Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Loď so Slovákmi, v ktorej boli prevažne zamestnanci slovenského operátora, napadli kosatky

Loď so Slovákmi, v ktorej sa prevažne nachádzali zamestnanci slovenského operátora, napadli kosatky. Stalo sa tak len krátko po tom, ako skupina vyplávala na otvorené more.

Plavidlo svoju cestu započalo v chorvátskom prístave Punat, odkiaľ sa malo dopraviť až na druhú stranu Atlantického oceánu v rámci medzinárodnej jachtárskej regaty s názvom ARC.

Prvé kroky posádky mali smerovať na Kanárske ostrovy. Podľa plánu sa tam mala skupina pripojiť k zvyšku regaty. Do destinácie sa však moreplavcom nepodarilo doplaviť, informuje o tom portál Startitup.

Napadnutie kosatkami nastalo v blízkosti mesta Tarifa, len krátko za hranicou Gibraltárskeho prielivu. Podľa opisov členov posádky sa incident odohral po zotmení, kedy mali údajne zaregistrovať dva silné nárazy do trupu plachetnice SWAN s približne 10-sekundovým intervalom. Kormidelník oznámil, že do kormidla narazil neznámy objekt.

Po štyroch dňoch na mori sa posádke v sobotu 11. novembra 2023 podarilo doraziť do prístavu Puerto Deportivo na ostrove Lanzarote, kde odhalili rozsah škôd na kormidle.

Na palube bol aj Juraj Ondriš, predseda predstavenstva SWAN a šéf mobilného operátora 4ka.

(start it up)

Minúta  |  

Za predsedníčku poľského Senátu zvolili Malgorzatu Kidawovú-Bloňskú

Za predsedníčku poľského Senátu zvolili Malgorzatu Kidawovú-Bloňskú z Občianskej koalície.

Na post predsedu Senátu boli navrhnutí dvaja kandidáti - okrem Kidawovej-Bloňskej aj Marek Pęk z opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). V tajnom hlasovaní získala Kidawová-Bloňská 66 hlasov, zatiaľ čo Pęk len 33.

V príhovore po svojom zvolení Kidawová-Bloňská vyhlásila, že "od dnešného dňa sa Poľsko mení", pričom ide o zmenu, ktorú si voliči v Poľsku želali a vyjadrili to aj svojím hlasovaním v nedávnych parlamentných voľbách.

"Nemôžeme premrhať žiadny hlas odovzdaný demokratickým stranám," zdôraznila Kidawová-Bloňská a dodala, že Poliaci chcú, aby "spravodlivosť bola naozaj spravodlivosťou, aby sa rešpektoval zákon a ctila ústava". "Aby si každý z nás, každý Poliak, mohol splniť svoje sny," dodala.

Líder koaličnej strany Tretia cesta (TD) Szymon Holownia, ktorý bol v pondelok zvolený za predsedu dolnej komory poľského parlamentu - Sejmu, zablahoželal Kidawovej-Bloňskej k zvoleniu do funkcie a na sociálnej sieti napísal: "Počítam s dobrou, vecnou spoluprácou".

(tasr)

Minúta  |  

Navaľnému vo väznici odmietajú odovzdávať listy od manželky

Navaľnému vo väznici odmietajú odovzdávať listy od manželky. Vedenie väznice tvrdí, že Navaľnej listy obsahujú "znaky príprav na spáchanie trestného činu".

Uvádza sa to na účte na sociálnej sieti Facebook, ktorý v Navaľného mene vedú jeho spolupracovníci pôsobiaci v exile.

Podľa statusu sa Navaľnyj sťažuje, že prakticky každý deň mu vedenie väznice odkazuje, že mu nemôže vydať ďalší list od manželky, lebo opäť obsahuje náznaky o prípravách na trestný čin.

"Tento osud postihol všetky posledné listy," píše sa na Navaľného stránke na sociálnych sieťach.

Navaľnyj v reakcii na to svojej manželke odkazuje, aby namiesto prípravy zločinov radšej uvarila deťom boršč. Politik však súčasne podotkol, že Julija s údajnou podvratnou činnosťou nedokáže prestať a vymýšľa vraj "stále nové a nové zločiny. A stále mi o nich píše v listoch".

Začiatkom novembra Navaľnyj informoval, že väzenskí cenzori mu zhabali 15 listov a jeden z nich dokonca spálili. Následne vedenie väznice opäť tvrdilo, že vo všetkých zadržaných listoch sa písalo o
"príprave na spáchanie zločinov".

Správa väznice IK-6 v Melechove vo Vladimírskej oblasti, kde je Navaľnyj od februára 2021, neustále rôznymi spôsobmi obmedzuje komunikáciu politika s vonkajším svetom. Navaľnyj bol už 22-krát poslaný za trest na samotku.

Navaľnyj bol v auguste tohto roku moskovským mestským súdom odsúdený na 19 rokov väzenia za extrémizmus. Samotný politik označil obvinenia z extrémizmu za absurdné.

(tasr)

Minúta  |  

Protestujúci poľskí kamionisti sa stále nedohodli s ukrajinskou stranou

Protestujúci poľskí kamionisti sa stále nedohodli s ukrajinskou stranou. Na rokovaniach boli prítomní aj zástupcovia poľskej vlády.

"Nedosiahli sme dohodu. Ukrajinská strana neberie naše požiadavky do úvahy," uviedol Rafal Mekler, líder protestu v pohraničnej obci Dorohusk.

Poľské prepravné spoločnosti zablokovali hraničné priechody s Ukrajinou 6. novembra a žiadajú, aby sa pre ukrajinských vodičov kamiónov znovu zaviedli povolenia na vstup do Poľska. Európska únia ich zrušila po ruskej invázii na Ukrajinu.

Zároveň kritizujú elektronický registračný systém, ktorý podľa nich spôsobuje dlhé čakacie doby na poľsko-ukrajinských hraniciach.

Poľská colnica uviedla, že v pondelok stálo na hraničnom priechode v obci Dorohusk 1300 nákladných áut, ktoré smerovali na Ukrajinu. Približne 500 vozidiel čakalo pri priechode Hrebenne.

V dôsledku blokád sa tiež tvorili dlhé kolóny ukrajinských kamiónov, ktoré majú namierené do Poľska.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko vyčlenilo miliardu korún na humanitárnu pomoc Ukrajine

Nórsko vyčlenilo miliardu korún na humanitárnu pomoc Ukrajine. Peniaze poputujú Nórskemu Červenému krížu, Nórskej rade pre utečencov, Nórskej cirkevnej pomoci, Nórskej ľudovej pomoci, Caritas Norge, Save the Children a civilným núdzovým silám NORCAP.

Finančné prostriedky pomôžu nórskym humanitárnym organizáciám poskytovať rôzne služby vrátane „zabezpečenia tých, ktorí prídu o svoje domovy, miesta na život, jedlo, vodu a hygienu“, ako aj poskytovanie „vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpory“.

„Ukrajinci teraz čelia novej, studenej vojnovej zime. Takmer 18 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc," povedal nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.

Ministerstvo zahraničia uviedlo, že posilňuje aj svoju účasť na odmínovacom úsilí na Ukrajine.

Od začiatku vojny na Ukrajine Nórsko poskytlo Ukrajine a ďalším zasiahnutým krajinám humanitárnu pomoc za 4,5 miliardy korún.

(sita)

Minúta  |  

Prezidentka Čaputová sa stretla s občianskymi organizáciami, ktoré sa venujú ochrane klímy a prírody

Prezidentka Čaputová sa stretla s občianskymi organizáciami, ktoré sa venujú ochrane klímy a prírody. Ich spoločným cieľom je dosiahnutie čo najväčšieho posunu v medzinárodnom úsilí spomaliť globálne otepľovanie a zmierniť dosahy zmeny klímy. Prezidentka to uviedla na sociálnej sieti.

"Klimatická kríza vplýva na všetky sféry nášho života. Tento rok sa zapíše pravdepodobne ako najteplejší v histórii meraní," ozrejmila prezidentka Zuzana Čaputová. Podotkla, že na Slovensku sa prejavila extrémnymi prejavmi počasia v podobe vlny horúčav aj prívalových dažďov.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci príprav na decembrovú klimatickú konferenciu OSN COP28. Lucia Szabová z Klimatickej koalície ozrejmila, že sa s prezidentkou rozprávali o prioritách konferencie. Napríklad o odstránení fosílnych palív, energetickej efektívnosti či prechode na čisté energiu. Hovorili tiež o potrebe rozprávania s ľuďmi, či aké benefity prinášajú klimatické riešenia. "Často si neuvedomujeme, že na Slovensko práve vďaka medzinárodným dohovorom a snaženiu prúdia obrovské miliardy eur," doplnila Szabová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.