Michal Čop

Ak totiž Dolinková zruší odborné usmernenie, no nezasiahne do štandardných postupov týkajúcich sa transsexuality, odtne tým genderovej hydre len jednu z viacerých hláv. Druhá hlava, ktorou sú štandardné postupy, tu bude aj naďalej, čoho výsledkom môže byť ďalší právny chaos.

Dôvod je ten, že zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v paragrafe štyri hovorí, že „zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony (…) v súlade so štandardnými postupmi“. A tie sú v tomto prípade silne ideologické a okrem iného umožňujú presne to isté, čo odborné usmernenie, ktoré ministerka prisľúbila zrušiť. Teda úradnú zmenu pohlavia.

Preto, ak chce koalícia definitívne zakázať možnosť, aby mohli osoby, ktoré budú mať v občianskom preukaze mužské pohlavie, porodiť dieťa, mali by si okrem odborného usmernenia posvietiť aj na štandardné postupy a zrušiť ich.

Druhé „ale" sa týka vety, v ktorej pani ministerka Dolinková hovorí, že „túto problematiku bude rezort zdravotníctva komplexne a odborne riešiť v rámci prijatia novej medzinárodnej klasifikácie chorôb.“

V tom má, samozrejme, pani ministerka pravdu, pretože stará klasifikácia, takzvaná MKCH 10, podľa ktorej bol štandardný postup vypracovaný, bola neplatná už v čase, keď ju ideologická partia na ministerstve pripravovala. Problémom je, že nová klasifikácia chorôb je ešte viac ideologická ako tá prechádzajúca. Preto podľa nej transsexualizmus už vlastne nie je chorobou. Logická otázka znie, prečo sa potom nachádza v klasifikácii chorôb. Dôvod je prozaický. Aby sa mohli zdravotné úkony týkajúce sa zmeny pohlavia preplácať z verejného zdravotníctva.

Navyše, túto tému si už sprivatizovala progresívna skupinka ľudí okolo generálneho riaditeľa sekcie zdravia Petra Čvapeka, a psychiatričky ako Ľubomíra Izáková či Barbora Vašečková, ktoré stáli aj za súčasnými štandardmi.

Preto, ak Dolinková tvrdí, že ministerstvo bude túto problematiku „odborne riešiť“ v rámci „novej medzinárodnej klasifikácie chorôb,“ zdá sa, že problém sa nám môže vrátiť. Obzvlášť ak vieme, že ministerka nechala Čvapeka na svojom poste a ten sa údajne vôbec netají tým, že chce vo svojej ideologickej práci pokračovať. Tretia a štvrtá hlava hydry sú teda pevne ukotvené a nič nenasvedčuje tomu, že by mali padnúť.

Tretie „ale" hovorí o politickej rovine vyjadrenia rezortnej šéfky. V jeho úvode sa píše, že ministerka tak koná na „žiadosť koaličného partnera SNS.“ V závere, že tak robí „v záujme deklarovania stability vládnej koalície.“

Tým vlastne pani Dolinková hovorí, že urobí niečo, čo nechcela, ale bola k tomu donútená. A že za zrušenie odborného usmernenia treba poďakovať najmä SNS. Radi to oceníme, zdá sa, že dôležitú rolu zohrali Tomáš Taraba a Andrej Danko. Takáto spolupráca im svedčí.

Je to dobrá a zároveň zlá správa. Dobrá v tom, že nová ministerka zrejme nebude ochotná ísť kvôli genderovým témam na barikády. Zlou je to, že pravdepodobne ponechá voľné pole pôsobnosti genderovej a progresívnej loby na svojom ministerstve až do momentu, kým jej triky niekto neodhalí a nebude na ňu tlačiť, aby stopla aspoň to najvypuklejšie.

A to dáva predpoklad, že na ministerstve zdravotníctva sa z času na čas budú viesť ťažké kultúrne bitky, ktoré však budú znamenať len to, že progresívnu hydru sa nepodarí zabiť, ale len zapudiť v časoch, keď príliš vystrčí niektorú zo svojich hláv.