Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb ďalšieho sudcu Medzinárodného trestného súdu

Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb ďalšieho sudcu Medzinárodného trestného súdu. Tento súdny dvor so sídlom v Haagu, stíhajúci vojnové zločiny, v marci tohto roku vydal zatykač na šéfa Kremľa Vladimira Putina pre nezákonné deportácie detí z Ukrajiny.

Na ruský zoznam hľadaných osôb bol najnovšie zaradený sudca Medzinárodného trestného súdu (ICC) Sergio Gerardo Ugalde Godinez pochádzajúci zo stredoamerickej Kostariky. "Hľadaný v rámci vyšetrovania trestnej činnosti," uvádza sa bez ďalších podrobností v databáze ruského ministerstva vnútra.

ICC v marci tohto roka vydal zatykač na Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú v súvislosti s ich podielom na vojnových zločinoch spojených s nelegálnymi deportáciami obyvateľov Ukrajiny vrátane detí a ich presunom na Moskvou okupované územia a do Ruska.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vzápätí v reakcii na to otvoril trestné konanie proti žalobcovi ICC Karimovi Khanovi, ako aj proti trom ďalším sudcom tohto súdu, ktorí sa podieľali na vydaní zatykača: Rosariovi Salvatoremu Aitalovi, Sergiovi Godinezovi a Tomoko Akaneovej.

Koncom septembra Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb aj na predsedu ICC, poľského sudcu Piotra Hofmaňského.

Rusko sa na práci tohto medzinárodného tribunálu nepodieľa, keďže neratifikovalo ani jeho zakladajúci štatút. Zatykač vydaný na Putina preto označuje za neplatný.

Ruskému prezidentovi však toto rozhodnutie skomplikovalo cestovanie do zahraničia, pretože v členských štátoch ICC by mu mohlo teoreticky hroziť zatknutie. V auguste napríklad Putin nevycestoval na summit skupiny BRICS do Juhoafrickej republiky s vysvetlením, že nechce spôsobiť problémy spriateleným krajinám. V septembri sa nezúčastnil ani na summite G20 v Indii.

Úlohou ICC je stíhať zločiny genocídy a ľudskosti, vojnové zločiny a novodefinovaný zločin agresie. Medzinárodný trestný súd v septembri otvoril svoje detašované pracovisko na Ukrajine v rámci snáh o stíhanie zločinov páchaných počas ruskej ofenzívy na Ukrajine.

(tasr)

  |  

V Bratislave a okolí sa v stredu tvoria kolóny, hlásená je aj nehoda

BRATISLAVA - Doprava v Bratislave sa v stredu ráno komplikuje pre kolóny, hlásená je aj nehoda na zjazde z Prístavného mosta na Dolnozemskú.

Na vjazde do Bratislavy zo Stupavy po diaľnici D2 aj po starej ceste sa vodiči zdržia 35 minút. Na Račianskej ulici smerom do centra a na vjazde do Bratislavy po Seneckej ceste je 15-minútové zdržanie.

Polícia predtým informovala, že na zjazde z Prístavného mosta na Dolnozemskú havarovalo nákladné auto. Úsek je preto neprejazdný a policajti odkláňajú dopravu na Einsteinovu. Informovala o tom Zelená vlna RTVS.

(tasr)

  |  

V Žilinskom kraji majú deviataci na výber z 96 stredných škôl

ŽILINA – V kraji majú deviataci na výber z 96 stredných škôl. Žiaci, ktorí sa rozhodujú, kam na strednú školu, môžu zistiť viac o možnostiach štúdia aj prostredníctvom dní otvorených dverí, ktoré jednotlivé stredné školy organizujú v priebehu týchto mesiacov.

Ako informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Eva Lacová, v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je 59 stredných škôl, z toho 15 gymnázií. Krajská samospráva je ďalej zriaďovateľom 37 stredných škôl, štyroch spojených škôl, jednej strednej športovej školy, jednej školy umeleckého priemyslu a jedného konzervatória.

Počas dní otvorených dverí je pre žiakov príležitosťou získať čo najrelevantnejšie informácie o štúdiu a zistiť, v čom je daná škola výnimočná v porovnaní s inými. „O možnostiach štúdia informujú tiež webové stránky každej strednej školy. Prehľad dní otvorených dverí na jednotlivých stredných školách získajú žiaci na stránke www.mojastredna.sk," dodala Lacová.

ŽSK pomáha každoročne žiakom s rozhodnutím aj prostredníctvom praktickej brožúry Moja stredná, ktorá je určená pre žiakov, ich rodičov, výchovných a kariérnych poradcov a odborných pracovníkov v školstve.

(sita)

  |  

Boris Johnson sa údajne chcel nechať infikovať covidom naživo v televízii

Britský expremiér Boris Johnson sa údajne chcel nechať infikovať covidom naživo v televízii. Na začiatku pandémie chcel spoločnosti ukázať, že sa vírusu nemusí obávať.

Uviedol to niekdajší vedúci kancelárie britského expremiéra Edward Lister počas prebiehajúceho oficiálneho vyšetrovania o vládnom riadení pandémie COVID-19, informuje portál Politico.

Lister tvrdí, že Johnson „navrhol vyšším štátnym úradníkom a poradcom, že chce dostať dávku COVID-19 naživo v televízii, aby verejnosti ukázal, že vírus nepredstavuje hrozbu“.

Dodal však, že návrh prišiel v čase, keď sa vírus nejavil ako veľká hrozba, pričom nápad označil za nešťastný.

Politico pripomína, že ide už o druhé tvrdenie, ktoré popisuje tento Johnsonov nápad. Jeho bývalý poradca Dominic Cummings uviedol, že bol znepokojený, keď expremiér kolegom vo vláde povedal, že „toto je prasacia chrípka, netrápte sa tým a požiadam (hlavného lekára) Chrisa Whittyho, aby mi naživo v televízii vpichol koronavírus".

Johnson vo vyšetrovaní ohľadne vládnej reakcie na pandémiu ešte nevypovedal.

(politico)

  |  

Istanbulský dohovor im nestačí. Únia chce európsku definíciu znásilnenia

Istanbulský dohovor im nestačí. Európska únia chce európsku definíciu znásilnenia. Niektoré členské štáty vrátane Poľska či Maďarska sú však proti.

Európska komisia s Európskym parlamentom a zástupcami členských štátov pracuje na návrhu celoeurópskej definície znásilnenia ako trestného činu. Členské štáty k nej v súčasnosti pristupujú rozdielne, informuje portál Euractiv.

Smernica navrhuje napríklad jednotné minimálne a maximálne tresty, pričom spodná hranica by mala byť pri znásilnení 8 rokov odňatia slobody a pri priťažujúcich okolnostiach 12 rokov odňatia slobody.

Znásilnenie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nedobrovoľné zdieľanie intímnych záberov, kybernetické prenasledovanie, obťažovanie a podnecovanie k nenávisti alebo násiliu. Takisto všetky tieto formy násilia by mali byť podľa novej európskej smernice trestné.

Ďalšími krokmi by tak mala byť napríklad možnosť nahlasovať domáce násilie alebo násilie páchané na ženách online, právo obetí na odškodnenie od páchateľov a zriadenie bezplatnej linky pomoci dostupnej 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Východiskom smernice je takzvaný Istanbulský dohovor, ku ktorému sa Únia zaviazala, no šesť členských štátov, vrátane Slovenska, ho neratifikovalo. EÚ teda momentálne nemá jednotný nástroj v tejto otázke.

Podľa portálu Euractiv z porovnávacích štúdií vyplynulo, že „dodržiavanie noriem stanovených v Istanbulskom dohovore sa v jednotlivých členských štátoch líši a niektoré štáty zaostávajú”:

Proti spoločnej definícii sa postavilo najmä Poľsko, ktoré tvrdí, že už má vysoké štandardy ochrany obetí domáceho násilia alebo násilia proti ženám. Návrh kritizovalo aj Maďarsko, Estónsko a Česká republika.

(euractiv)

  |  

V Novom Meste pribudne námestie s novou fontánou, ihriskom a zeleňou

BRATISLAVA - V mestskej časti Nové Mesto vznikne pri nákupnom centre VIVO! nové námestie. Ako informuje vlastník centra, pribudne tu zeleň, vonkajšie sedenie, detské ihrisko, pódium aj terasy. Najväčšou zmenou prejde fontána, pričom sa zmení aj jej umiestnenie v priestore námestia.

Rekonštrukciu námestia uskutočnia od septembra a ukončená bude do konca marca roku 2024. Ďalšou zmenou na námestí bude zeleň, ktorá vytvorí prirodzený tieň.

„Oázu pred obchodným centrom VIVO! bude tvoriť niekoľko druhov stromov, lavičiek a zón na sedenie," priblížila spoločnosť. Ako dodala, návrh odčlení námestie od hlavných komunikácií. Členenie terénu a výškové rozdiely zamedzia hluku a prachu z Vajnorskej ulice. Rekonštrukciou námestia vznikne aj rozšírený priestor pre terasy kaviarní a reštaurácií nákupného centra.

Do budúcnosti bude nové námestie k dispozícii pre aktivity rôzneho druhu, ako sú trhy, street food, cvičenie, hudobné vystúpenia a podobne. Nákupné centrum s pôvodným názvom Polus City Center sa stalo od novembra 2019 jednou zo sietí konceptu VIVO! Za touto značkou stojí spoločnosť CPIPG ako väčšinový vlastník centra.

(sita)