Zelení vyvolávajú v Nemecku krízu za krízou. Rastie nespokojnosť verejnosti, opozície, najnovšie sa im postavili aj ústavní sudcovia

Nemecká spolková vláda sa utápa v jednom probléme za druhým. Zlyhala v energetickej kríze, keď odstavila funkčné nemecké jadrové elektrárne, čím zvýšila energetickú závislosť Nemecka od energie zo zahraničia. V apríli boli odstavené posledné dve nemecké atómové elektrárne a prevádzkovateľ jednej z nich, Isar 2, v októbri oznámil, že pre politickú nevôľu definitívne končí s prevádzkou reaktora, hoci mnohí z oblasti hospodárstva, opozície i verejnosti čakali, že spolková vláda predsa len zváži situáciu a udelí výnimku. Úplne samostatnou kapitolou je zničenie plynovodu Nord Stream, kde sa Nemci ocitli v role diváka.

Ďalším vládnym projektom v duchu zelenej ideológie bol nový zákon o kúrení. Ministerstvo hospodárstva vedené autorom rozprávkových kníh pre deti Robertom Habeckom zo Strany zelených zákon pretlačilo napriek obrovskej kritike zo strany verejnosti. Nový zelený zákon v mene zníženia CO₂ emisií núti Nemcov, aby prestúpili z fosílnych zdrojov tepla na ekologické. Tento cieľ sa síce môže zdať mnohým ušľachtilý, nebude však zadarmo a premietne sa do nových cien nájmov i nehnuteľností.

Od leta sa do Nemecka valí ďalšia vlna utečencov a aj v tejto veci vláda zlyháva na plnej čiare. Úrad pre migráciu a utečencov BAMF priznáva, že nestíha ani len registráciu nových utečencov a oficiálne čísla preto neodpovedajú realite. Šéf úradu Hans-Eckhard Sommer v liste adresovanom ministerke vnútra Nancy Faeserovej (SPD) varoval pred „nanajvýš kritickou situáciou“. „Prostriedky a pracovné miesta, ktoré má úrad k dispozícii, v žiadnom prípade nie sú dostačujúce.“ Nemecká vláda teda nevie ani len to, koľko nových utečencov do Nemecka v posledných mesiacoch prišlo.  

Nespokojnosť verejnosti s prácou spolkovej vlády sa odráža aj v prieskumoch verejnej mienky. Podľa prieskumu verejnoprávnej televízie ARD si v súčasnej situácii už 41 percent Nemcov želá predčasné voľby. Len 32 percent opýtaných je za zotrvanie trojkoalície SPD, Zelení a FDP. A 16 percent by si želalo zmenu koalície na SPD s CDU, čiže vytlačenie zelených do opozície.

Protiústavný rozpočet alebo hľadá sa 60 miliárd nazvyš

Aby toho nebolo málo, vláda tento týždeň dostala poriadnu facku od Spolkového ústavného súdu. Ten požíva vysoký rešpekt v krajine a pomerne prekvapivo zmiatol zo stola zásadnú časť rozpočtu na rok 2024 a označil ju za protiústavnú. V rozpočte tak vznikla diera vo výške 60 miliárd eur.

V Nemecku totiž platí dlhová brzda, čo je princíp dobre známy aj na Slovensku. Tu sa však berie vážnejšie. V covidových rokoch 2020 a 2021 rozhodol Bundestag o udelení výnimky z dlhovej brzdy pre boj s vplyvmi pandémie (s odôvodnením, že ide o „prírodnú katastrofu“). Z takto vzniknutých prostriedkov nakoniec zvýšilo 60 miliárd eur. Nemecký minister hospodárstva preto prišiel s nápadom použiť tieto peniaze na zelenú transformáciu nemeckého hospodárstva a naliať peniaze do klimatického a transformačného fondu (KTF). Proti tomu podal poslanecký klub CDU sťažnosť na Ústavný súd, keďže podľa opozičnej strany sa výnimka z dlhovej brzdy týkala výlučne pandémie. Na prekvapenie mnohých CDU so svojou sťažnosťou uspela.   

Rozpočet pre KTF plánoval do roku 2027 spolu 211,8 miliárd eur. Subvencie mali ísť do energeticky náročných odvetví, ktoré mali prejsť na vodík (výstavba vodíkovej siete v dĺžke takmer 10 000 km za 19,8 miliardy eur), do elektromobility alebo do podpory fabrík na výrobu čipov. Tieto veľkolepé plány by teraz mali byť škrtnuté, presnejšie odsunuté, keďže na ne chýbajú peniaze.       

Po rozhodnutí Ústavného súdu zostáva mnoho nevyjasnených otázok týkajúcich sa rozpočtu. Je dokonca možné, že by rozhodnutie sudcov v Karlsruhe mohlo mať vplyv aj na ďalšie časti z rozpočtu financované taktiež pomocou kreditov (stabilizačný fond pre hospodárstvo). Momentálne sa rozpočet prerokúva vo výbore a 1. decembra by ho mal schváliť Bundestag.

Koncom minulého týždňa do skorých ranných piatkových hodín prebehlo zasadnutie rozpočtového výboru, kde došlo k určitým zmenám v rozpočte, ktoré však neriešia vzniknutý problém, skôr naopak. Oproti pôvodnému návrhu vlády bola navýšená humanitárna pomoc v zahraničí o 700 miliónov alebo aj peniaze na dobrovoľnícke služby (plus 80 miliónov eur). Pridané boli tiež financie na integračné kurzy a poradenskú pomoc pre prisťahovalcov (pôvodný plán 880 miliónov navýšený na 1,06 miliardy). Priority rozpočtu sú v oblastiach obrany a ochrany klímy. Vojenská pomoc pre Ukrajinu – ako oznámila nemecká ministerka zahraničných vecí a ďalšia zelená politička Annalena Baerbocková – bude zdvojnásobená na 8 miliárd eur. Škrtať sa bude v oblasti rodinnej politiky – znižuje sa príjmová hranica pre tých („vysokopríjmových“), ktorí nebudú mať nárok na rodičovský príspevok.    

Zatiaľ nie je zrejmé, ako vzniknutú situáciu v rozpočte vyrieši minister financií Christian Lindner z FDP, či budú chýbajúce financie kompenzované iným spôsobom, alebo budú úplne škrtnuté. Zelení trvajú na pláne KTF a usilujú o prepracovanie dlhovej brzdy, liberáli sú proti. Rozhodnutie ústavných sudcov môže preto mať aj nepriamy vplyv na vzťahy vo vládnej koalícii.