Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viete, čo je to mansplaining? Poslankyňa Progresívneho Slovenska sa pýtala v parlamente

Pán Taraba, viete čo je to mansplaining? Poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová takto v utorok začala v pléne parlamentu svoju faktickú poznámku. "Je to spôsob blahosklonného a povýšeneckého vysvetľovania vecí mužom žene, keď si myslí, že má viac odborných znalostí," zdôraznila.

Števulová vzápätí ministra životného prostredia obvinila, že takéto správanie práve "výrazne predviedol" v pléne, keď reagoval na interpeláciu poslankyne Vladimíry Marcinkovej z SaS.

Marcinková vo faktickej poznámke Tarabovi vytkla, že v statusoch na sociálnej sieti tvrdí iné, než v programovom vyhlásení. Tomáš Taraba na ňu zareagoval vymenovaním zlyhaní predchádzajúcej vládnucej garnitúry v oblasti životného prostredia.

Minúta  |  

Diskusia o PVV bude pokračovať v stredu, prihlásených ostalo asi 40 rečníkov

Diskusia o programovom vyhlásení vlády bude pokračovať v stredu, prihlásených ostalo asi 40 rečníkov. Vládny program v utorok predložil poslancom premiér Robert Fico a požiadal o vyslovenie dôvery jeho vláde. Apeloval na dodržiavanie ústavy a medzinárodného práva. Vystúpil aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. Deklaroval, že vláda sa bude snažiť naplniť nádej občanov na lepší, pokojnejší a bezpečnejší život.

Diskusii dominovali vystúpenia opozičných poslancov. Vládnemu programu vyčítali, že je málo konkrétny. Z členov vlády vystúpil okrem premiéra len minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Vládnemu programu sa venovali aj parlamentné výbory. Zahraničný výbor odporučil plénu vládny program nepodporiť. Uznesením chce tiež výbor vyzvať vládu, aby odsúdila vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, pokračovala v poskytovaní všestrannej pomoci Ukrajine aj v modernizácii slovenskej armády.

(tasr)

Minúta  |  

Vieme, ako budeme riadiť štát, príde legislatívna smršť

Vieme, ako budeme riadiť štát, príde legislatívna smršť. V pléne parlamentu počas diskusie o programovom vyhlásení vlády to vyhlásil Tomáš Taraba.

"Nemusíte sa obávať, že programové vyhlásenie vlády (PVV) nie je jasne zadefinované. Každý z nás veľmi dobre vie, čo sa pod ktorou vetou skrýva, a presne vieme, kedy s akým zákonom prídeme," povedal Taraba. Skonštatoval, že ak budú poslanci chcieť spolupracovať, bude priestor na vylepšovanie zákonov. "Nemusíte sa obávať, že nevieme, čo chceme," povedal poslancom s tým, že vláda bude riadiť krajinu efektívne a dobre.

Za viaceré krátkodobé ciele envirorezortu označil napríklad potrebu odstrániť problémy a nezrovnalosti, ktoré vznikli pri zmenách legislatívy v uplynulom volebnom období. Poukázal na negatívne dôsledky pre samosprávy aj na nedostatky v zákonoch. Kritizoval aj reformu národných parkov, vidí za tým snahu o realitný biznis.

Minister reagoval aj na výčitky opozície, že PVV obsahuje málo konkrétnych krokov. Poznamenal, že predchádzajúca vláda svoj program tvorila tak, že doň zaradila všetky predvolebné sľuby, a nepodarilo sa jej ich plniť. V rámci reakcie tiež poznamenal, že KDH malo možnosť byť súčasťou vlády a vedome sa rozhodlo byť v opozícii. Myslí si, že spoločne mohli vo vláde presadiť omnoho viac.

Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková pripomenula predvolebné sľuby KDH o tom, že do vlády so Smerom-SD nepôjde. "Sľub sme aj dodržali," podčiarkla. Deklarovala, že pri žiadnom zákone nebude hnutie "obchodovať" s vládou, ale sa bude pozerať na jeho obsah.

"Neviem, či sa máme tešiť alebo skôr báť," reagoval na Tarabove slová o legislatívnej smršti líder hnutia Slovensko Igor Matovič. Verí, že vládnej väčšine sa napokon nepodarí zmeniť volebný systém na Slovensku.

Vladimíra Marcinková (SaS) označila za absurdné, že Taraba využil priestor v NR SR na "kopnutie si" do opozičnej strany miesto toho, aby bližšie predstavil PVV. Prístup kabinetu k rokovaniu o jeho programovom vyhlásení označila za dôkaz, že vláda svoj program vníma ako zdrap papiera a nepovažuje ho za dôležitý. Nesúhlasí s kritikou reformy národných parkov a deklarovala zámer ich ochrany do budúcna.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo oznámili ďalšie koordinované sankcie zamerané na Hamas

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo oznámili tretie kolo koordinovaných sankcií namierených proti Hamasu a jeho spojencom. Americké ministerstvo financií vo vyhlásení v utorok uviedlo, že uvaľuje na Hamas tretie kolo sankcií zameraných na vedenie Hamasu a mechanizmy, prostredníctvom ktorých im Irán poskytuje podporu.

Americký rezort financií uvalil sankcie na Hamas, na vodcu a členov palestínskeho militantného hnutia Islamský džihád, a na libanonský subjekt poskytujúci zmenárenské služby, ktorý pomáha pri prevodoch finančných prostriedkov z Iránu do Pásma Gazy.

"Akcie Hamasu spôsobili obrovské utrpenie a ukázali, že terorizmus sa nevyskytuje izolovane. Spolu s našimi partnermi rozhodne smerujeme k degradácii finančnej infraštruktúry Hamasu, k odrezaniu ich od vonkajšieho financovania a blokovaniu nových kanálov, ktorými chcú financovať svoje ohavné činy," uviedla americká ministerka financií Janet Yellenová.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že USA budú pokračovať v spolupráci s ďalšími krajinami, aby „narušili tieto kanály na financovanie terorizmu“.

Washington zároveň uviedol, že dosiaľ nemá dôkazy o priamom zapojení Iránu do útoku Hamasu na Izrael. Irán ako finančný aj vojenský podporovateľ Hamasu označil tento útok za úspech, poprel však, že by sa na ňom zúčastnil.

Sankcie zmrazujú akékoľvek americké aktíva držané sankcionovanými jednotlivcami alebo subjektmi a vo všeobecnosti im v USA znemožňujú obchodovať.

(al-Džazíra, tasr)

Minúta  |  

Thunbergovej slová o vojne v Gaze sú antisemitské

Slová Grety Thunbergovej o vojne v Gaze sú antisemitské, uviedol v utorok splnomocnenec nemeckej vlády pre boj proti antisemitizmu Felix Klein.

"(Thunbergovej) jednostranné vyjadrenia o blízkovýchodnom konflikte sú protiizraelské a antisemitské, pretože nepriamo popiera Izraelu právo na existenciu," povedal Klein pre nemecký magazín Der Spiegel.

Švédska aktivistka cez víkend v holandskom Amsterdame vystúpila na klimatickom zhromaždení. Na krku mala čiernobielu kúfiju — tradičnú palestínsku šatku, známu aj ako "arafatka", keďže ju nosil niekdajší palestínsky vodca Jásir Arafat.

Thunbergová (20) vyhlásila, že ochrancovia klímy majú povinnosť "počúvať hlasy utláčaných a tých, ktorí bojujú za slobodu a spravodlivosť." Zároveň niekoľkokrát skandovala, že "na okupovanej pôde nie je žiadna klimatická spravodlivosť", čím zrejme narážala na Pásmo Gazy.

Podľa Kleina aktivistka svojimi vyjadreniami poškodzuje hnutie za ochranu klímy aj svoju vlastnú reputáciu.

Od Thunberovej vyjadrení sa v pondelok dištancovala aj nemecká vetva jej hnutia Piatky za budúcnosť (Fridays For Future). Klein navrhol, že by hnutie mohlo úplne zmeniť názov, aby sa ešte viac odlíšilo od švédskej aktivistky.

Thunbergová vstúpila do povedomia svetovej verejnosti v roku 2018, keď začala organizovať štrajky pred švédskym parlamentom. Vyhlásila, že v piatky nebude chodiť do školy, kým úrady nezačnú dodržiavať dohody o ochrane klímy.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko zvažuje uzatvorenie hraníc s Ruskom pre nárast nelegálnych migrantov

Fínsko zvažuje uzatvorenie hraníc s Ruskom pre nárast nelegálnych migrantov. Fínska vláda Moskvu obvinila, že úmyselne vpúšťa do Fínska migrantov aj napriek tomu, že nemajú potrebné cestovné doklady.

Fínsky premiér Petteri Orpo vyjadril presvedčenie, že Rusko využíva túto taktiku s cieľom destabilizovať Fínsko. "Zdá sa, že ide o zámerné rozhodnutie (Ruska). Odkaz vlády je jasný: Chceme sa postarať o bezpečnosť našich hraníc," uviedol Orpo.

Fínske vládnuce strany sa dohodli, že ministerstvo vnútra pripraví návrh reštriktívnych opatrení podľa paragrafu 16 zákona o pohraničnej stráži.

"Na základe záznamov pohraničnej stráže sa počet žiadateľov o azyl na východnej hranici v posledných mesiacoch zvýšil," uviedla ministerka vnútra Mari Rantanenová.

Hoci počet žiadateľov podľa nej zostáva relatívne nízky, k výraznému zvýšeniu došlo v krátkom čase. V pondelok k juhovýchodnej hranici dorazilo 39 ľudí, čo je o päť viac ako za celý minulý týždeň.

Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú 1 340 kilometrov. Moskva v apríli, keď Helsinki vstúpili do Severoatlantickej aliancie (NATO), varovala, že podnikne protiopatrenia "z taktického a strategického hľadiska". Rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO označila za "útok na bezpečnosť Ruska".

Od ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára Moskva umožnila prekročiť hranicu ľuďom bez riadnych dokladov, najmä Rusom a Ukrajincom. Od augusta však pribúda ľudí z Blízkeho východu a Afriky. Predovšetkým ide o Iračanov, Somálčanov a Jemenčanov, ktorí do Fínska prichádzajú nelegálne.

Táto škandinávska krajina v súčasnosti buduje 200-kilometrov dlhé oplotenie na úseku hranice s Ruskom. Dokončené by malo byť v roku 2026. Doteraz boli fínske hranice zabezpečené predovšetkým ľahkými drevenými plotmi, ktoré majú zabrániť zatúlaniu hospodárskych zvierat.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.