostniť kvalitu.

Na útoky zo strany predsedu vlády nechce reagovať. Sulík tvrdí, že si vždy povedal svoj názor a nemieni s tým prestať. „Keď premiér má potrebu sa uchýliť k osobným urážkam a útokom, je to skôr jeho vizitka. Ja to nebudem ani opätovať a ani komentovať," skonštatoval.

(tasr)

17. novembra 2020 | 15:18

Minúta | 17. novembra 2020 | 15:18

Pred Nemeckom stojí zlomenie poľského a maďarského veta

Šéf nemeckej diplomacie stojí pred neľahkou úlohou. Presvedčiť Poľsko a Maďarsko, aby stiahli pondelkové veto blokujúce schválenie úniového rozpočtu. Našim susedom sa nepáči podmieňovanie poskytovania európskych peňazí politickými podmienkami.

Nemecko je optimistické a verí, že sa nájde riešenie v prípade vetovania rozpočtu Európskej únie a jej fondu obnovy zo strany Poľska a Maďarska. Uviedol to v utorok minister zahraničných vecí Heiko Maas.

Poľsko a Maďarsko v pondelok zablokovali schválenie dlhodobého rozpočtu EÚ a záchranného balíka na obnovu ekonomík zasiahnutých pandémiou nového koronavírusu. Blok sa tak dostal do politickej krízy.

„Budeme v najbližších hodinách a dňoch pracovať so všetkými zúčastnenými stranami na nájdení riešenia,“ povedal Maas. „Potrebujeme nielen riešenie, ale aj rýchle riešenie a som si istý, že ho dosiahneme,“ dodal.

Maas naznačil tiež svoju frustráciu z blokovania naliehavo potrebných finančných prostriedkov. Uviedol však, že úloha Nemecka ako súčasnej predsedníckej krajiny bloku a sprostredkovateľa znamená, že „by nebolo múdre povedať, čo si skutočne myslím o vete".

Poľsko protestuje proti spájaniu dvoch vecí. Prezident Andrzej Duda uviedol v pondelok pre agentúru PAP, že spájanie poskytovania fondov EÚ so správaním členského štátu by viedlo k zlomu v regulácii v EÚ a mohlo by spôsobiť, že členské štáty by mohli prísť o prostriedky pre subjektívne politické dôvody. Podľa Dudu by žiadne reformy, princípy fungovania a politiky EÚ nemali byť povýšené nad zmluvné články a nemali by sa vysvetľovať svojvoľne.

Maďarský prezident Viktor Orbán podľa portálu hungarytoday.hu v pondelok varoval pred spájaním rozpočtu EÚ a fondu obnovy s takými podmienkami, kde nie sú jasne definované porušenia zákona. To pri využívaní dvojitého metra môže viesť k politicky motivovaným finančným sankciám. Takéto opatrenia by mohli spôsobiť ohrozenie dôvery medzi členskými štátmi a ohrozenie záujmov Maďarska.

(joh, tasr)

17. novembra 2020 | 5:23

Minúta | 17. novembra 2020 | 5:23

Naď: 17. november patrí slušným ľuďom a nie fašistom, komunistom a mafii

Minister obrany Jaroslav Naď poznamenal, že 17. november patrí slušným ľuďom a nepatrí fašistom, extrémistom, komunistom a už vôbec nie mafii. Nikdy im patriť ani nebude, uviedol na sociálnej sieti.

Na 17. november je mnoho názorov, ale pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nominant SaS) je výročím, ktoré pripomína význam právneho štátu, t.j. že nikto nestojí nad zákonom.

"Pred rokom 1989 bol zákon slúžkou pomýlenej ideológie, dnes je rešpektovanie zákona jedinou cestou, ako si zachovať vlastnú slobodu. Platí to aj dnes, keď si 17. november nemôžeme kvôli novému koronavírusu pripomenúť tak, ako každý rok," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

"Pre mňa ako ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí je dôležité presadzovať princípy právneho štátu nielen u nás doma, ale aj v našej zahraničnej politike a osobitne v rámci EÚ. Toto je slovenský záujem a odkaz 17. novembra pre dnešok," dodal Korčok.

Naď: Zneužívajú hodnoty slobody

"Vďaka odvahe ľudí, ktorí nastavili 17. 11. 1989 zrkadlo komunistom, dnes žijeme v slobodnej a demokratickej krajine. V krajine, kde nie je problém kritizovať vládu, mať slobodné médiá, prejaviť slobodne svoj názor, rozhodnúť sa podľa svojich vlastných hodnôt, cestovať kam chceme a kedy chceme, či voliť toho, koho chceme," povedal Naď.

Ako dodal, sloboda je ale aj o zodpovednosti, o tom, že je potrebné konať v rámci zákonov, "a tak ako očakávame svoje práva, tak musíme rešpektovať aj práva iných."

Zneužívanie hodnôt slobody a demokracie na šírenie extrémizmu, na ohrozovanie majetku či dokonca zdravia občanov, alebo na násilnú snahu o zmenu režimu, to nie je podľa Naďa demokracia a sloboda. Tvrdí, že ide o porušovanie ústavy a zákonov. "Špeciálne v období, keď je nielen Slovenská republika, ale v podstate takmer celý svet zasiahnutý pandémiou, ktorá zabíja milióny ľudí a vyžaduje si zásadné opatrenia," uviedol minister obrany.

Slušní ľudia v utorok podľa jeho slov ostanú doma. "Nepôjdu ničiť majetok a ohrozovať zdravie ľudí, nepôjdu porušovať zákon. Nenechajú sa zneužívať tými, ktorí sa boja spravodlivosti. Slušní ľudia si slušne, nie porušovaním zákonov, pripomenú hrdinstvo ľudí novembra 1989," dodal šéf rezortu obrany.

Kollár: Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých

Želaním predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej každodennosti. Uviedol to vo svojom príhovore, ktorý za neho v utorok prečítal pri Bráne slobody na Devíne podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO).

V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že v utorok si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín. "Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva. Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom," uviedol Kollár.

Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl. "Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili," povedal Kollár. Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom.

Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných. "A nielen to. Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých, ktorých si sám vytváral. Okrem toho bránil ľuďom slobodne sa realizovať. Aj preto musel komunistický režim odísť do minulosti," povedal Kollár s tým, že vývin od roku 1989 nebol jednoduchý. Poukázal na to, že v čase, keď tieto dejinné udalosti prebiehali, mal 24 rokov. Podotkol, že mal zmiešané pocity, keďže z jeho pamäti ešte nevyprchali dojmy z potlačenia sviečkovej manifestácie z predchádzajúceho roka. Ako tvrdí, trvalo to len chvíľu.

Milanová: Prežívame ďalšiu dôležitú skúšku

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) považuje 17. november 1989 za symbol pozitívnej zmeny a slobody. Vo svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že tento deň Slovákom ukázal, že ako spoločnosť dokážu mnoho vecí, keď sa spolu zomknú.

"Dnes prežívame ďalšiu dôležitú skúšku, v ktorej musíme opäť bojovať spoločne. V tejto situácii nemôžeme hľadieť iba na seba, pretože, ak by sme to isté urobili aj v '89, nikdy by sme si slobodu nevybojovali," dodala Milanová.

(tasr, ste)t

16. novembra 2020 | 21:26

Minúta | 16. novembra 2020 | 21:26

Čaputová: Pri pandémii dodržiavajme pravidlá, i keď sa nám nepáčia

Prezidentka Slovenskej republiky vystúpila v predvečer 31. výročia Nežnej revolúcie s príhovorom na obrazovkách RTVS.

Prezidentka v príhovore priznala, že občas cíti frustráciu, keď ako priamo volená hlava štátu nemá „právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu“. Pripustila, že má pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cíti neistotu, keď „nie sú opreté o vedecké poznanie“, zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné.

Na druhej strane prezidentka je presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa Slovensko nachádza v kritickej situácii, akou je vyrovnanie sa s pandémiou. „A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere,“ uviedla prezidentka.

Odvolávajúc sa na November 1989 a emócie z tohto obdobia prezidentka vyzvala občanov, aby si spomenuli na toto obdobie, na nežnosť a slušnosť. Tie podľa nej nie sú slabosťou. Novembrové dni spred 31 rokov ľudí zblížili, oni boli k sebe lepší. Spoločnosť sa zomkla žiadala si zmenu k lepšiemu.

„Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť,“ apelovala prezidentka.

Nech občanov nerozdelí postoj k prijímaným opatreniam. „Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu,“ vyslovila sa prezidentka. Zároveň vyzvala, aby si ľudia kládli otázky, kriticky mysleli, aby slobodne komunikovali.

(joh, tasr)

16. novembra 2020 | 12:26

Minúta | 16. novembra 2020 | 12:26

Mikulec o plánovaných protestoch: Mnohí sa chcú len pobiť a ničiť majetok

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) apeluje na občanov, aby zvážili svoju účasť na avizovaných utorkových (17. 11.) zhromaždeniach. Ak niekto z opozičných politikov dnes vyzýva na zhromažďovanie, pošliapava podľa neho odkaz 17. novembra. Hovorí, že demokracia je aj o pravidlách, ktoré platia pre každého. Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Zákaz zhromažďovania ani núdzový stav tu nebol zavedený preto, aby si tu niekto nemohol vyjadriť svoj názor," podotkol minister. Vláda robí podľa neho všetko pre to, aby spomalila šírenie vírusu a chránila zdravie obyvateľov. Slovensko je podľa neho zatiaľ v boji s novým koronavírusom v porovnaní s okolitými krajinami pomerne úspešné. Treba však zamedziť tomu, aby sa zvýšil nápor ľudí v nemocniciach. „Korona si nevyberá, koronu nezaujíma politický názor nikoho," dodal.

Minister uviedol, že majú informácie o organizátoroch protestov, ktorí sa nesnažia vyjadriť svoj názor. „Týmto ľuďom ide o to, aby sa pobili, aby ničili majetok, aby ohrozovali životy druhých ľudí," poznamenal. Polícia podľa neho situáciu monitoruje, bližšie informácie nechcel prezradiť z taktických dôvodov.

Dočasný policajný prezident Peter Kovařík dôrazne vyzval ľudí, aby sa s policajtmi nebili. Pripomenul, že v čase núdzového stavu sú tresty za útok na verejného činiteľa 12 až 25 rokov odňatia slobody. „Nemôžeme dovoliť, aby sa nám to zvrhlo do násilia, aby sa nám to zvrhlo do ulíc," poznamenal.

Na medicínske riziká zhromažďovania v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 upozornil odborník na infektológiu Vladimír Krčméry. Poukázal na zvýšenú mobilitu, vysokú hustotu ľudí na jednom mieste a frekventovanejšie využívanie dopravy. „Nepreťažujme náš zdravotnícky systém," požiadal. Ako podotkol, protestujúci si môžu priniesť infekciu domov, do rôznych kútov Slovenska.

(tasr)

16. novembra 2020 | 9:51

Minúta | 16. novembra 2020 | 9:51

Alkohol aj hazard. Pre pandémiu rastie počet závislých

Nezisková organizácia (NO) Trojlístok v Prešove eviduje v tomto období 25-percentný nárast ľudí žiadajúcich o pomoc pre závislostné správanie. Ako pre TASR uviedla jej riaditeľka Denisa Šoltésová, v prvej vlne epidémie došlo k celosvetovému nárastu výskytu a závažnosti porúch vrátane úzkostí, depresií, užívania legálnych aj nelegálnych psychoaktívnych látok, čo pokračuje mohutnejšie i v súčasnosti.

„Tieto zistenia potvrdzuje aj každodenná prax odborného tímu našej organizácie. V poslednom období enormne, o viac ako 25 percent narástol počet ľudí žiadajúcich o pomoc pre závislostné správanie. Boli to ľudia, ktorí pred pandémiou netrpeli žiadnou poruchou duševného správania, rovnako aj osoby so zhoršením stavu pre koronakrízu, zahrňujúc mnoho recidív už stabilizovaných klientov," povedala Šoltésová.

Narástol podľa jej slov aj počet žiadostí od blízkych a z rodín, ktoré znášajú hlavnú záťaž spojenú s užívaním alkoholu, nelegálnych drog či patologickým hráčstvom. „Hoci sa neustále zhoršuje aj ekonomická situácia, dostupnosť nelegálnych drog a užívanie psychoaktívnych látok akoby obmedzeniam unikli," skonštatovala Šoltésová.

Ako povedala, zhoršila sa aj situácia patologických hráčov. Ďalej narástol počet ľudí zneužívajúcich pervitín, už od veku 15 rokov, a rastú počty ľudí nadužívajúcich alkohol.

Ohrozené deti

Zvlášť ohrozenou skupinou sú podľa Šoltésovej deti a mladí ľudia, ktorí upozorňujú na zásadné zhoršenie prežívania. „Problémom je tiež dlhý čas strávený v toxickom online priestore, čo ešte posilňuje ich osamelosť," doplnila Šoltésová.

Organizácia tiež eviduje trend rastu závažnosti a komplikovanosti riešených prípadov. O viac ako 17 percent narástol počet takých, keď bolo potrebné urgentne zaistiť hospitalizáciu, ústavnú liečbu alebo riešiť stav v súčinnosti s políciou.

Slabá pomoc

Dostupnosť odbornej pomoci na Slovensku je podľa Šoltésovej stále nízka. „V Prešovskom regióne je psychiatrická pomoc v odbore medicína drogových závislostí takmer nedostupná, pedopsychiatrická pomoc je vážne limitovaná a špecializovaná pomoc v rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR je v zásade obmedzená na odborný tím NO Trojlístok," vysvetlila Šoltésová a doplnila, že organizácia aj preto posilnila odborný tím a takmer nepretržite realizuje aj online a telefonické konzultácie.

„S podporou Prešovského samosprávneho kraja, mesta Prešov a Implementačnej agentúry MPSVR SR zatiaľ môžeme zaistiť kontinuálnu starostlivosť o rapídne narastajúcu klientelu. Avšak v budúcnosti bude nevyhnutnosťou rozšírenie ponuky odbornej pomoci, inak je možné očakávať vážne škody na individuálnom aj verejnom zdraví," dodala Šoltésová.

(tasr)

16. novembra 2020 | 7:25

Minúta | 16. novembra 2020 | 7:25

Premiér pod papučou? Johnsonova snúbenica začala puč

V Spojenom kráľovstve došlo k zmene vlády. Tak niektorí komentátori a politici interpretujú prepustenie Dominika Cummingsa, do piatka šéfporadcu premiéra Borisa Johnsona, dlho považovaného za jedného z najmocnejších mužov v krajine a za sivú eminenciu britskej politiky. Dráma navyše získala rysy telenovely, keď sa ukázalo, že hlavnou postavou puča proti Cummingsovi bola Carrie Symondsová, Johnsonova snúbenica.

Rýchly Cummingsonov pád fascinoval celú Britániu. Cummings totiž bol
niekoľko rokov jedným z najbližších Johnsonových spojencov, do veľkej miery mu vďačí za to, že sa stal premiérom. Ako šéf kampane za odchod z EÚ dokázal zvíťaziť v brexitovom referende, čo viedlo k rezignácii vtedajšieho predsedu vlády Davida Camerona. Potom, čo pokus previesť Britániu brexitovými vodami vzdala i Tereza Mayová, sa do čísla Downing Street 10 nasťahoval Johnson. Cummings sa stal jeho hlavným politickým
stratégom. Cieľom bolo doviesť Spojené kráľovstvo k predčasným voľbám a zvíťaziť v nich s presvedčivou väčšinou, aby stabilizoval vládu a pretlačil tvrdý brexit. To všetko sa mu podarilo. Niet sa čo čudovať, že sa Johnson naňho spoliehal.

Vo vláde si Cummings predsavzal dve úlohy. Reformu štátnej správy a plán,
ako urobiť z Británie technologickú veľmoc. Výsledkom bol celý rad prepustení (a na uvoľnené miesta Cummings dosadzoval svojich ľudí) a nespokojnosť ministrov, ktorí sa sťažovali, že sa im mocný poradca pletie do práce. Svojím štýlom si tak Cummings spravil veľa nepriateľov.

Napriek tomu ho Johnson vždy podržal. Najväčší škandál nastal v máji, keď
Cummings porušil pravidlá britského lockdownu a verejnosť i médiá prahli po jeho hlave. Aj tak ho Johnson nevyhodil. Zdalo sa, že je nedotknuteľný.

O to šokujúcejšie je, že jeho súčasný pád spôsobila maličkosť. Začalo sa to
Johnsonovým rozhodnutím vymenovať nového šéfa svojej kancelárie, ktorým sa mal stať jeho doterajší riaditeľ pre komunikáciu Lee Cain. Cain pracoval pre Johnsona posledné tri roky a zároveň je považovaný za Cummingsovho človeka, s ktorým sa pozná z brexitovej kampane. Proti povýšeniu Caina sa postavila Allegra Strattonová, bývalá novinárka, čerstvo vymenovaná do vedúcej funkcie vládnej tlačovej konferencie týkajúcej sa koronavírusových opatrení. Nepáčilo sa jej, že by Cain mal robiť jej nadriadeného. Spojencom sa jej stala Johnsonova snúbenica a matka jeho najmladšieho dieťaťa Symondsová. Ta vraj Cainovo inštalovanie do funkcie v podstate vetovala, a tak Cain oznámil, že sa rozhodol rezignovať i z pozície riaditeľa pre komunikáciu. Rozčúlený Cummings sa začal vyhrážať, že odíde tiež.

Obe strany na seba začali do médií púšťať špinu. Symondsová sa vraj
nemiestne pletie do vlády a je schopná svojmu partnerovi napísať až 25
esemesiek za hodinu s návrhmi týkajúcimi sa politickej agendy. Naopak, duo Cummings a Cain sa vraj správa nevhodne k ženám pracujúcim v politike. Údajne ich rôznymi spôsobmi urážajú, robia si z nich žarty a dávajú im najavo, že nie sú súčasťou „chlapského klubu“. Kto vypustil informáciu, že Cummings s Cainom prezývajú Symondsovú „Princess nut nuts“, ťažko povedať. Prezývka má podľa všetkého poukazovať na povýšenecké správanie Symondsovej (princess znamená princezná), na jej šialené zvyky a na to, že pripomína veveričku (nut v angličtine znamená orech, ale hovorovo sa tak označujú blázni).

Čo stojí za týmto nepriateľstvom, nevieme, pravdepodobne len obyčajná ľudská nevraživosť. Podľa denníka The Daily Telegraph sa spor medzi Symondsovou a Cainom začal tento rok v júni, keď uverejnila na svojom Instagrame fotky seba a Johnsona bez toho, aby požiadala Caina o súhlas.

Vojna v čísle 10 sa skončila v piatok, keď sa mal Johnson dozvedieť, že Cain
s Cummingsom cielene v médiách poškodzujú jeho priateľku. Povolal si ich k sebe a vyhodil ich. Obaja síce zostávajú oficiálne do konca roka zamestnancami kancelárie premiéra, aby mohli dotiahnuť rozrobené projekty, majú však nariadenú prácu z domu a do Downing Street už nesmú vkročiť.

Cummingsov odchod môže mať reálny vplyv na britskú politiku, preto
sa hovorí o de facto zmene vlády. Premiér Johnson sa v uplynulom roku
príliš nepredviedol. Obzvlášť boj proti pandémii dosť zbabral. Výsledkom bol jeden z najprísnejších lockdownov v Európe a zároveň jeden z najväčších počtov mŕtvych na koronavírus. Vláda taktiež neustále mení svoje rozhodnutia a nie je schopná držať sa jednej politiky. Výsledkom je chaos a nestabilita.

V Konzervatívnej strane sa celkom verejne špekulovalo o nutnosti
nahradiť Johnsona, pokiaľ má vláda prežiť.

Cummingsovo prepustenie je tak príležitosťou na vládny reštart. Najväčšie obavy majú brexitári. Cummings bol garantom tvrdého brexitu a jeho rezignácia môže signalizovať britskú kapituláciu v negociáciách s EÚ, najmä ak spoločne s ním odídu ďalší jeho spojenci. Špekuluje sa napríklad o lordovi Frostovi, momentálne hlavnom vyjednávačovi za Spojené kráľovstvo.

Zmena v okolí premiéra taktiež môže znamenať väčší dôraz na zelenú
politiku. Symondsová síce začala kariéru v tlačovom oddelení Konzervatívnej strany, kde to dotiahla až na šéfku oddelenia, no je tiež zapálená environmentalistka. Momentálne pracuje ako poradkyňa pre ekologickú organizáciu Oceana. Symondsová je najskôr jeden z dôvodov, prečo sa z Johnsona, ktorý sa predtým vysmieval veterným turbínam a solárnym panelom a podporoval rýchle autá, v posledných rokoch stal zapálený ekológ. Dôkazy o tom, že premiér je „pod papučou“, po úspešnej akcii Symondsovej proti Cummingsovi teraz len zosilnejú.

Cummings bol taktiež garantom toho, že konzervatívci nezabudnú
na potreby robotníckych voličov, ktorí ich prekvapivo volili vo veľkom počte v roku 2019 a dopriali im tak najväčšie víťazstvo od osemdesiatych rokov. Sociálny konzervativizmus a napríklad tvrdá antiimigračná politika tak môžu byť ohrozené. Teraz sa očakáva posun k liberalizmu a skôr medzinárodné zmýšľanie.

Nakoniec Cummingsov pád uvítali konzervatívni poslanci a ministri. Sľubujú si od toho, že sa vráti normálny spôsob komunikácie, keď sa kancelária premiéra bude zaujímať o ich názory. Pri Cummingsovi nebolo výnimkou, ak sa dozvedali o zmene vládnej politiky pár minút pred verejnosťou.

Všetci preto očakávajú veľké zmeny. Či sa skutočne dostavia, je len
na Johnsonovi. Prvýkrát je na to sám. Pokiaľ to nezvládne, nemusí
sa dočkať ďalších volieb. Vnútrostranícke puče sú konzervatívna špecialita.

Ondřej Šmigol

Autor je redaktor týždenníka Echo.

15. novembra 2020 | 13:40

Minúta | 15. novembra 2020 | 13:40

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas. Najpopulárnejším ministrom je Sulík

V parlamentných voľbách by zvíťazil Hlas-SD s 20,3 percentami hlasov. Voliť by určite išlo 55 percent ľudí. Najdôveryhodnejšou političkou je prezidentka Zuzana Čaputová. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median pre RTVS, ktorý sa realizoval v termíne od 6. do 11. novembra na vzorke 1018 ľudí nad 18 rokov. Výsledky zverejnili v nedeľnej politickej diskusnej relácii O päť minút 12.

Hlasovať by v hypotetických voľbách prišlo dokopy 73 percent opýtaných, 18 percent opýtaných odpovedalo, že by "skôr prišli". Odpoveď "skôr nie" si zvolilo šesť percent opýtaných. Určite by neprišlo voliť 21 percent opýtaných. Druhé miesto by získalo OĽANO s 16,6 percentami. Nasledovala by SaS s 12,5 percentami hlasov, ďalej Progresívne Slovensko so 7,3 percentami hlasov. Pod hranicou siedmych percent by skončili ĽSNS (6,9 percenta opýtaných) a Smer-SD (6,3 percenta opýtaných). Koaličná strana Sme rodina by získala 5,8 percenta hlasov.

Pod hranicou piatich percent by skončilo KDH (4,4 percenta) a Za ľudí (4,1 percenta). SMK-MPK by mala 3,2 percenta. SNS 2,4 percenta, Dobrá voľba 2,3 percenta, Most-Híd 1,6 percenta hlasov a strana Vlasť 1,5 percenta hlasov.

Najdôveryhodnejšou je podľa opýtaných hlava štátu. Po nej nasleduje líder strany Hlas-SD a poslanec NR SR Peter Pellegrini (nezaradený). Tretiu priečku získal šéf koaličnej SaS Richard Sulík. Po ňom nasleduje premiér Igor Matovič (OĽANO), líderka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová, šéf koaličnej strany Sme rodina Boris Kollár, šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico a napokon Marian Kotleba, ktorému dôveruje najmenej ľudí z opýtaných.

15. novembra 2020 | 13:25

Minúta | 15. novembra 2020 | 13:25

Ak sa gastroprevádzky v najbližšej dobe neotvoria, zimu neprežijú

Exminister hospodárstva Peter Žiga (Hlas-SD) si myslí, že ak sa gastroprevádzky v najbližšej dobe neotvoria, z donášok či z otvorených terás túto zimnú sezónu neprežijú. Predseda finančného výboru Národnej rady (NR) SR Marián Viskupič (SaS) vyjadril súhlas, takisto si myslí, že reštaurácie by sa mali otvoriť. Zároveň zdôraznil, že podľa neho sa ako prvé mali otvoriť školy. Svoje názory si vymenili v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

"Úplne sme sa netrafili do toho, čo malo byť otvorené ako prvé," komentoval Viskupič rozdielnu predstavu o uvoľňovaní opatrení v rámci koalície. Podľa jeho slov strana SaS robí maximum pre to, aby presadila zmysluplné opatrenia. Vyzdvihol, že ekonomika v 3. kvartáli vzrástla oproti predošlému o viac ako 11 %.

Sulík predstaví domácu úlohu

Viskupič si podľa svojich slov uvedomuje, že pomerne dobré výsledky vývoja ekonomiky v 3. kvartáli sú spôsobené aj tým, že v tom čase nedochádzalo k obmedzujúcim opatreniam. Ako avizoval, budúci týždeň má SaS predstaviť "domácu úlohu", ktorú dostal jej predseda Richard Sulík od premiéra Igora Matoviča.

Žiga zároveň kritizoval, že vláda sľúbila uvoľnenie opatrení, ak sa obyvatelia SR zúčastnia na celoplošnom testovaní. Toto svoje slovo podľa jeho názoru nedodržala, dokonca predĺžila núdzový stav, a k nejakému uvoľneniu dochádza až od pondelka (16. 11.).

Ľudia by mali vedieť, na čom sú

Žiga však nevidí zmysel otvárať napríklad plaváreň pre šiestich ľudí a takisto vidí problém aj v tom, že v piatok (13. 11.) sa oznámi, že od pondelka (16. 11.) môžu divadlá hrať. "Herci sa mesiace nevideli, divadlá nemajú predané lístky," dodáva Žiga. Podľa neho by ľudia mali vedieť, na čom sú. Ako príklad uviedol susedné Rakúsko, kde už teraz majú presný plán a podnikatelia sa tak vedia pripraviť na zimnú lyžiarsku sezónu.

Viskupič niekoľkokrát zopakoval, že s novým koronavírusom by sa malo bojovať na regionálnej úrovni a takisto sa mohol urobiť aj núdzový stav. Ako však odpovedal na otázku, prečo to teda SaS nepresadila, v koalícii je viacero partnerov a nie všetko sa podarí presadiť podľa predstáv. Priznáva, že niektoré regióny mali byť už dávno uvoľnené.

Rozpočet bez diskusie

Žiga vytkol vláde aj fakt, že zhruba o dva týždne sa má v parlamente schvaľovať rozpočet verejnej správy, pričom nedochádza k žiadnej diskusii. Kritizuje aj to, že Slovensko sa podľa tohto návrhu rozpočtu bude viac zadlžovať. Rast štátneho dlhu je však podľa Viskupiča v čase krízy prirodzeným javom. Ako dodal, peniaze, ktoré Slovensko dostane z fondu obnovy v rozpočte nie sú zohľadnené, a teda môžu pomôcť dlh okresať. Žiga však upozornil, že časť tých európskych peňazí tvoria takisto pôžičky, ktoré bude treba v budúcnosti vrátiť.

Ako uzavrel Viskupič, ľudia život s novým koronavírusom zvládajú relatívne dobre a podľa neho by sa s ním mal naučiť žiť aj štát. Žiga dodal, že ľudia momentálne siahajú po rezervách, ktoré však nie sú bezodné.

15. novembra 2020 | 8:22

Minúta | 15. novembra 2020 | 8:22

Povolebné násilnosti v USA: Trump ukazuje na Antifa

Najmenej 20 ľudí bolo zadržaných v sobotu vo Washingtone počas potýčok, ku ktorým došlo na zhromaždeniach medzi podporovateľmi súčasného prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho oponentmi. Informovala o tom v nedeľu stanica Sky News.

Počas násilností, ktoré vypukli medzi jednotlivými protestnými skupinami, hlásili okrem zadržaných podľa denníka The Washington Post aj minimálne jeden prípad bodného zranenia. Počas protestov utrpeli zranenia aj dvaja policajti a zhabaných bolo i niekoľko zbraní, ktoré mali pri sebe účastníci protestov.

V reakcii na vzniknuté potýčky úradujúci šéf Bieleho domu Trump na Twitteri vyzval tamojšiu políciu, aby "si robila svoju prácu" a protestujúcich nazval radikálne ľavicovou "spodinou Antifa".

Zátarasy odporcov

K nepokojom došlo niekoľko hodín po tom, čo tisíce demonštrantov pochodovali od námestia Freedom Plaza blízko Bieleho domu smerom k budove amerického Najvyššieho súdu. Odporcovia prezidenta Trumpa niesli čierne dáždniky a svojpomocne vyrobené štíty, zatiaľ čo ďalší vytvorili bicyklami zátarasy, aby zabránili Trumpovým stúpencom dostať sa k nim.

Už pred samotnou akciou sa objavili obavy, že účastníci Miliónového pochodu MAGA, ktorý bol počas dňa výrazne propagovaný na sociálnych sieťach, vyvolajú konflikty s protitrumpovskými demonštrantmi. Názov pochodu Trumpových sympatizantov s heslom MAGA je skratkou odkazujúcou na jeho predvolebný slogan "Make America Great Again!" (Urobme Ameriku opäť veľkou!). Trump svojich podporovateľov, ktorí mu tlieskali, mávali a pískali, pozdravil spred Bieleho domu.

Okrem ľavicového hnutia Antifa sa na podujatiach zúčastnili aj členovia krajne pravicových skupín, ako napríklad Proud Boys, ktorí mali na sebe helmy a balistické vesty, napísala agentúra Reuters.

Otázky nad voľbami

Republikán Trump napriek víťazstvu demokrata Joe Bidena vo voľbách z 3. novembra stále odmieta uznať volebnú porážku, ako aj spoluprácu čo sa týka odovzdania úradu nadchádzajúcej Bidenovej administratíve. Trump takisto naďalej bez dôkazov tvrdí, že voľby sprevádzali podvody a manipulácie s odovzdanými hlasmi.

Predstavitelia federálnych úradov v piatok vyhlásili, že prezidentské voľby v roku 2020 boli "najbezpečnejšími v amerických dejinách", pričom neboli zaznamenané žiadne dôkazy o sfalšovaných či zmenených hlasoch, pripomenula stanica BBC.

Konzervatívny komentátor Tucker Carlson však vo svojej relácii poukázal na pochybnosti okolo volebného procesu, pričom poukázal na údajné podvody vo viacerých štátoch.

https://www.youtube.com/watch?v=R5ki6S-WsKU

Agentúra AFP s odvolaním sa na odhady amerických médií v piatok informovala, že prezidentský kandidát Demokratickej strany Joe Biden získal hlasy 16 voliteľov v štáte Georgia, takže ich má spolu už 306. V štáte Severná Karolína vyhral Trump, ktorý má 232 hlasov voliteľov. Na zvolenie za prezidenta USA je potrebných 270 hlasov voliteľov.

(tasr, ste)

14. 11. 2020

14. novembra 2020 | 20:28

Minúta | 14. novembra 2020 | 20:28

Desiatky tisíc Američanov prišli podporiť Trumpa

V hlavnom meste USA sa uskutočnilo masové zhromaždenie na podporu prezidenta Trumpa.

Spomínate si, ako médiá hrozili, že ak Donald Trump prehrá voľby, tak Ameriku čaká vlna násilia? Skutočnosť bola trochu iná, s násilím Američania a americkí obchodníci počítali skôr v prípade, ak by Trump vyhral, to znamená, že voľby by neuznala iná časť Ameriky, než Trumpovi voliči.

Doteraz najviditeľnejšou reakciou na výsledky volieb medzi trumpovcami je dnešné zhromaždenie v hlavnom meste USA, kde desiatky tisíc Trumpových podporovateľov prišlo vyjadriť podporu svojmu prezidentovi.

Demonštranti prišli z viacerých štátov, televízia Fox informuje o Arizone, Georgii, Nevade, Floride, Pennsylvanii či Marylande a dodáva, že všetci boli pokojní, k žiadnym násilnostiam nedochádzalo.

Na zhromaždení tiež vystúpili viacerí prominentní republikáni, napríklad Mike Kelly, kongresman z Pennsylvánie, Paul Gosar z Arizony, práve zvolená Marjorie Taylor Greeneová z Georgie či Louis Gohmert z Texasu.

Zhromaždenie pozdravil aj prezident Trump. Demonštranti skandovali slogany "Ďalšia štyri roky", "Zastavte krádež" alebo "Ju-es-ej", U.S.A. Objavili sa aj slogany "Najlepší prezident", v slangu "Best Prez Ever".

https://twitter.com/MilionMagaMarch/status/1327636303668801536

Míting bol zvolaný pod sloganom "Million MAGA March", čiže Miliónový MAGA pochod, skratka MAGA je odkaz na Trumpove heslo "Make America Great Again".

Na míting reagoval poznámkou na twitteri aj Trump, spontánnu podporu označil "za dojímavú" a znovu zopakoval, že voľby "boli zmanipulované".

https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1327319294057848832

Až 70 percent Trumpových voličov si podľa prieskumu myslí, že voľby neboli spravodlivé a férové. O dôvodoch sa u nás nepíše, karikujú sa ako konšpirácie, v Amerike ale prebieha podstatne vážnejšia debata, napr. o chybách softwarového programu Dominion, ktorý sa používa na sčítavanie hlasov, pričom niektoré štáty ako Texas ho po testoch v roku 2019 odmietli, v iných sa používal aj počas prezidentských volieb. Napríklad aj v štátoch, kde Biden tesne vyhral voľby. V štáte Michigan sa používal vo vyše 40 volebných obvodoch, štát Texas pritom odmietol tento software pre vysokú chybovosť v rádoch stoviek zle spočítaných hlasov v jednotlivom obvode.

Zoznam neregulérností v novembrových voľbách je podstatne širší, istý problém predstavuje to, že Trump sa nemôže sústrediť na jeden štát s tesným výsledkom, ale právne námietky musí otvárať vo viacerých štátoch naraz. Ďalší rozdiel oproti minulosti je, upozorňuje naň napr. konzervatívny novinár Michael Medved, že Trump výraznejšie prehral všeobecné hlasovanie v počte hlasov, čo vytvára iný tlak verejnej mienky, ako to bolo počas sťažností Ala Gorea proti Georgeovi Bushovi.

(jad)

14. novembra 2020 | 18:56

Minúta | 14. novembra 2020 | 18:56

V Minsku opäť masové zhromaždenia proti režimu

V Bielorusku sa protestuje aj zatýka, najnovšiu vlnu protestov vyvolala smrť 31-ročného Ramana Bandarenku, ktorý zomrel vo štvrtok.

Bieloruská metropola Minsk v sobotu zažila ďalšiu protestnú akciu žien. Informoval o tom bieloruský internetový zdroj Onliner. Podľa neho organizátori túto akciu nazvali Výpad žien - tie sa totiž s kvetmi v rukách - jednotlivo alebo v malých skupinách - objavovali v rôznych častiach mesta.

Na pochod v spoločnosti menšej skupiny žien vyrazila aj známa seniorka a dávna podporovateľka bieloruskej opozície Nina Bahinská, ktorá sa podľa agentúry TASS stala "neodmysliteľnou účastníčkou a živým symbolom protestných akcií".

Podľa agentúry v uliciach Minska bolo opäť vidno "mužov v čiernom", uniformovaných policajtov i policajné mikrobusy. Námestia víťazstva a nezávislosti polícia ohradila zátarasami. Spravodajský server TUT.by informoval, že obyvatelia Minska aj v sobotu prichádzali do dvora domu, na ktorom bol v stredu večer neznámymi maskovanými mužmi na smrť zbitý 31-ročný Raman Bandarenka.

Napriek chirurgickému zákroku mladý muž svojim zraneniam vo štvrtok večer podľahol. Jeho smrť vyvolala v Bielorusku, ale aj v zahraničí šok a novú vlnu protestov.

Dve ženy sa objímajú počas zhromaždenia v Minsku v piatok 13. novembra 2020, Foto: TASR/AP

Bandarenka bol aktívnym obyvateľom jedného z tzv. dvorov zmien. Ide o spoločenstvá ľudí, ktorí ako formu protestu proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a jeho režimu zvolili revitalizáciu svojho spoločného dvora vlastnými silami, kde si po večeroch alebo cez víkendy organizujú susedské stretnutia či večierky. Na miesto, kde sa spomínaný incident v stredu večer odohral, ľudia stále prinášajú kvety a sviečky, na ploty vešajú stuhy bielej a červenej farby - ide o farby bieloruskej opozície.

Protest proti jeho zavraždeniu sa odohral aj včera. Pietne akcie v bieloruskej metropole sa konali už v piatok, začali sa o 12.00 h minútou ticha. Z výpovedí svedkov vyplýva, že Bandarenka vyšiel na dvor v stredu večer, keď sa tam objavila skupina maskovaných mužov, ktorí začali z plota odstraňovať stuhy a vlajky vo farbách protirežimného hnutia. Medzi maskovanými osobami a obyvateľmi vypukol slovný a neskôr fyzický konflikt, do ktorého Bandarenka síce nezasahoval, no jeden z mužov ho napriek tomu sotil a on spadol, pričom si silno udrel hlavu. Následne ho naložili do mikrobusu a odviezli. Ešte v ten večer ho s opuchom mozgu a ďalšími zraneniami previezli do nemocnice, kde ho operovali. Jeho stav bol aj po operácii kritický. Bandarenkova smrť vyvolala v Minsku i v iných častiach krajiny šok a obavy a zároveň aj novú vlnu protestov proti režimu. EÚ v súvislosti s tragickou smrťou mladého Bielorusa avizovala pripravenosť uvaliť na Lukašenkovu vládu ďalšie sankcie.

(TASR)

14. novembra 2020 | 15:51

Minúta | 14. novembra 2020 | 15:51

Dojímavé zábery staručkej baletky s Alzheimerom

Marta Gonzalezová bola v 60. rokoch primabalerínou v New Yorku, na konci života trpela Alzheimerovou chorobou.

Viaceré médiá si v poslednej dobe pripomenuli dojímavú scénu, keď si staručká Marta Gonzalezová pri Čajkovského hudbe spomenula na svoje baletné umenie, pri hudbe viditeľne ožila.

Video by nám mohlo pripomenúť ako trápi mnohých z našich starších a chorých samota, ako im zhoršuje ich bez tak zlý stav. A že niekedy stačí málo, aby bol ich deň a život krajší. To už je odkaz na mladého muža a jeho láskavosť a pohľadanie, hoci sa vo videu iba mihne, práve on ukazuje liek na samotu.

Netreba o tom veľa hovoriť, raz vidieť je stokrát viac:

https://www.youtube.com/embed/_HEuC3r8IxM

Pre tých, ktorí by si chceli pozrieť pani Martu Gonzalezovú v Čajkovského balete v mladosti, ponúkame ešte jedno video.

https://www.youtube.com/embed/ZiMvmClRTbI

Pani Gonzalezová zomrela minulý rok.

Foto, video: YouTube

14. novembra 2020 | 7:20

Minúta | 14. novembra 2020 | 7:20

Uvoľnenie opatrení proti šíreniu COVID-19

V nasledujúcom texte je súhrn nových opatrení ohlásených v piatok 13. novembra.

Zariadenia

Pandemická komisia vlády schválila návrh premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa s obmedzením kapacít otvorili kiná, divadlá i kostoly, ako aj ďalšie prevádzky. Informoval o tom premiér na sociálnej sieti.

Matovič spresnil, že od pondelka (16. 11.) by mohli byť otvorené divadlá, kiná a kostoly s maximálnou kapacitou 50 percent, fitnescentrá a plavárne s maximálne šiestimi osobami na 15 štvorcových metrov. Spustiť by sa mohla podľa neho aj Slovenská hokejová liga a prvá futbalová liga, zatiaľ ale bez divákov.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydal v neskorých večerných hodinách vyhlášku potvrdzujúcu Matovičove vyhlásenia.

Od pondelka (16. 11.) sa podľa vyhlášky uvoľňujú opatrenia pre divadlá, kiná, filmové predstavenia či bohoslužby. Návštevníci kultúrnych podujatí a bohoslužieb budú sedieť buď v každom druhom rade, alebo šachovnicovo.

"Zakázaná je konzumácia nápojov alebo jedál, organizátor musí pred začiatkom odmerať telesnú teplotu účinkujúcich a nepovoliť im vstup, ak majú teplotu vyššiu ako 37,2 stupňa Celzia," uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Taktiež budú otvorené fitnescentrá a plavárne, pričom naraz v nich bude môcť byť najviac šesť zákazníkov. „Personál musí nosiť rúška a vo zvýšenej miere upratovať, čistiť a dezinfikovať priestory a vybavenie. Zároveň platí podmienka jedna osoba na 15 štvorcových metrov," poznamenala.

K doteraz povoleným športovým podujatiam pribudli Slovenská hokejová liga, II. futbalová liga. „Povoľujú sa aj podujatia nevyhnutné na fungovanie karanténnych športových centier pod záštitou ministerstva školstva," doplnila s tým, že všetky povolené športové podujatia sa budú naďalej konať bez prítomnosti divákov.

Cestovanie

Pendleri nebudú na hraniciach potrebovať antigénové testy. Vyplýva to z vyhlášky ÚVZ SR, ktorá začne platiť od pondelka 16. novembra. Po rokovaní pandemickej komisie sa najprv avizovalo, že budú potrebovať antigénový test.

"Od pondelka pre nich platia pravidlá ako doteraz, to znamená, že pri prechode cez hranice sa nemusia preukazovať žiadnym testom, no musia mať potvrdenie o výkone práce, ktoré je možné nájsť vo vyhláške ÚVZ SR," uviedla Daša Račková.

Po zmenách na hraniciach, ktoré budú platiť od pondelka, bude možné z Poľska, Česka, Rakúska a Maďarska vstúpiť na územie SR s negatívnym PCR testom nie starším ako 72 hodín, informoval v piatok minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Po príchode z takzvaných červených krajín bude možný aj vstup bez absolvovaného testu. Podmienkou má byť vyplnený e-formulár a nástup do karantény.

V zozname menej rizikových krajín sa budú podľa vyhlášky nachádzať už len Austrália, Čína, Fínsko, Grécko, Island, Japonsko, Južná Kórea, Nórsko, Nový Zéland a Taiwan. Vypadnú z neho Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Dánsko, Írsko, Kanada, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, San Maríno, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Vatikán.

"Režim výnimiek platný na hraniciach s Českou republikou sa za rovnakých podmienok bude uplatňovať aj na hraniciach s Poľskom, Maďarskom a Rakúskom – napríklad študenti, tréningy športových klubov, poľnohospodári, umelecká činnosť a podobne," zhrnula Račková. Ruší sa aj antigénové testovanie na hranici s Ukrajinou.

Doprava

Kontroly na hraniciach budú náhodné. „So zameraním najmä na čas, keď bude hranicu prekračovať najviac osôb. Slovenská republika zatiaľ nepristúpila k zatvoreniu hraničných priechodov," informovala o tom TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Nákladná doprava bude môcť prekračovať vnútorné hranice SR bez obmedzenia. „Tranzit bude povolený za podmienky prejsť územím do ôsmich hodín bez zastavenia okrem čerpania pohonných látok," doplnila.

Zároveň informovala, že od pondelka sa na vonkajších hraniciach s Ukrajinou nebude vykonávať testovanie osôb vstupujúcich na územie SR antigénovými testami.

Testovanie

Matovič uviedol, že ďalšie kolo testovania v súvislosti s ochorením COVID-19 bude v mestách a obciach, kde bola incidencia pozitívnych prípadov nad jedno percento. Zoznam samospráv dajú podľa Matoviča dokopy počas víkendu. Konať sa má cez víkend 21. až 22. novembra.

Ďalšie uvoľňovanie

Hodnota týždňového kĺzavého mediánu, od ktorej závisí uvoľňovanie opatrení na Slovensku, sa má zvýšiť z 500 na 750 nových prípadov ochorenia COVID-19 za deň. Zároveň by mohol opäť začať platiť semafor, podľa ktorého by sa riadili opatrenia v regiónoch. Podmienkou je, aby v nemocniciach nebolo viac ako 2 000 pacientov s ochorením COVID-19 alebo podozrením naň. Po rokovaní pandemickej komisie o tom informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí s tým, že by sa tak mala ľahšie dosiahnuť hranica, keď by sa mohli otvárať zatvorené prevádzky.

(joh, tasr)