Nerovné dôsledky pandémie: Kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má

Už dlhšie vieme, že čínsky vírus nemeria každému rovnako. Diskriminuje podľa pohlavia, veku i zdravotného stavu. V starších vekových skupinách zrejme prehĺbi existujúcu nerovnováhu medzi počtom mužov a žien. Podstatnejšie než demografické nerovnosti vyvolané pandémiou však budú spoločenské nerovnosti, ktoré vyvolávajú protipandemické opatrenia.

Prijaté opatrenia nemajú zďaleka rovnaké následky pre všetky skupiny obyvateľov. Rozdiely kopírujú staré deliace línie v spoločnosti – podľa bohatstva a príjmu, spoločenského postavenia, pohlavia, veku a v multietnických štátoch i podľa rasy. Ekonómovia nerovnosť často nevnímajú ako hlavný problém. No nie je nerovnosť ako nerovnosť.

Chudobní proti bohatým

Mimoriadne udalosti v histórii spravidla viedli k väčšej majetkovej rovnosti. Vyrovnávací efekt je prisudzovaný vojnám, revolúciám, hospodárskym krízam i pandémiám. Lenže každá udalosť má svoje špecifiká a ľudstvo nevstupuje dvakrát do tej istej rieky. Stredoveké pandémie naozaj zvýšili relatívne príjmy chudobných, no predovšetkým v dôsledku vysokej úmrtnosti, ktorá zvýšila vzácnosť pracovnej sily. Hospodárske krízy či revolúcie znížili nerovnosť predovšetkým tým, že zasiahli majetok bohatých výraznejšie než chudobných.

Súčasnosť je rozhodne iná. Pandémia nie je spojená s vysokou úmrtnosťou, zvlášť nie u ľudí v produktívnom veku. Navyše, podiel práce na vytvorenom produkte od stredoveku značne poklesol. Hospodárska kríza vyvolaná pandémiou výrazne nezasiahla majetok bohatých. Samozrejme, našli by sme výnimky podnikateľov, ktorí mali svoje investície dominantne v postihnutých odvetviach, ako je cestovný ruch, no ide o zanedbateľnú menšinu. Pokiaľ budeme sledovať hodnotu kapitálu vyjadrenú napríklad akciovými indexmi, zdá sa, že na problémy roku 2020 môžeme zabudnúť.

Bohatí mali v tejto pandémii mnoho výhod. Príjmy chudobných plynú typicky z práce, ktorú vykonávajú v jednom odvetví – možnosti diverzifikácie sú minimálne. Voľba povolania, ktorá prišla často pred mnohými rokmi, sa tak na začiatku pandémie ukázala ako lístok do lotérie. Niektoré profesie fungovali bez zmeny, z nositeľov iných sa stali de facto nezamestnaní. Naproti tomu bohatí, ktorí majú príjmy z kapitálu, môžu rozložiť riziko investíciami v rôznych odvetviach.

Ďalšou výhodnou bohatých je, že typicky pracujú v profesiách, ktoré protipandemické opatrenia postihli menej ako iné. Kým pracovníci v informačných technológiách, bankovníctve či právnych službách bez problémov pracovali z domova, kaderníčky a predavačky zostali bez práce. Úplne najviac zasiahnuté odvetvia – cestovný ruch, hotely a reštaurácie – patria k tým, v ktorých sú odmeny za prácu najnižšie. Navyše, časť príjmov v týchto odvetviach dostávajú pracovníci neoficiálne, čo ešte výraznejšie zhoršuje situáciu postihnutých.

Starí proti mladým

Zatiaľ čo čínsky vírus postihuje najmä starších, protiepidemické opatrenia dopadajú na mladú a strednú generáciu. Sociálne systémy v západných spoločnostiach v podstate izolujú ľudí v postproduktívnom veku od akýchkoľvek ekonomických šokov. Starší ľudia preto v súčasnej situácii prirodzene viac vnímajú zdravotné riziko. Pre ľudí v produktívnom veku však výpadok príjmov môže predstavovať existenčnú hrozbu.

Možno by sa niekto ohradil, že život a zdravie nemožno porovnávať so stratou príjmov. No vieme, že chudoba je často spojená s horším telesným a duševným zdravím, napríklad z dôvodu horšej výživy, väčšieho stresu či vyššieho rizika vzniku rôznych závislostí. V konečnom dôsledku tak opatrenia viditeľne predlžujú život jednej skupine ľudí, kým neviditeľne ho skracujú inej skupine.

Ďalšiu výrazne postihnutú skupinu tvoria mladí na začiatku pracovného života. Prvé roky po absolvovaní školy sú kľúčové na získanie skúseností a pracovných návykov. Absolventi dnes majú problém nájsť si prácu a pre svoju neskúsenosť ju ľahšie strácajú. Miera nezamestnanosti v Európe vzrástla v čase pandémie asi o jeden percentuálny bod, u mladých však o tri. A to v oficiálnych štatistikách nevidíme skutočnú nezamestnanosť, ktorú zakrývajú rôzne podporné programy. Aké pracovné návyky si mladí v súčasnosti vytvárajú, o tom asi netreba písať.

Najväčšie škody však protiepidemické opatrenia páchajú na deťoch. Každý mesiac chýbajúcej kontaktnej výuky sa prejaví na ich vzdelaní a socializácii. Svedčia o tom skúseností z minulých udalostí, napríklad newyorskej epidémie obrny v roku 1916 či rozsiahleho štrajku valónskych učiteľov v roku 1990. Okrem nižšej budúcej produktivity môžeme opäť spomenúť aj zdravotné dopady. Už dnes lekári upozorňujú na rastúce problémy s obezitou či duševným zdravím. Toto všetko predstavuje základ, ktorý ovplyvní ďalšie desiatky rokov života celej generácie.

Navyše platí, že bohatší rodičia sú lepšie schopní kompenzovať problémy, ktoré prinášajú protipandemické opatrenia. Výsledkom je nielen nerovnosť medzi súčasnými školákmi a ich predchodcami či nasledovníkmi. Nerovnosti sa vyostrujú aj v rámci generácie súčasných školákov. Tam, kde vzdelávanie pred pandémiou pôsobilo zmierňovanie rozdielov, dištančné vzdelávanie nerovnosť zvyšuje.

Riziko, nerovnosť a budúcnosť podnikateľstva

Napokon je tu nerovnosť medzi verejným a súkromným sektorom. Pracovníci verejného sektora nečelia v pandémii zásadnému ohrozeniu. Niektorým práca pribudla, niektorým ubudla, finančne si však nikto nepohoršil. V súkromnom sektore s výnimkou niektorých odvetví zamestnanci a najmä podnikatelia čelia zvýšenej neistote a často citeľnému poklesu príjmov.

Nerovnosť býva často považovaná za prirodzenú a žiaducu súčasť trhovej ekonomiky. Vyššie príjmy či bohatstvo sú odmenou za väčšie úsilie, ochotu sporiť a investovať namiesto spotrebúvania, či odvahu čeliť riziku a neistote. Súčasná situácia však ukazuje, že odmenená môže byť skôr voľba istej práce pre štát než odvaha pustiť sa do riskantného podnikania.

Pandémia je udalosť, s ktorou možno istým spôsobom počítať a pripraviť sa na ňu – poistením, rezervami či diverzifikáciou. Omnoho ťažšie sa dajú predvídať reakcie štátu. Slovo lockdown sme pred rokom nepoznali a nebyť Číny, možno by protipandemická politika vyzerala úplne inak. Reakcie vlád možno boli v záujme všetkých, no náklady nesú len niektorí. Tento stav môže do budúcnosti významne ovplyvniť ochotu podnikať.

Dlhodobé následky pandémie môžu byť veľmi nebezpečné. Hrozbou je vyostrenie sociálnych či generačných konfliktov. Súčasná politika je nastavená skôr na využívaní polarizovania spoločnosti než jej zmierňovaní a väčšia nerovnosť môže prilievať olej do ohňa. Pokiaľ ide o budúci blahobyt, nástup menej vzdelanej generácie bez pracovných návykov a bez ochoty niesť riziko neveští nič dobré.

Nerovnosť môže byť pozitívna, ak je motivujúca. Pandémia a najmä protipandemické opatrenia sú akoby jánošíkom naruby. Berú chudobným a dávajú bohatým bez toho, aby si to jedni alebo druhí zaslúžili. Takáto nerovnosť môže byť demotivujúca pre obe skupiny.