Nemecká spolková vláda sa utápa v jednom probléme za druhým. Zlyhala v energetickej kríze, keď odstavila funkčné nemecké jadrové elektrárne, čím zvýšila energetickú závislosť Nemecka od energie zo zahraničia. V apríli boli odstavené posledné dve nemecké atómové elektrárne a prevádzkovateľ jednej z nich, Isar 2, v októbri oznámil, že pre politickú nevôľu definitívne končí s prevádzkou reaktora, hoci mnohí z oblasti hospodárstva, opozície i verejnosti čakali, že spolková vláda predsa len zváži situáciu a udelí výnimku. Úplne samostatnou kapitolou je zničenie plynovodu Nord Stream, kde sa Nemci ocitli v role diváka.
Ďalším vládnym projektom v duchu zelenej ideológie bol nový zákon o kúrení. Ministerstvo hospodárstva vedené autorom rozprávkových kníh pre deti Robertom Habeckom zo Strany zelených zákon pretlačilo napriek obrovskej kritike zo strany verejnosti. Nový zelený zákon v mene zníženia CO2 emisií núti Nemcov, aby prestúpili z fosílnych zdrojov tepla na ekologické. Tento cieľ sa síce môže zdať mnohým ušľachtilý, nebude však zadarmo a premietne sa do nových cien nájmov i nehnuteľností.
Od leta sa do Nemecka valí ďalšia vlna utečencov a aj v tejto veci vláda zlyháva na plnej čiare. Úrad pre migráciu a utečencov BAMF priznáva, že nestíha ani len registráciu nových utečencov a oficiálne čísla preto neodpovedajú realite. Šéf úradu Hans-Eckhard Sommer v liste adresovanom ministerke vnútra Nancy Faeserovej (SPD) varoval pred „nanajvýš kritickou situáciou“. „Prostriedky a pracovné miesta, ktoré má úrad k dispozícii, v žiadnom prípade nie sú dostačujúce.“ Nemecká vláda teda nevie ani len to, koľko nových utečencov do Nemecka v posledných mesiacoch prišlo.
Nespokojnosť verejnosti s prácou spolkovej vlády sa odráža aj v prieskumoch verejnej mienky. Podľa prieskumu verejnoprávnej televízie ARD si v súčasnej situácii už 41 percent Nemcov želá predčasné voľby. Len 32 percent opýtaných je za zotrvanie trojkoalície SPD, Zelení a FDP. A 16 percent by si želalo zmenu koalície na SPD s CDU, čiže vytlačenie zelených do opozície.
