Nerovné dôsledky pandémie: Kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má

Už dlhšie vieme, že čínsky vírus nemeria každému rovnako. Diskriminuje podľa pohlavia, veku i zdravotného stavu. V starších vekových skupinách zrejme prehĺbi existujúcu nerovnováhu medzi počtom mužov a žien. Podstatnejšie než demografické nerovnosti vyvolané pandémiou však budú spoločenské nerovnosti, ktoré vyvolávajú protipandemické opatrenia.

Prijaté opatrenia nemajú zďaleka rovnaké následky pre všetky skupiny obyvateľov. Rozdiely kopírujú staré deliace línie v spoločnosti – podľa bohatstva a príjmu, spoločenského postavenia, pohlavia, veku a v multietnických štátoch i podľa rasy. Ekonómovia nerovnosť často nevnímajú ako hlavný problém. No nie je nerovnosť ako nerovnosť.

Chudobní proti bohatým

Mimoriadne udalosti v histórii spravidla viedli k väčšej majetkovej rovnosti. Vyrovnávací efekt je prisudzovaný vojnám, revolúciám, hospodárskym krízam i pandémiám. Lenže každá udalosť má svoje špecifiká a ľudstvo nevstupuje dvakrát do tej istej rieky. Stredoveké pandémie naozaj zvýšili relatívne príjmy chudobných, no predovšetkým v dôsledku vysokej úmrtnosti, ktorá zvýšila vzácnosť pracovnej sily. Hospodárske krízy či revolúcie znížili nerovnosť predovšetkým tým, že zasiahli majetok bohatých výraznejšie než chudobných.