Preskočiť na obsah
  |  

Navaľnému vo väznici odmietajú odovzdávať listy od manželky

Navaľnému vo väznici odmietajú odovzdávať listy od manželky. Vedenie väznice tvrdí, že Navaľnej listy obsahujú "znaky príprav na spáchanie trestného činu".

Uvádza sa to na účte na sociálnej sieti Facebook, ktorý v Navaľného mene vedú jeho spolupracovníci pôsobiaci v exile.

Podľa statusu sa Navaľnyj sťažuje, že prakticky každý deň mu vedenie väznice odkazuje, že mu nemôže vydať ďalší list od manželky, lebo opäť obsahuje náznaky o prípravách na trestný čin.

"Tento osud postihol všetky posledné listy," píše sa na Navaľného stránke na sociálnych sieťach.

Navaľnyj v reakcii na to svojej manželke odkazuje, aby namiesto prípravy zločinov radšej uvarila deťom boršč. Politik však súčasne podotkol, že Julija s údajnou podvratnou činnosťou nedokáže prestať a vymýšľa vraj "stále nové a nové zločiny. A stále mi o nich píše v listoch".

Začiatkom novembra Navaľnyj informoval, že väzenskí cenzori mu zhabali 15 listov a jeden z nich dokonca spálili. Následne vedenie väznice opäť tvrdilo, že vo všetkých zadržaných listoch sa písalo o
"príprave na spáchanie zločinov".

Správa väznice IK-6 v Melechove vo Vladimírskej oblasti, kde je Navaľnyj od februára 2021, neustále rôznymi spôsobmi obmedzuje komunikáciu politika s vonkajším svetom. Navaľnyj bol už 22-krát poslaný za trest na samotku.

Navaľnyj bol v auguste tohto roku moskovským mestským súdom odsúdený na 19 rokov väzenia za extrémizmus. Samotný politik označil obvinenia z extrémizmu za absurdné.

(tasr)

  |  

Protestujúci poľskí kamionisti sa stále nedohodli s ukrajinskou stranou

Protestujúci poľskí kamionisti sa stále nedohodli s ukrajinskou stranou. Na rokovaniach boli prítomní aj zástupcovia poľskej vlády.

"Nedosiahli sme dohodu. Ukrajinská strana neberie naše požiadavky do úvahy," uviedol Rafal Mekler, líder protestu v pohraničnej obci Dorohusk.

Poľské prepravné spoločnosti zablokovali hraničné priechody s Ukrajinou 6. novembra a žiadajú, aby sa pre ukrajinských vodičov kamiónov znovu zaviedli povolenia na vstup do Poľska. Európska únia ich zrušila po ruskej invázii na Ukrajinu.

Zároveň kritizujú elektronický registračný systém, ktorý podľa nich spôsobuje dlhé čakacie doby na poľsko-ukrajinských hraniciach.

Poľská colnica uviedla, že v pondelok stálo na hraničnom priechode v obci Dorohusk 1300 nákladných áut, ktoré smerovali na Ukrajinu. Približne 500 vozidiel čakalo pri priechode Hrebenne.

V dôsledku blokád sa tiež tvorili dlhé kolóny ukrajinských kamiónov, ktoré majú namierené do Poľska.

(tasr)

  |  

Nórsko vyčlenilo miliardu korún na humanitárnu pomoc Ukrajine

Nórsko vyčlenilo miliardu korún na humanitárnu pomoc Ukrajine. Peniaze poputujú Nórskemu Červenému krížu, Nórskej rade pre utečencov, Nórskej cirkevnej pomoci, Nórskej ľudovej pomoci, Caritas Norge, Save the Children a civilným núdzovým silám NORCAP.

Finančné prostriedky pomôžu nórskym humanitárnym organizáciám poskytovať rôzne služby vrátane „zabezpečenia tých, ktorí prídu o svoje domovy, miesta na život, jedlo, vodu a hygienu“, ako aj poskytovanie „vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpory“.

„Ukrajinci teraz čelia novej, studenej vojnovej zime. Takmer 18 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc," povedal nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.

Ministerstvo zahraničia uviedlo, že posilňuje aj svoju účasť na odmínovacom úsilí na Ukrajine.

Od začiatku vojny na Ukrajine Nórsko poskytlo Ukrajine a ďalším zasiahnutým krajinám humanitárnu pomoc za 4,5 miliardy korún.

(sita)

  |  

Prezidentka Čaputová sa stretla s občianskymi organizáciami, ktoré sa venujú ochrane klímy a prírody

Prezidentka Čaputová sa stretla s občianskymi organizáciami, ktoré sa venujú ochrane klímy a prírody. Ich spoločným cieľom je dosiahnutie čo najväčšieho posunu v medzinárodnom úsilí spomaliť globálne otepľovanie a zmierniť dosahy zmeny klímy. Prezidentka to uviedla na sociálnej sieti.

"Klimatická kríza vplýva na všetky sféry nášho života. Tento rok sa zapíše pravdepodobne ako najteplejší v histórii meraní," ozrejmila prezidentka Zuzana Čaputová. Podotkla, že na Slovensku sa prejavila extrémnymi prejavmi počasia v podobe vlny horúčav aj prívalových dažďov.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci príprav na decembrovú klimatickú konferenciu OSN COP28. Lucia Szabová z Klimatickej koalície ozrejmila, že sa s prezidentkou rozprávali o prioritách konferencie. Napríklad o odstránení fosílnych palív, energetickej efektívnosti či prechode na čisté energiu. Hovorili tiež o potrebe rozprávania s ľuďmi, či aké benefity prinášajú klimatické riešenia. "Často si neuvedomujeme, že na Slovensko práve vďaka medzinárodným dohovorom a snaženiu prúdia obrovské miliardy eur," doplnila Szabová.

(tasr)

  |  

Šéf diplomacie EÚ Borrell vyhlásil, že 12. balík sankcií proti Rusku by mohla eurokomisia prijať v stredu

Šéf diplomacie EÚ Borrell vyhlásil, že 12. balík sankcií proti Rusku by mohla eurokomisia prijať v stredu. Po schválení eurokomisiou by mal ísť balík na rokovanie zástupcov členských krajín EÚ.

Doterajšie balíky sankcií sa dotkli viacerých sektorov a 1800 fyzických a právnických osôb z Ruska. Dvanásty balík by mal znížiť aj cenový strop na ruskú ropu s cieľom zredukovať príjmy Ruska z predaja tejto komodity.

(tasr)

  |  

Pri ruských náletoch v Sýrii zahynuli desiatky povstalcov

Pri ruských náletoch v Sýrii zahynuli desiatky povstalcov, informovalo ruské ministerstvo obrany.

"Ruské vzdušné sily uskutočnili 11. novembra nálety v provincii Idlib na objekty nelegálnych ozbrojených skupín, ktoré ostreľovali sýrsku armádu," uviedol rezort obrany v Moskve.

Letecké útoky zničili pozemné úkryty a výcvikové strediská "teroristickej skupiny Front an-Nusra" a zabili 34 ozbrojencov. Ďalších vyše 60 z nich utrpelo zranenia, spresnilo ruské ministerstvo.

Podľa agentúry AFP Moskva použila starý názov skupiny, ktorá je teraz známa pod názvom Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Ide o militantnú organizáciu vedenú islamistickými bojovníkmi, ktorí v minulosti patrili k sýrskej odnoži al-Káidy.

Agentúra zároveň uviedla, že tvrdenia Ruska nebolo možné bezprostredne overiť.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) informovalo o sobotňajších náletoch ruských síl proti HTS, v dôsledku ktorých podľa centra zahynulo päť ozbrojencov.

Provincia Idlib ležiaca na severozápade Sýrie patrí medzi posledné územie Sýrie, ktoré ovládajú povstalci. Rusko i sýrska armáda zintenzívnili útoky na toto územie po tom, čo pri dronovom útoku na vojenskú akadémiu v stredosýrskej provincii Homs zahynulo v októbri vyše 100 ľudí. Sýrska armáda z útoku obvinila nemenované teroristické organizácie.

Rusko a Turecko vlani v marci uzavreli prímerie, ktoré zastavilo ofenzívu Moskvou podporovanej sýrskej vlády na Idlib. Prímerie je však sporadicky porušované a útoky si vyžiadali množstvo mŕtvych a zranených. Rusko je hlavným spojencom sýrskej vlády, zatiaľ čo Turecko podporuje opozičné skupiny.

Moskva ako jeden z hlavných podporovateľov Asada sa zapojila do občianskej vojny v Sýrii, ktorá sa začala v roku 2011 a vyžiadala životy najmenej 500-tisíc ľudí. V roku 2015 Moskva Asadovi pomohla udržať sa pri moci - napriek požiadavkám Západu, aby bol zvrhnutý.

(tasr)