Belgicko čelí v spojitosti s konfliktom na Blízkom východe nárastu antisemitizmu

Belgicko čelí v spojitosti s konfliktom na Blízkom východe nárastu antisemitizmu. Od vražedných útokov islamistického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra a následného zhoršenia izraelsko-palestínskeho konfliktu sa počet prejavov antisemitizmu v Belgicku badateľne zvýšil.

Túto skutočnosť potvrdila aj Unia, verejná organizácia, ktorá bojuje proti diskriminácii a presadzuje rovnaké príležitosti v Belgicku.

Za posledný mesiac zaznamenala Unia najmenej 30 sťažností v spojitosti s prejavmi antisemitizmu. To je šesť- až sedemkrát viac ako v období pred obnovením násilia medzi hnutím Hamas a Izraelom.

"Máme aj niekoľko prípadov fyzických útokov na ľudí, ktorí sú Židia alebo sú ako Židia identifikovaní," povedal pre RTBF riaditeľ Unie Patrick Charlier a dodal, že tieto prípady už vyšetruje prokuratúra. Najviac je však podľa neho prípadov priamych vyhrážok alebo urážok a nadávok, keď vyhrážajúci sa pripisujú ľuďom židovského pôvodu zodpovednosť za konflikt a reakciu izraelskej vlády v pásme Gazy.

Popri formách antisemitizmu, ktoré sa priamo zameriavajú na ľudí, existujú aj "všeobecnejšie" prípady, upozornil Charlier. Ide najmä o komentáre na adresu Židov napríklad na sociálnych sieťach. Komentáre toho druhu, že Hitler nedokončil svoju prácu a ak by sa mu to podarilo, neboli by dnes takéto problémy.

"Často sú to ľudia, ktorí majú propalestínske sympatie alebo využívajú situáciu na vyjadrenie latentného antisemitizmu," vysvetlil Charlier. A dodal, že výnimočne možno vidieť aj poznámky ako "smrť Židom".

Unia skonštatovala, že prejavy antisemitizmu sú rozšírené po celej krajine, tak vo flámskej, ako aj vo frankofónnej oblasti a v metropolitnej zóne Bruselu.

(tasr)

6. novembra 2023 | 16:43

Minúta | 6. novembra 2023 | 16:43

Bratislava: Penta Real Estate štartuje súťaž pre územie v zóne Chalupkova

BRATISLAVA - Spoločnosť Penta Real Estate štartuje súťaž pre územie v zóne Chalupkova. Konkrétne ide o územie medzi Mlynskými nivami a ulicami Košická a Chalupkova. Súťaž má otvorený charakter, vyzvané sú aj tri zahraničné ateliéry. Výsledky súťaže by mali byť vyhlásené 28. marca 2024.

"Využiť inštitút súťaže považujeme za najvhodnejší spôsob na nájdenie najlepšieho a najkvalitnejšieho konceptu pre toto územie. Som presvedčený, že kombináciou účasti medzinárodných, ale aj domácich ateliérov získame jedinečné urbanistické a architektonické riešenie," konštatuje Jakub Ertl zo spoločnosti.

Súťaž sa týka pozemkov, ktoré získala spoločnosť tento rok do svojho portfólia od ich bývalého vlastníka, spoločnosti HB Reavis. Celková výmera pozemkov určených pre budúci projekt predstavuje 32 500 štvorcových metrov, pričom územný plán v tejto zóne umožňuje aj umiestnenie výškových dominánt. V súčasnosti sa na pozemku nachádzajú stavebné objekty, ktoré súviseli s prevádzkou dočasnej autobusovej stanice.

Cieľom súťaže je navrhnúť architektúru, ktorá do územia prinesie rezidenčnú výstavbu doplnenú o obchodné prevádzky v parteri budov, verejné priestory a zeleň. Súčasťou projektu však je aj kancelárska budova na ulici Mlynské nivy, ktorej riešenie nie je súčasťou súťaže, bude však zohľadnená v navrhnutej urbanistickej koncepcii. Kancelárska budova vychádza z projektu, ktorý povolil predchádzajúci vlastník. Začiatok jej výstavby je naplánovaný v najbližších dňoch.

Architektonicko-urbanistická súťaž je dvojkolová. Prvé kolo je koncipované ako otvorené predkvalifikačné kolo, z ktorého do druhého kola postúpia na základe hodnotenia odbornej poroty tri návrhy. Do druhého kola priamo postupujú aj tri svetoznáme architektonické ateliéry - dánsky ateliér Bjarke Ingels Group, holandské štúdio MVRDV a Jakub Cigler Architekti z Českej republiky. Sedemčlenná odborná porota bude teda víťaza vyberať zo šiestich návrhov.

(tasr)

6. novembra 2023 | 16:40

Minúta | 6. novembra 2023 | 16:40

HUMENNÉ - Mesto Humenné získalo titul Mesto kultúry 2024. O udelení titulu rozhodol Fond na podporu umenia. Do finálového kola postúpili mestá Brezno, Humenné a Šaľa. Svoje kandidátske projekty mali možnosť dopracovať a následne odprezentovať v pondelok pred odbornou komisiou a verejnosťou.

„Odborná komisia sa rozhodla udeliť titul Mesto kultúry Slovenska Humennému, nakoľko predložený projekt disponuje širokým rozsahom umeleckých a kultúrnych aktivít, ktoré zachovávajú a rozvíjajú kultúrne dedičstvo regiónu a snažia sa o hlbší a tvorivý ponor do jednotlivých programových tém. Víťazný projekt má veľký potenciál na budovanie personálnych kapacít dôležitých pre udržateľnosť kultúrnej infraštruktúry mesta aj po skončení programového obdobia projektu a reflektuje lokálne témy a prácu s mladým publikom,“ oznámil Fond na podporu umenia v tlačovej správe.

Humenné sa stalo v poradí piatym Mestom kultúry po úspešne zrealizovaných projektoch miest Banská Štiavnica (2019), Nové Zámky (2020), Stará Ľubovňa (2021) a Revúca (2022).

(mesto humenné)

6. novembra 2023 | 16:36

Minúta | 6. novembra 2023 | 16:36

Dvaja britskí klimatickí aktivisti rozbili ochranné sklo v Národnej galérii v Londýne

Dvaja britskí klimatickí aktivisti rozbili ochranné sklo v Národnej galérii v Londýne pred známym obrazom španielskeho maliara Diega Velázqueza. Oznámila to skupina Just Stop Oil. Dvojica kladivami poškodila sklo pred známym dielom Venušina toaleta od španielskeho maliara Diega Velázqueza.

Just Stop Oil, ktorá už viedla podobné protesty na známe umelecké diela a verejné budovy, v pondelok povedala, že danou akciou od vlády požaduje okamžité zastavenie všetkých licencií na prieskum, vývoj a výrobu fosílnych palív v Spojenom kráľovstve. Aktivisti sa podľa nej rozhodli zamerať sa na olejomaľbu zo 17. storočia, pretože ju už v roku 1914 poničili sufražetky volajúce po právach žien.

Národná galéria uviedla, že ľudí zatkli a maľbu zvesili, aby ju mohli preskúmať odborníci.

(sita)

6. novembra 2023 | 16:33

Minúta | 6. novembra 2023 | 16:33

Šutaj Eštok: Policajti chceli dlhodobo kontrolovať hranice kvôli nelegálnym migrantom, ale policajný prezident Hamran to odmietal

"Policajti chceli dlhodobo kontrolovať hranice kvôli nelegálnym migrantom, ale policajný prezident Hamran to odmietal," tvrdí minister vnútra Šutaj Eštok.

Cieľom minulotýždňovej akcie na hraniciach s Maďarskom bolo demonštrovať prevádzačom, že štátna hranica začala byť chránená, vyjadril sa pre denník Štandard minister vnútra.

Viac sa dočítate v rozhovore Daga Daniša.

Mohlo by Vás zaujímať Matúš Šutaj Eštok: „Polícia SR“ nemôže na Facebooku kádrovať ľudí a ukazovať prstom, kto je konšpirátor

6. novembra 2023 | 16:28

Minúta | 6. novembra 2023 | 16:28

Okresný súd v Prešove rozhodol v prípade segregácie rómskych detí v ZŠ v Terni

PREŠOV - Okresný súd v Prešove rozhodol v prípade segregácie rómskych detí v základnej škole v obci Terňa. Konštatoval nepriamu diskrimináciu a uložil žalovaným odstránenie stavu.

Ako uviedla hovorkyňa Krajského súdu (KS) v Prešove Ivana Petrufová, rozsudok nie je právoplatný. Aktuálne je vec v štádiu písomného vyhotovenia vyhláseného rozhodnutia.

"Súd konštatoval nepriamu diskrimináciu neprijatím účinných opatrení na zabránenie diskriminácie detí rómskeho pôvodu z obce Malý Slivník v prístupe k vzdelávaniu vytvorením spoločného školského obvodu s obcou Terňa. Malo to za následok, že túto školu navštevoval väčší počet žiakov rómskeho pôvodu, a preto škola nemala vytvorené podmienky na zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania," uviedla Petrufová.

Súd zároveň rozhodol, že žalovaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku sú povinní vypracovať plán na odstránenie protiprávneho stavu a zrealizovať ho do dvoch rokov.

Antidiskriminačnú verejnú žalobu mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva podala proti Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a právnemu predchodcovi Regionálneho úradu školskej správy v Prešove v januári 2016. Ako informoval koordinátor poradne Štefan Ivanco, v súdnom spore namietali, že žalované štátne orgány nielenže škole neposkytli potrebnú podporu, ale ešte ju svojimi rozhodnutiami o určení školských obvodov a nečinnosťou postavili do situácie, keď pre nedostatok kapacít musela začať vzdelávať časť detí v rómskych triedach aj na druhej zmene.

"Na súde sme sa domáhali toho, aby súd žalované štátne inštitúcie zaviazal k prijatiu účinných opatrení, ktoré protiprávny stav na škole odstránia a do budúcna segregácii zabránia. Okresný súd (OS) v Prešove vo februári 2019 svojím rozsudkom našu žalobu zamietol. Jeho rozsudok následne KS v Prešove z augusta 2020 v celom rozsahu potvrdil," vysvetlil Ivanco.

Proti rozsudku KS podali dovolanie na Najvyšší súd SR. "Ten svojím uznesením z marca 2023 zrušil rozsudky krajského a OS a vec opätovne vrátil OS na ďalšie konanie a rozhodnutie," doplnil Ivanco.

"Je to ďalší zo série rozsudkov, ktoré potvrdzujú zodpovednosť štátnych inštitúcií vrátane ministerstva školstva za diskrimináciu rómskych detí v slovenskom školstve. Vytvára na ne ďalší dôležitý právny tlak, aby prijímali účinné opatrenia na potieranie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní," dodala právna zástupkyňa poradne Vanda Durbáková.

(tasr)