Parížska komúna, prvý krvavý pokus o raj na zemi, hlási 150. výročie

V radoch rebelov prevládali republikáni a stúpenci radikálnej ľavice – komunisti a anarchisti. Vďaka zbraniam a odhodlaniu na dva mesiace ovládali Paríž. Revolučný režim nesie názov Parížska komúna po mestskej rade (komúne), ktorá vládla v Paríži v časoch Veľkej francúzskej revolúcie.

Komunardi sa v roku 1871 na tie časy radikálnymi reformami stali priekopníkmi, ale za cenu obrovských strát spôsobujúc občiansku vojnu priamo v uliciach hlavného mesta. Presadzovali zrovnoprávnenie žien a mužov, bezplatné školstvo a modernú sociálnu politiku. Zároveň navrhovali zrušenie štátu, polície aj armády, či priamu účasť robotníkov na vedení podniku s cieľom „ukončiť vykorisťovanie ľudu“ a využívať kolektívny kapitál.

Povstanie parížskej Národnej gardy, čo boli akési ozbrojené ľudové milície, proti centrálnej vláde, ktorá vtedy sídlila vo Versailles, malo od začiatku krvavý podtón. Pre vojnu s Pruskom bol Paríž opevnený a Národná garda vyzbrojená. Po vojne, pochopiteľne, chcela monarchistická vláda zbrane späť, súc si vedomá prevahy republikánov v Paríži, ktorí vyvolali revolúcie v rokoch 1830 a 1848 (zmieňuje sa o tom napríklad Jean Mathieux v Dejinách Francúzska).

Pokus vlády odobrať garde delá sa skončil fiaskom a krviprelievaním. V noci zo 17. na 18. marca vyslala vláda do mesta po delá 4 000 vojakov. Tých obkľúčili gardisti a Parížania. Generáli vojakom nariadili strieľať do davu. Vojaci rozkaz odmietli a pridali sa k povstalcom. Napokon sa hlavne otočili proti dvojici generálov a komunardi začali v meste stavať barikády. Z Paríža uteká premiér Adolphe Thiers, buržoázia a veľká časť duchovenstva. Dokopy približne 100-tisíc ľudí. Začína sa 72 dní vlády komúny.